V tomto čísle časopisu prinášame rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý poukazuje na fiktívne obchody v reťazci obchodných spoločností, keď si daňový subjekt následne uplatňoval nezákonné nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty.
§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Pokiaľ zo všetkých okolností uzavretia kúpnej zmluvy na dodanie tovaru vyplýva, že jej jediným účelom, a to i za dodržania formálnych podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) – je získanie iba nadmerného odpočtu, takéto konanie daňového subjektu postráda akýkoľvek ekonomický zmysel a toto konanie nemožno kvalifikovať inak ako zneužitie objektívneho daňového práva, a preto pre daňové účely nemožno k nemu prihliadať.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžf/44/2013
Skutkový stav:
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/149/2011–115 zo dňa 14. februára 2013 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/8560/10/ Ric zo dňa 27. apríla 2010, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008 v sume 113 869, 41 €.
Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným, ako i správcom dane, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období máj 2008 v príslušných finančných čiastkach. Taktiež v súlade so zákonom správca dane ponechal daň z pridanej hodnoty, ktorú žalobca vykázal ako vlastnú daňovú povinnosť, ktorú je povinný ako platiteľ DPH odviesť vo výške uvedenej v podaných daňových priznaniach za už uvedené zdaňovacie obdobie. Nákup drevených plotov, jablčných dební drevených a tokajského vína samorodného suchého sudového v príslušných množstvách žalobca preukazoval iba dodávateľskými faktúrami a pokladničnými dokladmi (výdavkové a príjmové pokladničné doklady), pričom všetky faktúry, ako aj pokladničné doklady vystavoval M. V. ako konateľ žalobcu a tiež ako konateľ dodávateľov B., s. r. o., N-S G., s. r. o., B., s. r. o., R. T., s. r. o., a D. S., s. r. o.
Krajský súd sa stotožnil so závermi právneho predchodcu žalovaného, že posudzované plnenia nesledovali skutočný obchodný účel a boli len nástrojom na získanie daňovej výhody – finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Dôvodom neuznania odpočítania dane z predmetných plnení žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov, t. j., že uvedení dodávatelia skutočne zrealizovali fakturované zdaniteľné obchody a žalobca ich prijal a použil na dodávky tovarov ako platiteľ DPH. Z výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za predmetné zdaňovacie obdobia vyplynulo, že