Určovanie dane podľa pomôcok predstavuje špecifické daňové konanie, ktorého cieľom je zabezpečiť podklady potrebné pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.
Právna úprava pritom presne špecifikuje prípady, keď správca dane začne konanie o určenie dane podľa pomôcok. Uvedené konanie má pritom presne ustanovený procesný priebeh, pričom sa končí, okrem iného, vydaním protokolu, ktorý musí taktiež obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Pokiaľ nadobudnuté pomôcky nepostačujú pre úplné zistenie základu dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu, správca dane po ukončení konania o určení dane podľa pomôcok môže začať aj daňovú kontrolu, tieto konania však nemôžu prebiehať súbežne. Uvedené konanie o určenie dane podľa pomôcok má súvis aj s dôkazným konaním, ktorému taktiež bude venovaná pozornosť.
Prípady, keď sa určuje daň podľa pomôcok
Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") správca dane, ktorý je príslušný na daňové konanie, určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt:
-
nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,
-
nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
-
neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku (ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti).
Prípad nepodania daňového priznania ani na výzvu správcu dane
Príklad č. 1:
Daňový subjekt nepodal príslušnému správcovi dane riadne a včas daňové priznanie. Preto správca dane začal konanie o určení dane podľa pomôcok. S uvedeným postupom správcu dane daňový subjekt nesúhlasil s odôvodnením, že ho správca dane mal na podanie daňového priznania najskôr vyzvať.
Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je povinný podať daňové priznanie každý, komu takáto právna povinnosť vyplýva z osobitných právnych predpisov, napríklad podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. je daňovník dane z nehnuteľností povinný vždy do 31. 1. daného roka, kedy mu vznikla daňová povinnosť k dani, podať miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností podľa stavu k 1. 1. zdaňovacieho obdobia. Miestne príslušným správcom dane je v tomto prípade obec alebo mesto, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza podľa príslušnej evidencie.
Taktiež podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku musí daňové priznanie podať každý daňový subjekt, ktorého s