Pôžičky poskytované zamestnancom

Pri poskytovaní pôžičiek zamestnancom z prostriedkov zamestnávateľa je vhodné zmluvu o pôžičke uzatvoriť písomne a dohodnúť v nej:

• predmet pôžičky stanovený výškou požičaných peňazí prípadne aj účelom ich použitia, spôsob odovzdania peňazí dlžníkovi a zdroj krytia u veriteľa (prevádzkové prostriedky, sociálny fond),
• termíny splátok, výšku splátok a spôsob splácania pôžičky, vrátane spôsobu splácania pri dlhodobej neprítomnosti z dôvodu pracovného voľna alebo práceneschopnosti a pri ukončení pracovného pomeru,
• ročný úrok, za ktorý sa pôžička poskytuje, spôsob jeho výpočtu, vrátane termínov a spôsobu platenia úrokov, resp. uviesť, že pôžička je bezúročná,
• rozdiel medzi bežným úrokom a úrokom, za ktorý sa pôžička poskytla a povinnosť zdaňovania tohto rozdielu vrátane spôsobu zdaňovania.

Poskytnutie a splácanie pôžičky z hľadiska zákona o dani z príjmov

V zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) úvery a pôžičky nie sú u fyzických osôb predmetom dane. Predmetom dane nie sú ani pôžičky poskytované zamestnancom z prostriedkov zamestnávateľa, a to bez ohľadu na zdroj krytia, t. j. z prevádzkových prostriedkov alebo zo sociálneho fondu. Z uvedeného vyplýva, že daňová povinnosť z titulu prijatia návratnej pôžičky nevzniká, pôžička – istina sa nezdaňuje. Ak zamestnanec dostane pôžičku od zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov.

V prípade poskytnutia nenávratnej pôžičky, resp. sociálnej výpomoci však ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti a jej suma je v čase poskytnutia predmetom dane. Aj odpustenie splácania pôžičky sa považuje za dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti a suma odpustenej nesplatenej pôžičky je v čase odpustenia predmetom dane. Vzmysle § 3 ods. 2 písm. a) ZDP príjem získaný darovaním nie je predmetom dane, okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že z titulu prijatia nenávratnej pôžičky alebo odpustenia nesplatenej pôžičky daňová povinnosť vzniká.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi v roku 2015 pôžičku vo výške 5 000 €. V decembri 2016 nastala v rodine zamestnanca tragická udalosť, preto sa zamestnávateľ rozhodol, že ďalšie splácanie pôžičky zamestnancovi odpustí. V čase odpustenia bola nesplatená časť pôžičky vo výške 3 200 €.

Nesplatená suma pôžičky je pre zamestnanca predmetom dane, zamestnávateľ je povinný uvedenú čiastku vo vyúčtovaní mzdy za december pripočítať k zdaniteľnému príjmu zamestnanca a zdaniť.

* * *

Poskytnutie a splácanie pôžičky neovplyvňuje základ dane zamestnávateľa. V sústave jednoduchého účtovníctva sa pri zisťovaní základu dane v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) ZDP vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Podľa opatrenia č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“) sa poskytnutie a splácanie pôžičky účtuje ako výdaj, resp. príjem neovplyvňujúci základ dane. V sústave podvojného účtovníctva sa pri zisťovaní základu dane v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) ZDP vychádza z výsledku hospodárenia ako rozdielu medzi výnosmi a nákladmi. Podľa opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) sa pôžičky zamestnancom účtujú na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom (aj v prípade poskytnutia pôžičky zo sociálneho fondu), resp. na účte 067 – Ostatné pôžičky (ak ide o dlhodobé pôžičky), t. j. nie na výnosových a nákladových účtoch.

Úroky a ocenenie nepeňažných plnení

Pôžičky od zamestnávateľa sú zväčša poskytované za výhodnejších podmienok, ako keby ich zamestnanci získavali od peňažnej inštitúcie. Zvýhodnením je ­napr. nenávratnosť, bezúročnosť, úrok nižší ako je obvyklý bankový úrok. Zamestnávateľ je povinný, v závislosti od dohodnutých podmienok, oceniť toto zvýhodnenie, resp. nepeňažné plnenie, ktoré pre zamestnanca predstavuje nepeňažný príjem v súvislosti s výkonom závislej činnosti a plniť odvodové a daňové povinnosti.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi bezúročnú návratnú pôžičku, zamestnanec má výhodu, že nemusí z nej platiť úroky. Toto zvýhodnenie (fiktívny úrok) predstavuje dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pôžičku za bežný úrok, tento úrok sa nezdaňuje, pretože zamestnanec nie je zvýhodnený. Za bežný úrok pritom považujeme úrok, za ktorý poskytujú pôžičky komerčné banky na trhu pri porovnateľných typoch pôžičiek pre obyvateľstvo v mieste a čase poskytnutia pôžičky.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pôžičku za nižší úrok ako je bežný úrok na trhu, zamestnanec je zvýhodnený o roz­diel medzi bežným úrokom a úrokom, za ktorý mu zamestnávateľ pôžičku poskytol.

Predmetom dane je teda zvýhodnenie zamestnanca plynúce:

• z úroku, ktorý nie je povinný uhradiť pri bezúročnej pôžičke,
• z rozdielu z nižšieho úroku, ako je úrok používaný v mieste a čase poskytnutia pôžičky obdobného charakteru.

Toto zvýhodnenie predstavuje nepeňažné plnenie zamestná­vateľa zamestnancovi, ktoré je potrebné oceniť. V § 2 písm. c) ZDP ustanovuje oceniť nepeňažné plnenie cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality a miery opotrebenia predmetného plnenia. Pri ocenení nepeňažného plnenia v súvislosti so zvýhodnenými pôžičkami je potrebné vychádzať z výšky úroku, ktorú by zamestnanec zaplatil za obdobnú pôžičku, keby mu ju poskytla niektorá z komerčných bánk a úroku, za ktorý mu pôžičku poskytol zamestnávateľ.

Výpočet úrokov sa vykoná podľa vzorca: