V príspevku poukazujeme na vplyv nedodržania niektorých lehôt pri predložení dôkazov preukazujúcich nároky platiteľov v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty, uplatnených na základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), resp. smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“).
V prvom prípade ide o posúdenie vplyvu nepredloženia dodávateľských faktúr k daňovej kontrole na zánik práva na vrátenie nadmerného odpočtu. V ďalších prípadoch ide o posúdenie vplyvu oneskoreného predloženia dôkazu o intrakomunitárnej dodávke a o vývoze tovaru na oslobodenie týchto dodávok od dane.
Prekluzívna lehota pri vrátení nadmerného odpočtu
Ak platiteľ DPH neumožní správcovi dane vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. (Pozn.: Lehota na zánik nadmerného odpočtu bola podľa zákona o DPH účinného do 31. 12. 2015 šesťmesačná). Uvedená lehota je prekluzívna. Ak nárok na odpočítanie dane už zanikol, jeho opakované uplatnenie zákon nepripúšťa.
Situácia:
Platiteľovi DPH vznikol v zdaňovacom období január 2015 nadmerný odpočet. Uplatnil si odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktoré však správcovi dane nepredložil k daňovej kontrole, ktorou správca dane preveroval oprávnenosť nadmerného odpočtu.
Vzhľadom na to, že faktúry neboli správcovi dane predložené ani na základe opakovanej výzvy v lehote šesť mesiacov od začatia daňovej kontroly, čím platiteľ neumožnil správcovi dane vykonanie daňovej kontroly, správca dane nadmerný odpočet platiteľovi nevrátil, nakoľko podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH nárok na jeho vrátenie zanikol.
Platiteľ dane podal v decembri 2016 dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2015, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za január 2015. Prostredníctvom dodatočného daňového priznania za december 2015 si teda platiteľ dane uplatňoval nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr z januára 2015 (najskôr mohla byť daň odpočítaná za január 2015, najneskôr za december 2015).
Platiteľ dane bol toho názoru, že mu nič nebráni opätovne si uplatniť právo na odpočítanie DPH aj po uplynutí šesťmesačnej lehoty stanovenej v § 79 ods. 6 zákona o DPH, pričom poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona o DPH. Podľa uvedeného ustanovenia platiteľ vykoná odpočítanie dane najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má faktúru.
Platiteľ tiež poukázal na rozloženie dôkazného bremena s tým, že správca dane nezistil riadne skutkový stav, keď si nevyžiadal príslušné dodávateľské faktúry od jeho dodávateľov.