Podnikatelia často využívajú majetok firmy aj na súkromné účely. Súčasná daňová legislatíva zvýhodňujúcim spôsobom upravuje uplatnenie výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom do daňových výdavkov. Ak daňovník deklaruje používanie majetku aj na súkromné účely, má možnosť uplatniť do daňových výdavkov 80 % vynaložených výdavkov bez povinnosti preukazovať skutočný pomer, v akom je majetok využívaný na podnikateľské a súkromné účely. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov musí daňovník preukazovať len súvislosťmedzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami.
Majetok využívaný na súkromné účely z hľadiska dane z príjmov
Uvedený zvýhodnený spôsob uplatňovania daňových výdavkov je upravený v § 19 ods. 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Podľa znenia tohto ustanovenia možno ako daňové výdavky uplatniť výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a to:
- vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
- v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
V súvislosti s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP je upravená aj definícia daňového výdavku v § 2 písm. i) ZDP. Daňovým výdavkom treba rozumieť výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Úprava v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa vzťahuje aj na odpisovanie majetku používaného aj na súkromné účely. Podľa § 24 ods. 8 ZDP sa v takomto prípade do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.
Aplikovať uvedené ustanovenie je však potrebné nielen na odpisovaný hmotný majetok, ale na každý majetok a výdavky súvisiace s jeho používaním (počítače a internet, telefóny, mobily a ich paušály, kamery, fotoaparáty, kosačky, vozíky, bicykle a pod.), okrem výnimiek stanovených zákonom.
Uplatňovanie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa nevzťahuje na:
- výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP,
- výdavky súvisiace s nehnuteľnosťami,
- výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP,
- výdavky zamestnávateľa na majetok poskytnutý zamestnancovi ako zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnoprávnych predpisoch,
- výdavky na spotrebované pohonné látky, ktoré sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP,
- daň z motorových vozidiel, ktorá je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) ZDP.
Uplatňovanie paušálnych výdavkov
Ak daňovník majetok využíva okrem podnikania aj na súkromné účely, zo znenia § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP vyplýva, že bez ohľadu na skutočnosť, či predmetný majetok je využívaný v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti na 80 % alebo v inom pomere (napr. na 50 %), uplatnia sa daňové výdavky v základe dane v ustanovenej výške, t. j. vo výške 80 %. Uvedené ustanovenie však predpokladá splnenie základnej zásady pre možnosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP, a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý daňovníkovi skutočne slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Zo strany správcu dane by tak nemala byť v tomto prípade daňová kontrola zameraná na to, či sa majetok využíva menej ako na 80 %. Správca dane bude skúmať len fakt, či skutočne ide o majetok, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, alebo ide o majetok na jeho osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.
♦ Príklad č. 1:
Spoločnosť obstarala mobilný telefón, ktorý poskytla svojmu zamestnancovi. Zamestnanec využíva mobilný telefón aj na súkromné účely. V akej výške si spoločnosť uplatní do daňových výdavkov náklady na obstaranie mobilného telefónu a náklady na mesačný paušál?
Keďže je mobilný telefón využívaný aj na súkromné účely, spoločnosť môže postupovať v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP a do daňových výdavkov uplatniť náklad spojený s obstaraním mobilného telefónu a mesačné paušály vo výške 80 %. V tomto prípade nie je potrebné na účely ZDP vysledovať skutočný pomer, v akom sa využíva mobilný telefón na služobné a na súkromné účely.
* * *
♦ Príklad č. 2:
Podnikateľ – fyzická osoba, obstaral motorové vozidlo na podnikanie. Vzhľadom na skutočnosť, že rodina daňovníka má len toto vozidlo, využívajú ho sčasti aj na súkromné účely. V akej výške si môže podnikateľ uplatniť do daňových výdavkov výdavky súvisiace s obstaraním a prevádzkou tohto motorového vozidla?
V tomto prípade podnikateľ nemôže uplatniť 100 % daňové výdavky spojené s obstaraním a prevádzkou tohto vozidla. Podľa § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 ZDP však môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 80 %. To znamená, že do daňových výdavkov uplatní 80 % z ročného odpisu motorového vozidla a následne aj 80 % z výdavkov na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie, ale aj na prípadné technické zhodnotenie.
* * *
♦ Príklad č. 3