Jednou zo základných zásad účtovníctva je účtovanie účtovných prípadov do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. V praxi to znamená, že účtovná jednotka vykáže náklady a výnosy v období, s ktorým ekonomicky súvisia, bez ohľadu na okamih úhrady alebo prijatia peňažných prostriedkov [§ 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“)]. Na uplatnenie tejto zásady slúži aj časové rozlíšenie.
Čo je časové rozlíšenie?
Časové rozlíšenie je účtovný nástroj na správne priradenie nákladov a výnosov do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. Uplatňuje sa pri splnení podmienok ustanovených pre časové rozlíšenie podľa § 56 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“)].
Časové rozlíšenie sa použije najmä v prípadoch, keď:
- účtovný doklad bol prijatý alebo vystavený v inom období, než v ktorom náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí,
- úhrada prebehla v inom období, než v ktorom náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí,
- ide o náklady alebo výnosy týkajúce sa viacerých účtovných období.
Cieľom časového rozlíšenia je zabezpečiť, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o finančnej situácii a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Všeobecná úprava časového rozlíšenia podľa § 56 Postupov účtovania v PÚ sa uplatňuje popri osobitných účtovných postupoch ustanovených v § 24, § 26, § 29 a § 33 Postupov účtovania v PÚ. Tieto osobitné ustanovenia nemusia upravovať klasické účty časového rozlíšenia 381 až 385, ale môžu určovať osobitný okamih účtovania, ocenenia alebo zahrnutia položky do účtovnej závierky.
Osobitné prípady súvisiace s časovým rozlíšením
Pri posudzovaní časového rozlíšenia treba zohľadniť aj osobitné pravidlá podľa Postupov účtovania v PÚ, ktorými sa upravujú konkrétne účtovné situácie:
- § 24 – Kurzové rozdiely sa účtujú podľa pravidiel pre cudziu menu a rozhodujúce je ich správne zachytenie v účtovnom období, v ktorom vznikli alebo v ktorom sa účtuje o ocenení príslušnej položky. Kurzový rozdiel sa preto automaticky neúčtuje na účty časového rozlíšenia 381 až 385; najprv treba určiť jeho povahu a okamih vzniku. Príklad: Účtovná jednotka eviduje k 31. 12. záväzok voči zahraničnému dodávateľovi v eurách prepočítaný z cudzej meny. Ak sa pri prepočte záväzku referenčným výmenným kurzom k 31. 12. zmení jeho hodnota, vzniknutý rozdiel sa účtuje ako kurzový rozdiel do nákladov alebo výnosov, nie automaticky prostredníctvom účtov časového rozlíšenia.
- § 26 – Pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností treba zohľadniť účtovné účinky premeny, rozhodný deň a povinnosť zostaviť príslušnú účtovnú závierku. Náklady a výnosy sa posudzujú podľa obdobia, do ktorého patria, pričom účtovná jednotka musí rešpektovať osobitný režim účtovania pri premene a nesmie časové rozlíšenie použiť na obídenie pravidiel pre rozhodný deň alebo prechod majetku a záväzkov. Príklad: Spoločnosť A sa zlúči so spoločnosťou B s rozhodným dňom 1. 1. 2026. Náklady a výnosy, ktoré vzniknú od rozhodného dňa, sa zohľadnia v účtovníctve nástupníckej spoločnosti v súlade s osobitným režimom účtovania pri zlúčení; zúčastnené spoločnosti zároveň zostavia účtovnú závierku v rozsahu ustanovenom pre premenu.
- § 29 – Po vyhlásení konkurzu sa účtovanie a vykazovanie majetku, záväzkov, nákladov a výnosov posudzuje v režime účtovania pri konkurze. Pri časovom rozlíšení je potrebné preveriť, či položka súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu alebo po ňom a či jej vykázanie zodpovedá osobitným účtovným a závierkovým pravidlám platným pre účtovnú jednotku v konkurze. Príklad: Náklad na nájomné za december, ak bol konkurz vyhlásený v januári, súvisí s obdobím pred vyhlásením konkurzu. Naopak, náklad na právne služby poskytnuté po vyhlásení konkurzu sa posudzuje v období po jeho vyhlásení, a to podľa osobitného režimu účtovania a vykazovania v konkurze.
