Opatrenia, ktoré sú zavádzané od potvrdenia ochorenia COVID 19 zasahujú nielen do pracovnoprávnych vzťahov. Mnohí zamestnanci začali pracovať z domu, formou tzv. home office. Home office ako inštitút nebol v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) bližšie rozpracovaný, a to do času prijatia zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 66/2020 Z. z.“).
Zákonom č. 66/2020 Z. z. bol do Zákonníka práce včlenený § 250b, ktorý ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (z domácnosti) zamestnanca, ak:
- ide o činnosť, u ktorej je to možné a
- ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a
- zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán pritom nie je týmto ustanovením vylúčená).
Taktiež sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že:
- povaha práce to umožňuje a
- nebránia tomu vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku).
Treba poznamenať, že zavedenie home office pre viac zamestnancov (prípadne pre celú firmu) nie je také jednoduché a ide o určitý proces, ktorý so sebou prináša povinnosti pre zamestnávateľa i v oblasti ochrany osobných údajov a ich bezpečnosti. Pri práci z domu pritom hrozí vyššie riziko úniku, straty osobných údajov, či iné bezpečnostné incidenty, ktoré môžu mať dopad na ochranu osobných údajov. Zamestnávatelia by preto mali zvýšiť ochranu osobných údajov a poučiť zamestnancov o manipulácii s nimi v domácom prostredí.
Tento článok pojednáva o povinnostiach zamestnávateľa súvisiacich so zabezpečovaním ochrany osobných údajov pri práci z domu.