Pri spracúvaní osobných údajov dochádza k zásahom do základných práv a slobôd jednotlivcov. V súčasnosti sa otvára množstvo verejných diskusií na túto tému, ktoré smerujú predovšetkým k posúdeniu, či niektorý zásah nie je neprimeraný vzhľadom na chránený záujem alebo dokonca protiprávny. V podobnom duchu dochádza k stretom aj na politickej scéne. Takéto spory budú vznikať pravdepodobne častejšie, ako sme zvyknutí a neraz skončia na súdoch, vrátane Ústavného súdu SR, ako je avizované aj v prípade ustanovení čl. IV zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (tzv. špehovacia novela v rámci lex korona).
V súvislosti s mimoriadnou situáciou a núdzovým stavom spôsobenými ochorením COVID-19 je možné predpokladať, že štát a ďalšie oprávnené subjekty môžu prijímať ďalšie nevyhnutné opatrenia na zabránenie šírenia tejto choroby.
Aj zamestnávatelia a podnikatelia sa môžu ocitnúť v situácií, že budú mať záujem, či dokonca povinnosť chrániť osoby nachádzajúce sa na pracovisku alebo vo svojich priestoroch, pred nákazou aj formou zisťovania informácií, ktoré sú alebo môžu byť osobnými údajmi (vrátane citlivých osobných údajov).
Ideálne získajú oprávnené osoby potrebné informácie priamo od týchto osôb, ale môžu nastať situácie, že to nebude možné, a preto bude nevyhnutné získavať ich nepriamo od iných subjektov alebo za použitia rôznych technických zariadení, ktorými sa sprístupnia inak nedostupné osobné údaje.
Je potrebné zdôrazniť, že samotné pravidlá „GDPR“ síce slúžia na ochranu pred neoprávneným spracúvaním osobných údajov, no nie každé spracúvanie je neoprávnené napriek tomu, že ním dochádza k určitému obmedzeniu práv a slobôd dotknutej osoby.
Zákonnosť spracúvania j