- § 33 – Náklady, ktoré bezprostredne súvisia s obstaraním dlhodobého hmotného majetku, sa do jeho uvedenia do užívania spravidla zahrnujú do obstarávacej ceny, najmä prostredníctvom účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Nemožno ich preto bez ďalšieho účtovať ako náklady budúcich období na účte 381. Po uvedení majetku do užívania sa náklady premietajú do hospodárenia najmä prostredníctvom odpisov podľa pravidiel pre dlhodobý majetok. Príklad: Pri obstaraní stroja účtovná jednotka uhradí dopravu, montáž a náklady na skúšobnú prevádzku pred uvedením stroja do užívania. Ak tieto náklady bezprostredne súvisia s obstaraním stroja, zahrnú sa do jeho obstarávacej ceny prostredníctvom účtu 042; po uvedení stroja do užívania sa premietnu do nákladov postupne prostredníctvom odpisov.
Uvedené ustanovenia predstavujú osobitné pravidlá, ktoré dopĺňajú všeobecnú zásadu vecnej a časovej súvislosti podľa § 3 zákona o účtovníctve a všeobecnú úpravu časového rozlíšenia podľa § 56 Postupov účtovanie v PÚ. Pri konkrétnom účtovnom prípade preto treba najprv posúdiť, či sa neuplatní osobitné ustanovenie, a až následne zvažovať použitie účtov 381 až 385.
Podmienky použitia časového rozlíšenia
Časové rozlíšenie sa použije, ak sú splnené tieto podmienky (§ 56 Postupov účtovania V PÚ):
- je známy vecný obsah nákladu alebo výnosu,
- je známa presná suma,
- je známe obdobie, s ktorým príslušný náklad alebo výnos vecne a časovo súvisí.
Ak presná suma nie je známa, účtovná jednotka posúdi použitie účtu 388 – Odhadné účty aktívne alebo účtu 389 – Odhadné účty pasívne podľa povahy účtovného prípadu. Ak nie je známe obdobie, s ktorým náklad alebo výnos súvisí, časové rozlíšenie sa nepoužije.
Časové rozlíšenie nákladov
Pri časovom rozlíšení nákladov rozlišujeme:
Náklady budúcich období
Ide o výdavky vynaložené v bežnom období, ktoré vecne a časovo súvisia s budúcimi účtovnými obdobiami.
Účtujú sa na účte 381 – Náklady budúcich období.
Príklady:
- predplatné odborných časopisov,
- poistné uhradené na nasledujúci rok,
- licenčné poplatky uhradené vopred,
- nájomné uhradené vopred.
Príklad č. 1:
Spoločnosť v decembri 2025 uhradila poistné za obdobie od 1. 1. 2026 do 31. 12. 2026 v sume 1 200 €.
Účtovanie:
- december 2025: 381 / 221 = 1 200 €,
- počas roka 2026: mesačne 548 / 381 = 100 €.
Komplexné náklady budúcich období
Účtujú sa na účte 382 – Komplexné náklady budúcich období. Ide o výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov budúcich období, vzťahujú sa na konkrétny účel a ich výška aj obdobie rozpúšťania sú známe (§ 56 Postupov účtovania V PÚ).
Príkladom sú náklady na prípravu a zábeh výkonov, ak spĺňajú podmienky na účtovanie na účte 382.
Časové rozlíšenie výnosov
Výnosy budúcich období
Účtujú sa na účte 384 – Výnosy budúcich období (§ 56 Postupov účtovania V PÚ).
Ide o príjmy prijaté vopred, ktoré vecne a časovo súvisia s budúcimi účtovnými obdobiami.
Príklady:
- nájomné prijaté vopred,
- predplatné služieb,
- členské príspevky na budúce obdobie.
Príklad č. 2:
Prenajímateľ prijal v decembri 2025 nájomné za obdobie od januára do marca 2026 vo výške 3 000 €.
Účtovanie:
- december 2025: 221 / 384 = 3 000 €,
- v roku 2026: mesačne 384 / príslušný účet výnosov = 1 000 €.
Výdavky budúcich období
Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtujú výdavky, ktoré sa týkajú nákladov bežného účtovného obdobia, ale budú uhradené až v budúcnosti, ak je známy ich vecný obsah, suma a obdobie, s ktorým súvisia (§ 56 Postupov účtovania V PÚ).
Príklady:
- nájomné platené pozadu,
- provízie,
- úroky za bežné účtovné obdobie.
