Vzhľadom na nerovnomernú prevádzku sa spoločnosť rozhodla, že zamestnanci, ktorí odpracujú nadčas si budú prednostne čerpať náhradné voľno, nakoľko v rámci prevádzky sa vyskytujú výrazne pracovne „silnejšie“ a „slabšie“ mesiace. Spoločnosť zamestnáva 15 zamestnancov, t. j. neuvažuje o konte pracovného času. Podľa § 121 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. zamestnancovi patrí mzda za prácu nadčas, t. j. chápeme to tak, že mzdu za nadčas dostane zamestnanec vyplatenú v mesiaci, keď nadčas odpracuje (§ 118 – zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu). V nasledujúcom mesiaci bude čerpať náhradné voľno, za ktoré mu už ale mzda nepatrí, nakoľko nevykonáva prácu. T. j., dôjde k výkyvom v mesačných mzdách napr. pri fonde pracovného času 160 hodín a mesačnej mzde 1 000 €, ak zamestnanec odpracuje 80 hodín nadčasov, tak dostane mzdu 1 500 €. V nasledujúcom mesiaci vyčerpá 80 hodín náhradného voľna, t. j. dostane mzdu 500 €. Zamestnanci nechcú výkyvy vo mzdách, argumentujú, že inde mali v podstate stále rovnakú mzdu, aj keď robili nadčasy a potom čerpali náhradné voľno. Je možnosť sa dohodnúť so zamestnancami o odklade vyplatenia mzdy za nadčas do obdobia, keď budú čerpať náhradné voľno? Je pre tento postup opora v zákone? Alebo mzda za nadčas musí byť vyplatená v čase, keď bola práca vykonaná a výkyvom vo mzdách sa nevyhneme? Je možnosť aj opačného postupu, že najprv sa bude čerpať náhradné voľno a nadčas sa odpracuje neskôr. Ako sa to prejaví vo mzde?
Zamestnávateľ môže (nie je povinný) so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu
Máte predplatné? Prihláste sa
Zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý dokument je len pre predplatiteľov.
Zaregistrujte sa a získajte
zadarmo prístup k vybranému obsahu na 10 dní.
Vďaka registrácii si môžete
- Prečítať platené články na portáli
- Prezerať predpisy
- Používať účtovné súvzťažnosti pre podnikateľov
- Vyskúšať funkcie záložky Moja kancelária
- Prelistovať celý archív časopisov Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi