Základné zásady zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), najmä čl. 8 vo všeobecnosti má osobitný vzťah k zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím. Osoby so zdravotným postihnutím patria do kategórie ohrozených zamestnancov. Zamestnávatelia sú v zmysle tohto článku povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Zamestnávatelia sú povinní zamestnancom so zdravotným postihnutím zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.
Zdravotne postihnutý občan
Zamestnancom so zdravotným postihnutím v zmysle ustanovenia § 40 ods. 8 Zákonníka práce sa rozumie zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.
Občan (poistenec) je uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu – t. j. podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % (t. j. najmenej 41 %) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, príp. podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“).
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcou skutočnosťou nie je, či občanovi (zamestnancovi – poistencovi) nárok na invalidný dôchodok vznikol alebo nevznikol. Výrok v rozhodnutí o invalidnom dôchodku nemusí byť len kladný t. j., že nárok na invalidný dôchodok vznikol, čo znamená, že invalidný dôchodok bol priznaný, ale môže byť aj záporný, t. j., že nárok na invalidný dôchodok nevznikol, takže invalidný dôchodok bol zamietnutý. Avšak v žiadnom prípade uvedené skutočnosti nemajú vplyv na to, že by zamestnanec stratil postavenie osoby so zdravotným postihnutím, pretože z hľadiska poklesu zárobkovej činnosti bol už uznaný lekárskou posudkovou komisiou za invalidného. Z uvedeného vyplýva, že pre potreby Zákonníka práce stačí splnenie iba prvej podmienky, a to, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. To znamená, že zamestnanec (fyzická osoba) bol uznaný za invalidného. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa rozlišuje vznik nároku na invalidný dôchodok za súčasného splnenia troch základných podmienok, a to, ak sa poistenec stal invalidným (prvá podmienka – pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – rozhoduje lekárska posudková komisia – ide o uznanie za invalidného porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie), získal počet rokov dôchodkového poistenia v zmysle § 72 tohto zákona (druhá podmienka – týka sa počtu rokov dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to takto: ak sa osoba stala invalidná vo veku do 20 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok menej ako jeden rok, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 20 rokov do 24 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej jeden rok, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 24 rokov do 28 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej dva roky, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 28 rokov do 34 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej päť rokov, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 34 rokov do 40 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej osem rokov, ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 40 rokov do 45 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej 10 rokov a ak sa osoba stala invalidná vo veku nad 45 rokov – musí byť poistená pre vznik nároku na invalidný dôchodok najmenej 15 rokov – účinné od 1. 1. 2010) a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (tretia podmienka – vyjadruje, že poistenec nemá nárok na starobný dôchodok alebo ani na predčasný starobný dôchodok, a to z dôvodu nedovŕšenia dôchodkového veku – napr. v prípade muža 62 rokov a 6 mesiacov pre nárok na starobný dôchodok a aspoň 60 rokov a 6 mesiacov pre nárok na predčasný starobný dôchodok. V praxi často dochádza k situácii, že fyzická osoba môže dovŕšiť potrebný vek, ale chýba potrebná doba poistenia, napr. pri veku 60 rokov a 6 mesiacov alebo 62 rokov a 6 mesiacov veku musí byť najmenej 15 rokov dôchodkovo poistená, t. j. mať zaplatené poistné včas a v správnej výške,