Príklad č. 3:
Nájomné za december 2025 vo výške 800 € bude uhradené až v januári 2026.
Účtovanie k 31. 12. 2025:
- 518 / 383 = 800 €.
Úhrada v januári 2026:
- 383 / 221 = 800 €.
Príjmy budúcich období
Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú výnosy bežného účtovného obdobia, ktoré budú inkasované v budúcnosti, ak je známy ich vecný obsah, suma a obdobie, s ktorým vecne a časovo súvisia (§ 56 Postupov účtovania V PÚ).
Príklady:
- nájomné za december fakturované až v januári,
- provízie, na ktoré vznikol nárok, ale budú vyplatené až po skončení účtovného obdobia,
- výnosy z poskytnutých služieb, ktoré ešte neboli vyfakturované.
Príklad č. 4:
Spoločnosť poskytla službu v decembri 2025 v hodnote 2 000 € a faktúru vystavila až v januári 2026. Účet 385 sa použije, ak k 31. 12. 2025 ešte nevznikla pohľadávka; ak pohľadávka vznikla, účtuje sa na príslušnom pohľadávkovom účte.
Účtovanie k 31. 12. 2025, ak nevznikla pohľadávka:
- 385 / príslušný účet výnosov = 2 000 €.
Po vystavení faktúry:
- 311 / 385 = 2 000 €.
Časové rozlíšenie a dohadné položky
V praxi sa často zamieňa časové rozlíšenie s dohadnými položkami.
|
Časové rozlíšenie |
Dohadné položky |
|
Suma je známa |
Suma nie je presne známa |
|
Obdobie je známe |
Obdobie je známe |
|
Účty 381 až 385 |
Účty 388 a 389 |
|
Používa sa pri nákladoch a výnosoch, pri ktorých je známy vecný obsah, presná suma a obdobie, s ktorým vecne a časovo súvisia. |
Používa sa, ak je známy vecný obsah a obdobie, ale presná suma nie je známa. |
Typickým príkladom dohadnej položky je nevyfakturovaná spotreba energií na konci účtovného obdobia, ak účtovná jednotka pozná obdobie spotreby, ale nepozná presnú sumu. V závislosti od povahy účtovného prípadu sa účtuje na účte 389 – Odhadné účty pasívne; účet 388 – Odhadné účty aktívne sa použije pri odhade výnosov. Dohadné účty sa odlišujú od účtu 326 – Nevyfakturované dodávky a účtu 323 – Krátkodobé rezervy, ktoré sa použijú podľa povahy a podmienok konkrétneho záväzku (§ 56 Postupov účtovania V PÚ).
Najčastejšie chyby v praxi
Pri účtovaní časového rozlíšenia sa účtovné jednotky často dopúšťajú týchto chýb:
- zaúčtovanie celého nákladu do obdobia úhrady,
- nerozlíšenie poistného alebo predplatného na viac účtovných období,
- nesprávne použitie dohadných položiek namiesto časového rozlíšenia,
- opomenutie rozpustenia časového rozlíšenia v nasledujúcom účtovnom období,
- účtovanie časového rozlíšenia pri nevýznamných, stále sa opakujúcich sumách bez posúdenia zásady významnosti; mikro účtovná jednotka môže pri takýchto položkách postupovať odlišne od malej alebo veľkej účtovnej jednotky, ak tým nie je skreslený verný a pravdivý obraz predmetu účtovníctva (§ 5 a § 56 Postupov účtovania V PÚ).
Zhrnutie
Časové rozlíšenie je dôležitým nástrojom na správne vykázanie výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Jeho cieľom je priradiť náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a nie do obdobia ich úhrady alebo inkasa (§ 3 zákona o účtovníctve). Správne uplatňovanie časového rozlíšenia prispieva k vernému a pravdivému obrazu v účtovnej závierke a k správnemu určeniu základu dane.
Pred zostavením účtovnej závierky je vhodné preveriť všetky významné faktúry, poistné zmluvy, nájomné vzťahy, predplatné a dlhodobé servisné zmluvy. Práve tieto položky najčastejšie vyžadujú časové rozlíšenie na prelome účtovných období. Účtovná jednotka zároveň vykoná dokladovú inventúru časového rozlíšenia a posúdi jeho výšku a odôvodnenosť (§ 56 Postupov účtovania V PÚ).