Článok sa venuje pravidlám a lehotám, v ktorých môže správca dane vrátiť daňový preplatok podľa daňového poriadku, a to pri všetkých druhoch daní vrátane dane z príjmov, dane z motorových vozidiel a dane z pridanej hodnoty. Osobitná pozornosť je venovaná päťročnej lehote, počas ktorej musí daňový subjekt požiadať o vrátenie preplatku, inak jeho nárok zaniká a suma preplatku sa stáva príjmom verejného rozpočtu.
Text zároveň vysvetľuje výnimky z tejto lehoty pri nezákonných rozhodnutiach správcu dane, na základe ktorých bola daň zaplatená, ako aj špecifiká vrátenia nadmerného odpočtu DPH a použitia preplatkov a nadmerných odpočtov na kompenzáciu daňových nedoplatkov alebo úhradu pohľadávok členských štátov.
Zákonná lehota na vrátenie daňového preplatku, postup vrátenia preplatku (§ 79 ods. 5 a 6)
Aj na vrátenie daňového preplatku sa vzťahuje lehota pre správcu dane a v rámci plynutia tejto lehoty je možné daňový preplatok vrátiť daňovému subjektu. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa na vrátenie preplatku na žiadosť daňového subjektu vzťahuje lehota zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane upravená v § 69 ods. 1 daňového poriadku. Táto lehota je päťročná a začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť aj bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom vznikol daňovému subjektu nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov s odkazom na poznámku č. 1 k daňovému poriadku, napr. k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), k zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).
Ak v tejto lehote daňový subjekt nepodá žiadosť o vrátenie daňového preplatku, v ktorej uvedie aj číslo účtu, na ktorý správca dane vráti daňový preplatok, po uplynutí tejto lehoty zaniká nárok na jeho vrátenie a suma daňového preplatku sa stáva príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce. Je na daňovom subjekte, aby sledoval plynutie lehoty na vrátenie daňového preplatku; ak nepodá žiadosť o jeho vrátenie včas, t. j. do konca piateho roka na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, musí priebežne sledovať sprístupnenú osobnú elektronickú zónu (§ 33 daňového poriadku).
Takýto postup bol upravený počnúc rokom 2017 z dôvodu, aby sa predišlo a predovšetkým zamedzilo prípadným nekalým praktikám poukázať a naložiť s preplatkom, pri ktorom už uplynula lehota na jeho vrátenie, ako tomu bolo do konca roku 2016. V takýchto prípadoch správca dane nevrátený preplatok v lehote zániku práva vyrubiť daň použil na započítanie daňového nedoplatku aj po zániku práva na jeho vrátenie, keďže daňový poriadok neustanovil postup, čo s daňovým preplatkom po uplynutí lehoty na jeho vrátenie. Preto správca dane naďalej evidoval nevrátený daňový preplatok aj po uplynutí lehoty na jeho vrátenie na osobnom účte tohto daňovníka.
Súčasne platný postup pri vrátení daňového preplatku je nasledovný: ak daňový subjekt nepožiada o vrátenie daňového preplatku, správca dane nemôže poukázať daňovému subjektu evidovaný daňový preplatok na jeho osobnom účte. Po uplynutí zákonnej lehoty na jeho vrátenie sa evidencia daňového preplatku u správcu dane skončí a táto suma daňového preplatku sa (automaticky) stáva príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce. Žiadosť o vrátenie preplatku nie je spoplatnená, t. j. pri podaní žiadosti o vrátenie preplatku sa nevyžaduje zaplatenie správneho poplatku.
Výnimka, resp. vrátenie daňového preplatku aj po uplynutí lehoty zániku práva vyrubiť daň sa vzťahuje na prípady, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené, napr. súdom z dôvodu jeho nezákonnosti; v takýchto prípadoch daňový subjekt podá žiadosť o vrátenie daňového preplatku do 60 dní odo dňa právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Ide o prípady súdneho konania vo veci posúdenia správnosti vyrubenia dane, napr. z daňovej kontroly, ktorého trvanie s konečným rozhodnutím je viac ako päť rokov.
