Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) patria rôzne druhy náhrad spojených s vynaložením výdavkov na pracovnej ceste. Samostatne zárobkovo činné osoby si môžu v prípade pracovných ciest odpočítať DPH v rozsahu a za podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).
Cestovné náhrady zamestnanca
Zamestnancom vyslaným na pracovné cesty patria nasledovné náhrady:
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
- náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
- stravné,
- náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
- náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevy rodiny,
- náhrada za použitie cestných motorových vozidiel iných než vozidla zamestnávateľa,
- náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí,
- náhrada výdavkov za povinné a odporúčané očkovanie, a pod.
Zamestnávateľ môže na základe príslušných ustanovení zákona o cestovných náhradách poskytnúť aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s dočasným pridelením zamestnanca k inému zamestnávateľovi, so vznikom pracovného pomeru, s výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien, s výkonom práce v zahraničí, a to na základe dohody v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode, prípadne na základe ustanovenia v internom predpise.
V súvislosti s výdavkami zamestnávateľa na pracovné cesty svojich zamestnancov je z hľadiska DPH potrebné sledovať vznik ná