Dňa 7. novembra 2013 vydal Súdny dvor EÚ rozsudok v spojených veciach C-249/12 a C-250/12 Tulică a Plavoșin, týkajúci sa otázky stanovenia základu dane pre DPH v prípade, keď si zmluvné strany v zmluve neurčili, či dohodnutá cena bude s DPH alebo bez DPH.
Takáto otázka občas v praxi vznikne v zmluvnom vzťahu medzi dvoma platiteľmi DPH, ale odpoveď na ňu väčšinou nadobúda na dôležitosti vtedy, keď je odberateľ nezdaniteľná (súkromná osoba), alebo keď je síce zdaniteľná osoba, ale nemá plný nárok na odpočítanie DPH na vstupe. Častou však býva, keď dodávateľ je v čase dodania nezdaniteľná (súkromná) osoba, avšak neskôr sa zistí, že vlastne zdaniteľnou osobou bol a svoje dodanie tovaru či služby daňou zaťažiť mal. Práve takúto situáciu rieši uvedený nový rozsudok Súdneho dvora EÚ.
Najskôr sa však pozrime na definíciu základu dane uvedenú v Smernici Rady 2006/112/ES (ďalej len „DPH smernica“).
Základ dane – definícia
Základ dane je v DPH smernici definovaný v článkoch 73 a nasl., pričom základná definícia je uvedená v článku 73, podľa znenia ktorého: „V prípade dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré nie sú uvedené v článkoch 74 až 77, zahŕňa základ dane všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za tieto transakcie o