Príklad č. 1:
Daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024, v ktorom vykázal daňový preplatok vo výške 8 120 €.
Vo všeobecnosti (základná) päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň uplynie 31. 12. 2030. Počítanie tejto lehoty sa začína od konca roka, v ktorom bol daňovník povinný podať daňové priznanie. V danom prípade bol daňový subjekt povinný podať daňové priznanie 31. 3. 2025; od konca roka 2025 začína plynúť päťročná lehota zániku práva vyrubiť daň, t. j. 2026, 2027, 2028, 2029 a 2030. Rok 2030 je posledným rokom, v ktorom správca dane vráti daňový preplatok na základe žiadosti daňového subjektu.
Znenie ods. 6 upravuje spôsob vrátenia preplatku a určuje deň jeho vrátenia. Vo všeobecnosti v žiadosti o vrátenie preplatku daňový subjekt uvedie číslo svojho bankového účtu, na ktorý správca dane poukáže sumu daňového preplatku; aj v daňovom priznaní k dani z príjmov je v časti o vrátení daňového preplatku vyznačené, akým spôsobom má správca dane poukázať daňový preplatok, a tým je poštová poukážka alebo poukázanie na účet.
V praxi však nastávajú situácie, keď daňový subjekt v žiadosti o vrátenie preplatku neuvedie číslo bankového účtu, čo viedlo k legislatívnej úprave postupu správcu dane pri vrátení daňového preplatku. V takýchto prípadoch vráti správca dane preplatok na jeden z účtov daňového subjektu, ktoré oznamuje daňový subjekt správcovi dane alebo ktorý oznamuje podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku poskytovateľ platobných služieb podľa osobitného predpisu (§ 9 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v z. n. p.) finančnej správe alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu [§ 91 ods. 4 písm. c) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v z. n. p.].
V prípade, že daňový subjekt nenahlásil správcovi dane bankový účet a správca dane nemá k dispozícii žiaden bankový účet daňového subjektu ani od poskytovateľa platobných služieb, lehota na vrátenie preplatku neplynie; táto lehota začína plynúť až odo dňa oznámenia čísla bankového účtu daňovým subjektom alebo poskytovateľom platobných služieb.
Druhou možnosťou vrátenia daňového preplatku, ktorú daňový poriadok umožňuje, je vrátenie preplatku poštovým poukazom, ak výška preplatku je najviac 15 000 € vrátane.
Daňový poriadok ustanovuje aj presný deň, keď bol daňový preplatok daňovníkovi vrátený, ako jeden z dôležitých údajov pre obidve strany. Za deň vrátenia preplatku považuje deň, keď bola suma tohto preplatku odpísaná z účtu správcu dane, pričom banka je povinná daňovníkovi oznámiť deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane. To znamená, že týmto dňom nie je deň, keď bola suma daňového preplatku pripísaná na účet daňovníka, čo je spravidla neskôr o 2 až 3 dni po odpísaní z účtu správcu dane. Preukázanie dňa odpísania daňového preplatku z účtu správcu dane je dôležité v prípade priznania úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku pri počítaní počtu dní omeškania s vrátením daňového preplatku.
Postup vrátenia daňového preplatku, spotrebnej dane, dane z pridanej hodnoty a nadmerného odpočtu uplatnený na kompenzáciu daňových nedoplatkov u jednotlivých členov skupiny alebo na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu (ods. 7 až 10).
Osobitný postup vrátenia nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane je upravený v ods. 7 až 11 tohto ustanovenia. Ust. § 79 ods. 1 až 6 o vrátení daňového preplatku sa primerane vzťahujú aj na vrátenie nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty upravené v ods. 7 a 8 tohto ustanovenia.
Podľa ods. 7 sa primerane uplatní vrátenie daňového preplatku aj na vrátenie nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty uplatneného podľa § 78 ods. 6 zákona o DPH, podľa ktorého si daňový subjekt, ktorý nie je platiteľom dane, uplatňuje daň na vrátenie v prípade dodania nového dopravného prostriedku; rovnako sa postupuje aj pri vrátení spotrebnej dane podľa ods. 1 a 6 tohto ustanovenia.
