Kryptomeny a ďalšie formy kryptoaktív sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do bežnej podnikateľskej praxe. Kým v minulosti sa s nimi stretávali najmä technologicky orientované subjekty alebo investori, dnes ich využívajú aj obchodné spoločnosti pri úhradách za tovary a služby, poskytovatelia digitálnych služieb, e-shopy či podnikatelia pôsobiaci v oblasti decentralizovaných financií.
Tento vývoj prirodzene prináša množstvo otázok súvisiacich s daňovým posúdením jednotlivých transakcií. Napriek tomu, že oblasť dane z pridanej hodnoty patrí medzi najharmonizovanejšie oblasti daňového práva v Európskej únii, pri kryptomenách a kryptoaktívach stále existuje viacero interpretačných problémov. Mnohé ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) totiž vznikali v období, keď digitálne aktíva v súčasnej podobe neexistovali. Podnikatelia preto často stoja pred otázkou, či konkrétna operácia predstavuje zdaniteľné plnenie, finančnú službu oslobodenú od dane alebo transakciu, ktorá vôbec nepodlieha režimu DPH.
Z hľadiska aplikačnej praxe možno
za najproblematickejšie oblasti považovať najmä
:-
výmenu kryptomien za tradičné meny,
-
prijímanie platieb v kryptomenách,
-
určenie základu dane pri volatilných kurzoch,
-
posudzovanie stakingových a lendingových operácií, ako aj
-
daňový režim NFT tokenov.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj otázka nároku na odpočítanie dane pri subjektoch, ktoré poskytujú služby súvisiace s kryptomenami, keďže nesprávne posúdenie charakteru plnení môže mať významný dopad na výšku odpočítateľnej DPH. Význam tejto problematiky rastie aj v súvislosti s nadobudnutím účinnosti európskeho nariadenia MiCA a pripravovaným zavedením oznamovacích povinností podľa smernice DAC8. Hoci tieto predpisy primárne neupravujú DPH, zásadným spôsobom rozširujú rozsah údajov, ktoré budú mať daňové orgány k dispozícii pri preverovaní kryptomenových transakcií.
Cieľom článku je poukázať na najčastejšie praktické situácie, s ktorými sa podnikatelia stretávajú pri používaní kryptomien a kryptoaktív, analyzovať ich z hľadiska zákona o DPH a upozorniť na riziká, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú najčastejšie.
Kryptomena a kryptoaktívum z hľadiska DPH
Jednou z prvých otázok, ktoré je potrebné riešiť pri posudzovaní transakcií s digitálnymi aktívami, je samotné
vymedzenie predmetu transakcie
. V podnikateľskej praxi sa totiž často zamieňajú pojmy
kryptomena a kryptoaktívum
, pričom z hľadiska DPH môže mať toto rozlíšenie
zásadný význam
. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia MiCA sa pojem kryptoaktívum stal základným regulačným pojmom na úrovni Európskej únie. Ide o širšiu kategóriu digitálnych aktív, do ktorej patria nielen kryptomeny používané ako prostriedok výmeny, ale aj stablecoiny, investičné tokeny či rôzne formy digitálnych práv evidovaných prostredníctvom technológie distribuovanej databázy.Z hľadiska DPH však nie je rozhodujúce samotné označenie digitálneho aktíva, ale jeho ekonomická funkcia v konkrétnej transakcii. V praxi možno pozorovať tendenciu automaticky aplikovať závery týkajúce sa bitcoinu aj na ostatné druhy kryptoaktív. Takýto postup však nemusí byť správny. Ak je digitálne aktívum používané predovšetkým ako platobný prostriedok, jeho režim sa môže približovať finančným službám. Ak však token predstavuje prístup k určitej službe, digitálnemu obsahu alebo konkrétnemu majetkovému právu, jeho daňové posúdenie
Máte predplatné? Prihláste sa
Zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý dokument je len pre predplatiteľov.
Zaregistrujte sa a získajte
zadarmo prístup k vybranému obsahu na 10 dní.
Vďaka registrácii si môžete
- Prečítať platené články na portáli
- Prezerať predpisy
- Používať účtovné súvzťažnosti pre podnikateľov
- Vyskúšať funkcie záložky Moja kancelária
- Prelistovať celý archív časopisov Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi