Automobil je neoddeliteľnou súčasťou života podnikateľov a obchodných spoločností, pričom v podnikaní sú používané rôzne alternatívy vlastníckych, či nájomných vzťahov. Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s používaním automobilu v podnikaní fyzických a právnických osôb závisí od skutočnosti, či automobil je súčasťou obchodného majetku podnikateľa (§ 6 Obchodného zákonníka), alebo nie je.
Je preto potrebné osobitne posudzovať používanie automobilu, ktorý:
- je vlastný a zahrnutý do obchodného majetku,
- je zahrnutý v obchodnom majetku, ale ide o majetok obstarávaný formou finančného lízingu,
- nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok prenajatý alebo vypožičaný,
- nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok v súkromnom vlastníctve fyzickej osoby – podnikateľa.
Každý z týchto spôsobov používania automobilu má pre podnikateľa iný dopad na jeho účtovníctvo, ekonomickú situáciu, základ dane, resp. na výšku nákladov, ktoré si pri jednotlivých možnostiach môže uplatniť do daňových výdavkov. Nasledujúci príspevok má za cieľ popísať daňové dopady na používanie takého automobilu, ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku podnikateľa, ale ide o majetok prenajatý alebo vypožičaný.
Právny rámec požičiavania automobilu
Poskytnutie automobilu do užívania inej osoby môže byť realizovaný na základe troch typov zmluvných aktov, v zmysle ktorých vzniká vzťah napĺňajúci pojem „požičiavania“ automobilov:
- prenájom medzi podnikateľmi (§ 630 až § 637 Obchodného zákonníka),
- prenájom medzi inými osobami než podnikateľmi navzájom (§ 663 až § 684 Občianskeho zákonníka),
- výpožička (§ 659 až § 662 Občianskeho zákonníka).
Prenájom je teda nutné odlíšiť od výpožičky, pre ktorú je charakteristické bezplatné užívanie veci. Podstatou prenájmu je, že predmet prenájmu sa za odplatu prenechá nájomcovi na určitú dobu a po uplynutí tejto doby sa opäť vracia prenajímateľovi. Takýto vzťah sa v prípade automobilu upravuje zmluvou o nájme dopravného prostriedk