Ak priznaný nadmerný odpočet správcom dane na vrátenie uplatnený skupinou podľa § 4a a § 4b zákona o DPH nemožno použiť podľa ods. 1 tohto ustanovenia, možno ho podľa ods. 8 použiť na úhradu a na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny na úhradu platieb postupom najstarších daňových nedoplatkov v poradí podľa § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku členov v skupine; ak ide o kompenzáciu nadmerného odpočtu v rámci skupiny, túto skutočnosť správca dane oznámi zástupcovi skupiny.
Ods. 9 a 10 upravujú použitie dane z pridanej hodnoty, nadmerného odpočtu alebo spotrebnej dane v súvislosti s úhradou pohľadávky členského štátu. Ich podstata spočíva v tom, že ak správca dane nemôže použiť daňový preplatok, nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň na úhradu podľa § 55 ods. 5 a 6 daňového poriadku, použije tieto sumy na úhradu pohľadávky členského štátu, ak mu bola doručená takáto požiadavka.
Ak ide o sumu dane z pridanej hodnoty, ktorej vrátenie bolo priznané rozhodnutím správcu dane podľa § 55 zákona o DPH, použijú sa na vrátenie tejto dane primerane ods. 1 a 5 tohto ustanovenia; ak túto daň nemožno použiť podľa § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku, použije sa táto suma dane podľa ods. 9 na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu s odkazom na § 9b ods. 1 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Podľa tohto ustanovenia osobitného predpisu príslušný orgán členského štátu podá žiadosť o vymáhanie pohľadávky, v ktorej uvedie informáciu, že dlžník žiada Slovenskú republiku prostredníctvom príslušného orgánu, ktorým je finančné riaditeľstvo, o vrátenie dane z pridanej hodnoty.
Ak ide o daňový preplatok, nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň, ktorý nemožno použiť podľa ods. 1, t. j. použiť tieto sumy na úhradu platieb alebo pohľadávky podľa § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku, ak správca dane neeviduje voči daňovému subjektu takéto neuhradené platby, potom možno tieto sumy podľa ods. 10 použiť na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu s odkazom na § 8 ods. 2 zákona č. 466/2009 Z. z. v z. n. p.; v takýchto prípadoch príslušný orgán Slovenskej republiky (finančné riaditeľstvo) zabezpečí doručenie písomností súvisiacich s pohľadávkou alebo s vymáhaním pohľadávky, ak žiadosť o doručenie písomností obsahuje predpísané údaje uvedené v tomto ustanovení, napr. identifikáciu pohľadávky a jej výšku vrátane sankčného úroku, kompenzačného úroku, úroku z omeškania, pokuty, penále a výšku nákladov súvisiacich s pohľadávkou uvedených v eurách a v mene tohto členského štátu.
Posúdenie spôsobu a postup použitia daňového preplatku ako vrátenie daňovému subjektu (ods. 11)
Ak sa pri použití daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane postupuje podľa ods. 1 a 8 až 10, napr. na úhradu daňového nedoplatku, úhradu daňovej pohľadávky na inej dani, na úhradu pohľadávky členského štátu a na kompenzáciu daňových nedoplatkov členov skupiny, považuje sa takéto použitie dane podľa ods. 11 za ich vrátenie.
Vylúčenie postúpiť daňový preplatok na iného veriteľa podľa osobitného predpisu (ods. 12)
Podľa ods. 12 nemožno na vrátenie dane, daňového preplatku a nárok na sumu podľa osobitných hmotnoprávnych (daňových) predpisov, ktoré sú pohľadávkami verejnej správy, postúpiť podľa Občianskeho zákonníka, ktorým sa upravuje súkromné právo. To znamená, že znením tohto odseku sa vylučuje možnosť postúpiť akýkoľvek daňový preplatok alebo daň, ako je nárok na vrátenie dane, nadmerného odpočtu podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje postúpenie pohľadávky na iného veriteľa v rámci občianskoprávnych vzťahov. Takýmto postúpením daňového preplatku, spotrebnej dane, nároku na nadmerný odpočet, nároku na daňový bonus, nároku na zamestnaneckú prémiu by došlo k mareniu výkonu správy, ako je napr. použitie daňového preplatku alebo nadmerného odpočtu daňového subjektu na úhradu jeho daňového nedoplatku.
