Inštitút ručenia za DPH z predchádzajúceho stupňa bol do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. V dôsledku noviel citovaného právneho predpisu však bola táto problematika viackrát menená a doplňovaná, naposledy zákonom č. 334/2017 Z. z., a to s účinnosťou od 1. januára 2018.
Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 14, ods. 15 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH. Podmienky na uplatnenie inštitútu ručenia sú konštruované tak, aby zabránili predovšetkým vyplateniu neoprávnene požadovaných nadmerných odpočtov. Uplatňovanie tohto inštitútu je však možné rovnako v prípadoch, keď odberateľ vykazuje vlastnú daňovú povinnosť alebo podáva negatívne daňové priznanie.
Problematika ručenia za daň podľa zákona o DPH sa týka ručenia výlučne len za daň z pridanej hodnoty. Osoby ručiteľov tak v zmysle zákona o DPH neručia za nedoplatky na iných daniach.
Zmena podmienok ručenia odberateľa za DPH z predchádzajúceho stupňa
Na základe ustanovenia § 69 ods. 14 zákona o DPH platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b zákona o DPH za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.
Povinnosť ručenia za DPH z predchádzajúceho stupňa u odberateľa teda vzniká pri kumulatívnom splnení nasledujúcich dvoch podmienok:
- dodávateľ daň z pridanej hodnoty uvedenú na faktúre nezaplatil v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a
- odberateľ vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň z pridanej hodnoty nebude dodávateľom zaplatená do štátneho rozpočtu.
Čo sa týka podmienky uvedenej v písm. a), je nutné podotknúť, že celkový súčet jednotlivých daňových povinností, ktoré vznikli dodávateľovi za určité zdaňovacie obdobie, môže dodávateľ znížiť o daň vzťahujúcu sa k prijatým plnen