Inštitút ručenia za daň bol v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zavedený už od 1. mája 2004, kedy Slovenská republika pristúpila k Európskej únii. Za účelom efektívnejšej aplikácie tohto inštitútu v praxi sa novelou zákona o DPH č. 246/2012 Z. z. účinnou od 1. 10. 2012 spresnilo a doplnilo v § 69 ods. 14 zákona o DPH, kedy vzniká ručiteľský vzťah, a zakotvil sa postup správcu dane pri realizácii tohto inštitútu v § 69b zákona o DPH. Predmetný inštitút sú členské štáty oprávnené zakotviť do svojej národnej legislatívy na základe článku 205 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) ako zákonný spôsob v boji proti podvodom na DPH.
Ručenie za daň podľa § 69 ods. 14 zákona o DPH je definované nasledovne: „Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil, alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.“
Ručiteľský vzťah vzniká, ak sú naplnené dva zákonné predpoklady kumulatívne:
- daň uvedenú na faktúre, ktorú vystavil dodávateľ za tovar alebo službu pre odberateľa, nezaplatil v celej výške alebo zaplatil len časť (lehota splatnosti dane je uvedená v § 78 zákona o DPH);
- odberateľ vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň alebo časť dane za tovar alebo službu uvedená na faktúre nebude zaplatená; odberateľ mal v čase vzniku daňovej povinnosti vedomosť, že daň nebude zaplatená.
Inak povedané, odberateľ ručí za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak sú splnené domnienky