V prvej časti článku autorka čitateľov uviedla do problematiky systému správneho súdnictva vysvetlením pojmov ako sú napr. príslušnosť súdov na konanie, účastníci správneho súdneho konania, postavenie a pôsobnosť prokurátora v správnom súdnom konaní, podanie žaloby, typy žalôb, náležitosti podania a jeho nedostatky a podobne. Druhá časť pokračuje a uzatvára tému.
Uspokojenie žalobcu, resp. zmier v správnom súdnictve
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zavádza nový inštitút uspokojenia žalobcu v správnom súdnom konaní, ktorý predstavuje obdobu súdneho zmieru uplatňovaného v civilnom sporovom konaní. V prípade, ak žalovaný orgán má záujem o túto formu súdneho zmieru a za podmienky, že správny súd o žalobe ešte nerozhodol, predloží správnemu súdu návrh nového rozhodnutia, opatrenia, či iného úkonu, ktorým však nesmie zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností iných osôb. Správny súd v takom prípade zašle tento návrh žalobcovi so žiadosťou o vyjadrenie, či ním dôjde k uspokojeniu žalobcu. Pokiaľ žalobca oznámi súdu, že bude týmto novým rozhodnutím, opatrením či úkonom uspokojený, správny súd konanie na súde zastaví a nové rozhodnutie, opatrenie alebo úkon nadobudne právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení konania. Týmto dňom súčasne zaniknú účinky pôvodného žalovaného rozhodnutia, opatrenia, či iného úkonu orgánu verejnej správy. Zákonodarca umožnil správnemu súdu uplatniť právnu domnienku uspokojenia žalobcu aj v prípade, ak tento neoznámi súdu v určenej lehote, že sa návrhom cíti uspokojený, pokiaľ je súdu zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že ním k uspokojeniu žalobcu došlo.
Rozhodnutie správneho súdu
Vzhľadom na skutočnosť, že v správnom súdnictve nedochádza k novému prejednávaniu veci, ale len k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, súd spravidla nenariaďuje pojednávanie, pokiaľ môže rozhodnúť na základe predložených dokladov a vyjadrení oboch strán. V prípade, ak súd nariadi pojednávanie, najmä ak to navrhne účastník konania, alebo je potrebné vykonať vo veci dokazovanie, prípadne ak je to podľa názoru súdu potrebné, je povinný pripraviť ho tak, aby mohol rozhodnúť vo veci spravidla na jednom pojednávaní, a teda aby nedošlo k jeho neodôvodnenému odročeniu.
Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom, pričom je oprávnený rozhodnutie žalovaného orgánu zrušiť, zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ak je to potrebné, alebo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Možnosť zmeniť rozhodnutie orgánu je v správnom súdnictve vylúčená, keďže právomoc rozhodovať vo veciach daní prínáleží výlučne orgánom finančnej správy, Minist