Porovnanie vybraných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (IV.)

Ing. Jana Borčíková

Vydáno: 01. 09. 2006 31 minút čítania

V predchádzajúcich častiach seriálu sme porovnávali úvodné články vybraných zmlúv, články týkajúce sa zdanenia príjmov z priamej podnikateľskej činnosti a články vybraných zmlúv, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov z užívania majetku alebo jeho predaja. V tejto časti budeme pokračovať problematikou týkajúcou sa zdanenia príjmov fyzických osôb.

(pokračovanie – 1. časť, 2. časť, 3. časť)

Zdaňovanie nezávislých osobných služieb

Príjmy zo slobodných (nezávislých) povolaní, známe aj ako profesionálne služby, ako napríklad príjmy lekárov, právnikov, zubárov, audítorov, daňových poradcov a podobne, ktorí sú rezidentmi jedného zmluvného štátu, podliehajú zdaneniu v štáte, ktorého sú rezidentmi, aj v tom prípade, ak sú ich činnosti vykonávané na území druhého zmluvného štátu. Výnimku tvoria situácie, keď si daňový rezident zmluvného štátu zriadi na účely výkonu slobodného povolania na území druhého zmluvného štátu stálu základňu.

Napr. lekár si zriadi ordináciu, právnik alebo účtovník, audítor, daňový poradca si otvoria kanceláriu, cez ktorú budú poskytovať služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V danom prípade môžu byť príjmy (zisky) dosiahnuté prostredníctvom stálej základne zdanené v druhom štáte. Pri výpočte daňového základu sa použijú príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov platného v druhom štáte, čiže v štáte umiestnenia stálej základne.

Táto všeobecná zásada je zakotvená vo všetkých zmluvách.

Príklad č. 1:

Podľa zmluvy uzavretej medzi SR a Holandskom – Čl. 15 – Slobodné povolania príjmy, ktoré osoba s bydliskom v jednom z oboch štátov poberá za služby poskytované pri výkone slobodného povolania alebo inej nezávislej činnosti podobnej povahy, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. Ak má však pravidelne k dispozícii v druhom štáte stálu základňu na vykonávanie svojich činností, môže sa príjem zdaniť v druhom štáte, ale len v rozsahu, v akom ho možno pripočítať tejto stálej základni.

***

Príklad č. 2:

V zmluve uzavretej medzi SR a Maďarskom v Čl. 14 – Nezávislé povolania je uvedené, že príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodného povolania alebo z inej nezávislej činnosti podobného charakteru, sa zdania len v tomto štáte, ak príjemca nemá k dispozícii v druhom zmluvnom štáte stálu základňu na výkon svojich činností. Ak má k dispozícii stálu základňu, možno zdaniť príjmy v druhom zmluvnom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.

***

Samostatné aktivity umelcov a športovcov sú však predmetom Čl. 17 zmluvy.

V zmluve uzavretej medzi SR a Fínskom v Čl. 14 – Nezávislé povolania táto všeobecná zásada sa upravuje spôsobom, že príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo slobodných povolaní alebo z iných nezávislých činností podobného charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, s výnimkou prípadov, keď sa príjmy môžu zdaniť aj v druhom zmluvnom štáte, ak rezident:

má v druhom zmluvnom štáte obvykle k dispozícii stálu základňu na výkon svojich činností, príjmy, ktoré možno pripočítať stálej základni, sa zdania len v druhom štáte,
sa zdržiava v druhom štáte počas obdobia alebo období, ktoré v úhrne presahujú 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom alebo končiacom sa v príslušnom kalendárnom roku, možno zdaniť v druhom štáte len tú časť príjmov, ktoré pochádzajú z jeho činno

Máte predplatné? Prihláste sa