Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku vo veci C-68/23 "M-GbR" zaoberal podmienkami posúdenia predplatenej karty ako jednoúčelového poukazu, ako aj otázkou, či pri predaji viacúčelového poukazu môže dôjsť k transakcii podliehajúcej dani.
Východisková situácia
Nemecká spoločnosť M-GbR predávala v priebehu roka 2019 prostredníctvom svojho internetového obchodu predplatené karty alebo kódy poukazov umožňujúce dobitie používateľských účtov určených na nákup digitálneho obsahu v internetovom obchode X.
Tieto karty s názvom "X-Cards" umožňovali kupujúcim dobíjať užívateľské účty obchodu X v určitej nominálnej hodnote v eurách. Po dobití takéhoto účtu mohol jeho majiteľ kúpiť digitálny obsah v obchode X spravovanom spoločnosťou Y so sídlom v Spojenom kráľovstve za ceny v ňom uvedené.
Spoločnosť Y bola zodpovedná za vydávanie X-Cards a predávala ich v Európskej únii s rôznymi identifikátormi príslušnej krajiny prostredníctvom rôznych distribútorov. X-Cards s identifikátorom "DE" boli určené výlučne zákazníkom, ktorí majú bydlisko v Nemecku alebo sa v Nemecku obvykle zdržiavajú a majú nemecký užívateľský účet X.
V súlade s podmienkami používania kódov poukážok, ktoré uverejnila spoločnosť Y v obchode X, mali zákazníci pri otvorení užívateľského účtu poskytnúť presné informácie umožňujúce určiť miesto ich trvalého bydliska alebo o mieste, kde sa obvykle zdržiavajú. V internetovom obchode spoločnosti M-GbR bolo tiež uvedené, že zákazník, ktorý si dobíja svoj užívateľský účet, si musí vopred zistiť krajinu, v ktorej je tento účet zaregistrovaný. Vzhľadom na striktné rozlíšenie krajín v súvislosti s uplatňovaním X-Cards môžu zákazníci aktivovať len kredity, ktoré boli skutočne určené pre krajinu zodpovedajúcu ich užívateľskému účtu.
V roku 2019 spoločnosť M-GbR kúpila X-Cards vydané spoločnosťou Y, prostredníctvom dodávateľov L 1 a L 2 so sídlom v členských štátoch EÚ iných ako Nemecko a Spojené kráľovstvo.
Spoločnosť M-GbR posúdila X-Cards na účely DPH ako viacúčelové poukazy, keďže pri predaji týchto kariet nebolo s istotou známe bydlisko konečného zákazníka alebo miesto, kde sa konečný zákazník obvykle zdržiava. Identifikátor krajiny, ktorý spoločnosť Y pridelila každému poukazu, by nepostačoval na to, aby sa s istotou určilo miesto poskytovania služieb, keďže spoločnosť Y neoveruje údaje zákazníkov pri otváraní užívateľských účtov X, ani pri ich ďalšom použití. Okrem toho si veľa zákaz