Tak ako zdaňovanie príjmov upravujú lokálne zákony a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, tak aj sociálne poistenie má svoje lokálne predpisy, medzinárodné zmluvy a príslušnú legislatívu na úrovni Európskej únie. Pri migrácii obyvateľstva a výkone činnosti vo viacerých štátoch vyvolávajú rôzne systémy sociálneho zabezpečenia obavy o zabezpečenie v dôchodkovom veku, či poskytnutie akýchkoľvek dávok napr. v chorobe, nezamestnanosti, materstve a pod.
V súvislosti s expatriotmi (pracovníci vyslaní do zahraničia) sa často píše, či diskutuje o otázke zdaňovania príjmov zahraničných zamestnancov, o uplatňovaní tzv. pravidla 183 dní, o medzinárodnom zdaňovaní a pod.. Zriedkavejšie sa zaoberáme problematikou sociálneho a zdravotného zabezpečenia expatriotov, hoci je nemenej zaujímavá, či už po odbornej alebo fiškálnej stránke.
Na sociálne zabezpečenie sa pritom môžeme pozrieť z troch pohľadov:
- U zamestnancov platenie sociálneho poistenia ovplyvňuje ich dôchodkové zabezpečenie, ako aj všetky ostatné vyplácané dávky. Na zamestnanca samotného, má odvod platieb na sociálne a zdravotné zabezpečenie v bežnom živote z pohľadu adresnosti väčší vplyv ako platenie daní.
- Pre zamestnávateľa náklady súvisiace so sociálnym a zdravotným zabezpečením, predstavujú vzhľadom na ich výšku, podstatnú časť mzdových nákladov.
- Z pohľadu slovenského štátu a štátneho rozpočtu je to taktiež zaujímavá oblasť, keďže celkové odvody na sociálne zabezpečenie predstavujú 36,4 % (zamestnávateľ + zamestnanec) a odvody na zdravotné poistenie zamestnávateľa 18,0 %, čo je neporovnateľne viacej ako je sadzba dane z príjmov fyzických osôb, hoci tu existujú maximálne vymeriavacie základy.
Tak ako zdaňovanie príjmov upravujú lokálne zákony a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, tak aj sociálne poistenie má svoje lokálne predpisy, medzinárodné zmluvy a príslušnú legislatívu na úrovni Európskej únie.
Pri migrácii obyvateľstva a vý