Zákonná úprava zdanenia príjmov právnických osôb a fyzických osôb účinná od 1. januára 2017 významným spôsobom zasiahla aj do zdanenia príjmov, ktoré plynú týmto osobám z ich majetkových práv v obchodných spoločnostiach a družstvách. Po trinástich rokoch sa opäť zaviedlo do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) zdaňovanie podielov na zisku (dividend) a odstránil sa neštandardný nástroj – zdravotný odvod, ktorý bol unikátom na Slovensku medzi nástrojmi uplatňovanými na tento druh príjmov. Cieľom príspevku je priblížiť zákonnú úpravu v tejto oblasti platnú od 1. 1. 2017.
Právna úprava nároku na podiel na zisku
Všeobecným právnym predpisom, ktorý upravuje nadobudnutie účasti spoločníka v spoločnosti a jej právne dôsledky, je Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Podiel sa nadobúda vkladom spoločníka do spoločnosti a vyjadruje mieru jeho účasti na čistom obchodnom imaní (§ 61 Obchodného zákonníka). Jeho výška sa určuje pomerom vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti. Týmto pomerom sú určené majetkové práva spoločníka, ale aj jeho nemajetkové práva, ako sú práva na správu a riadenie spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Právo majetkové prezentuje počas trvania spoločnosti právo podieľať sa na výsledku hospodárenia (zisku), ale aj právo na vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku.
Právo na podiel na zisku nevzniká automaticky dosiahnutím zisku, ale až rozhodnutím spoločníkov o tom, že zisk, prípadne jeho časť sa použije na rozdelenie. V kapitálových spoločnostiach rozhoduje o rozdelení zisku valné zhromaždenie, alebo ak v spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden spoločník, o rozdelení zisku rozhoduje jediný spoločník. V osobných spoločnostiach rozhodujú o rozdelení zisku spoločníci spôsobom určeným v spoločenskej zmluve.
O rozdelení zisku a jeho použití v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie [§ 125 ods. 1 písm. b), § 178, § 187 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka], ktoré môže rozhodnúť, že časť zisku, prípadne aj celý zisk sa rozdelí, alebo rozhodne, že zisk za dané účtovné obdobie sa nebude rozdeľovať, ale sa investuje do rozvoja spoločnosti, resp. sa použije na zvýšenie základného imania. Podľa platnej právnej úpravy (§ 123, § 179 Obchodného zákonníka) môže spoločnosť rozhodnúť o vyplácaní podielov na zisku iba v prípade, keď sú splnené nasledovné podmienky:
- rozdeliť možno vždy len čistý zisk:
- znížený o povinný prídel do rezervného fondu, prípadne do ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona povinne (napr. sociálny fond), ako aj o neuhradenú stratu z minulých období a
- zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a o iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené (napr. o fondy, ktoré spoločnosť zriadila dobrovoľne a dopĺňala z prostriedkov zisku);
- k rozdeleniu čistého zisku nemôže dôjsť vtedy, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré spoločnosť podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy nesmú použiť na plnenie spoločníkom, resp. akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona;
- Obchodný zákonník zakazuje vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku.
V akciovej spoločnosti právo na podiel na zisku (dividendu, tantiemu) spoločnosti, ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie, má akcionár a členovia predstavenstva a dozornej rady. Pokiaľ z ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel na zisku nevyplýva niečo iné, u akcionára sa tento podiel určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiemu) určuje valné zhromaždenie. Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, môžu sa na rozdelení zisku podieľať v zhode so stanovami aj zamestnanci akciovej spoločnosti.
V spoločnosti s ručením obmedzeným má nárok na podiel na zisku spoločník. Výška podielu jednotlivých spoločníkov sa určí v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
V komanditnej spoločnosti (§ 93 a násl. Obchodného zákonníka) základné imanie vytvárajú len vklady komandistov, ktorí sú povinní vklady v minimálnej výške spoločnosti poskytnúť. Túto povinnosť nemajú komplementári, ktorí ručia za záväzky spoločnosti osobne, spoločne a nerozdielne. Komandisti komanditnej spoločnosti majú teda obdobné postavenie ako spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným. Z toho vychádza aj právna úprava postavenia komandistov v § 93 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zisk spoločnosti sa delí na časť pripadajúcu na komandistov a časť pripadajúcu komplementárom pomerom určeným v spoločenskej zmluve, inak sa zisk rozdelí na polovicu. Podiel komandistu na zisku spoločnosti predurčuje jeho postavenie vo vnútri spoločnosti (nie výška vkladu zapísaná v obchodnom registri), ktoré je upravené spoločenskou zmluvou. Len v prípade, že spoločenská zmluva neobsahuje osobitnú dohodu, rozdelia si komandisti časť zisku na nich pripadajúcu podľa výšky ich splatených vkladov. Časť disponibilného zisku (pred zdanením) pripadajúca na komplementárov sa rozdelí na nich podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.
Spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti (§ 76 a nasl. Obchodného zákonníka) majú povinnosť splatiť vklady len v tom prípade, ak sa k tomu zaviazali v spoločenskej zmluve. Vklady spoločníkov nie sú predmetom zápisu v obchodnom registri. Zisk spoločnosti sa na základe ročnej účtovnej závierky rozdeľuje medzi spoločníkov v rovnakej výške bez ohľadu n