Legislatívna úprava pri vrátení daňového preplatku účinná od 1. 1. 2027
V zákone č. 385/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je v čl. II uvedená novela daňového poriadku.
Touto novelou daňového poriadku bolo legislatívne upravené – doplnený bol okrem ďalších ustanovení daňového poriadku aj § 79 o daňovom preplatku a ust. § 50 o predbežnom opatrení.
Táto legislatívna úprava ustanovenia o daňovom preplatku bezprostredne súvisí s legislatívnou úpravou ust. § 50 daňového poriadku, ktoré správcovi dane umožňuje uložiť daňovému subjektu predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje správcovi dane zabezpečiť úhradu nesplatnej dane alebo ešte nevyrubenej dane, ak zo všetkých okolností je zrejmé a správca dane má odôvodnenú obavu, že budúca daň alebo rozdiel dane (napríklad ako výsledok daňovej kontroly), alebo aj daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote a vo výške alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. V odôvodnených obavách môže správca dane uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.
Legislatívnou úpravou bolo doplnené ust. § 50 o ďalší spôsob uloženia predbežného opatrenia. Podľa doplneného písm. c) do ods. 1 sa ukladá daňovému subjektu, aby „strpel nevrátenie daňového preplatku alebo nadmerného odpočtu“. Aj toto doplnenie o uložení predbežného opatrenia na daňový preplatok alebo na vrátenie nadmerného odpočtu bolo vykonané za účelom, aby bol správca dane oprávnený (nie je to povinnosť) uložiť daňovému subjektu, u ktorého existuje odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v čase jej splatnosti uhradená, resp. bude nevymožiteľná, aby strpel nevrátenie preplatku alebo nadmerného odpočtu; doterajšie znenie inštitútu predbežného opatrenia neumožňuje správcovi dane zadržať daňový preplatok alebo nadmerný odpočet vydaním rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktoré správca dane eviduje voči daňovému subjektu.
Doplnenie § 50 ods. 1 o písm. c), aby daňový subjekt strpel nevrátenie daňového preplatku alebo nadmerného odpočtu, vyvolalo legislatívnu úpravu § 79 ods. 2 daňového poriadku, ktorý upravuje postup použitia daňového preplatku a lehoty na vrátenie daňového preplatku v osobitných prípadoch, t. j., ak ide o daňový preplatok na dani z príjmov alebo na dani z motorových vozidiel podaním daňového priznania, správca dane vráti daňový preplatok na základe žiadosti najneskôr do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Touto legislatívnou úpravou bola do ods. 2 doplnená veta v znení: „Lehota podľa prvej vety a druhej vety neplynie odo dňa vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení podľa § 50 ods. 1 písm. c) až do dňa zrušenia tohto predbežného opatrenia alebo do straty jeho účinnosti“. Ak však správca dane uloží predbežné opatrenie na daňový preplatok, ktorý eviduje, lehota na jeho vrátenie neplynie; tento daňový preplatok správca dane nevráti až do zrušenia tohto predbežného opatrenia alebo ak toto predbežné opatrenie stratí svoju účinnosť ešte pred jeho zrušením.
Účinnosť novely daňového poriadku: podľa čl. VIII tohto zákona novela daňového poriadku nadobúda účinnosť 1. januára 2026 okrem novelizovaného ust. § 50 ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 2 daňového poriadku, ktoré súvisia s nevrátením daňového preplatku v ustanovenej lehote z dôvodu uloženia predbežného opatrenia až do jeho zrušenia, nadobúdajú účinnosť od 1. januára 2027. Posunutie účinnosti obidvoch novelizovaných ustanovení si vyžaduje zosúladenie aj ďalších ustanovení daňového poriadku, ktorých sa legislatívna úprava uvedených ustanovení dotkne, vrátane úpravy elektronického zabezpečenia jednotlivých úkonov v rámci správy daní.
Legislatívna úprava zákona o DPH vyvolaná novelou § 50 ods. 1 písm. c) daňového poriadku
Legislatívna úprava ust. § 50 ods. 1 o znenie písm. c) daňového poriadku vyvolala legislatívnu úpravu aj ust. § 79 zákona o DPH, ktorým je upravená lehota na vrátenie nadmerného odpočtu. Zákonom č. 385/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH, bolo doplnené ust. 79 zákona o DPH o nový ods. 12. Podľa znenia ods. 12 lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa ods. 1, 2 alebo ods. 5 zákona o DPH neplynie odo dňa vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia podľa osobitného predpisu s odkazom na § 50 ods. 1 písm. c) daňového poriadku do dňa, kedy bolo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia zrušené alebo do dňa straty účinnosti tohto predbežného opatrenia; to neplatí, ak správca dane vo vzťahu k nadmernému odpočtu za totožné zdaňovacie obdobie postupuje podľa ods. 6 tohto ustanovenia, t. j., ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu. Nový ods. 12 nadobúda účinnosť 1. januára 2027 rovnako ako nové znenie § 50 ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 2 daňového poriadku.
Dôležité informácie v súvislosti s vrátením daňového preplatku
Spôsob a postup nakladania s daňovým preplatkom podľa § 79 daňového poriadku sa uplatňuje na všetky druhy daní upravené príslušnými hmotnoprávnymi zákonmi; rovnako aj na clo a iné platby podľa colného zákona.
Za daňový preplatok sa nepovažuje vrátenie pomernej časti dane, ktorú zaplatil daňovník na celé zdaňovacie obdobie, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená, pominuli dôvody zaplatenia tejto dane na celé zdaňovacie obdobie. Týka sa to tých druhov daní, pri ktorých daňovník nemá povinnosť platiť preddavky; takéto prípady môžu nastať pri miestnych daniach podľa § 99h zákona o miestnych daniach (daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie automaty), pričom správca dane vráti pomernú časť uvedených druhov daní až po podaní čiastkového daňového priznania; ak daňovník nepodá čiastkové daňové priznanie najneskôr do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti správcovi dane, ktorým je obec, nárok na vrátenie pomernej časti dane mu zaniká.
Správca dane vráti daňový preplatok len na základe žiadosti o vrátenie preplatku, ktorá tvorí prílohu daňových priznaní; ak príslušné tlačivo daňového priznania neobsahuje takúto žiadosť, daňový subjekt doručí správcovi dane samostatnú žiadosť o vrátenie daňového preplatku. Ak daňový subjekt nevyplní časť daňového priznania k dani z príjmov, ktorou je žiadosť o vrátenie daňového preplatku, správca dane daňový preplatok nevráti, nakoľko mu daňový poriadok takúto povinnosť neumožňuje ani neukladá. Daňovník následne podá samostatne písomnú žiadosť o vrátenie tohto daňového preplatku, na základe ktorej mu správca dane daňový preplatok vráti do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie. V opačnom prípade uplynie päťročná lehota na vrátenie daňového preplatku; správca dane nemá povinnosť oznamovať daňovému subjektu, že mu plynie lehota zániku práva vyrubiť daň, ktorá je lehotou na vrátenie daňového preplatku.
Žiadosť o vrátenie daňového preplatku je doručená do zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti a žiadosť o jeho vrátenie je podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Správca dane vráti daňový preplatok, ak je väčší ako 5 € bez zaokrúhľovania, napr. vráti sumu preplatku vo výške od 5,01 €.
Správca dane vráti daňový preplatok, ak ho nemožno použiť podľa § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku alebo nemožno uplatniť postup podľa § 79 ods. 10 daňového poriadku, t. j. použiť ho na úhradu pohľadávky členského štátu podľa osobitného predpisu alebo sa použil len v pomernej časti.
Ak je daňový preplatok vyšší ako 15 000 €, na jeho vrátenie musí mať správca dane k dispozícii číslo účtu daňového subjektu; v opačnom prípade preplatok správca dane nevráti. Uplynutím ustanovenej lehoty na jeho vrátenie daňový preplatok už nemožno vrátiť a stáva sa príjmom štátneho rozpočtu.