Dedičské konanie

Predaj nehnuteľnosti patrí medzi právne aj daňovo významné životné situácie, pri ktorých sa fyzická osoba často prvýkrát stretne s potrebou samostatne posúdiť vlastnú daňovú povinnosť. Na prvý pohľad môže ísť o jednoduchý právny úkon, pri ktorom predávajúci prevedie vlastnícke právo k bytu, domu, pozemku, garáži alebo inej nehnuteľnosti a kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu.

Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.

Podanie daňového priznania k dani z príjmov si môže daňovník odložiť z rôznych dôvodov.  Finančná správa SR upozorňuje, že odklad je možné vybaviť dvomi spôsobmi, a to oznámením alebo žiadosťou. Každý zo spôsobov sa používa v inej situácii.

Ak právoplatné uznesenie o dedičstve obsahuje exaktne rozdelenie obchodného podielu v s. r. o. medzi dve fyzické osoby vo výške 50 % na základnom imaní, môžeme toto rozdelenie považovať ako obchodné podiely „nových spoločníkov“ - dedičov a nie ako tzv. „spoločný“ obchodný podiel a existuje v takomto prípade spoločný zástupca? Myslíme si, že ak uznesenie o dedičstve presne určilo, v akej výške sa dedia podiely, tak dedičia sú evidentní a neexistuje tzv. spoločný obchodný podiel. Do obchodného registra sa zapisujú tieto dve osoby ako spoločníci, každý vo výške 50 % a nie je prekážka na ďalší predaj týchto podielov. Je to správne pochopenie určenia jednoznačnosti nových spoločníkov v dedičstve voči existencii spoločného obchodného podielu?