Vo vzťahu činnosti konateľa sa na prvý pohľad v kontexte slovenského práva ponúka intuitívna odpoveď, že činnosť konateľa by nemala podliehať režimu dane z pridanej hodnoty, keďže ide o „závislú činnosť“. Existujú prípady v slovenskej aplikačnej praxi, keď tak postupoval aj správca dane. Zároveň však nemáme vedomosť o tom, že by daná téma zarezonovala v rozhodovacej praxi slovenských súdov alebo v odbornej literatúre.
Predmetom tohto článku je poskytnúť stručné zhrnutie východísk na posúdenie, či činnosť konateľa podlieha režimu dane z pridanej hodnoty. Domnievame sa totiž, že spory o tejto otázke môžu nastať v slovenskej hospodárskej praxi relatívne často.
Základný rámec konceptu
Koncept zdaniteľnej osoby je vymedzený v článku 9 a nasledujúcich smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH smernica“) tak, že zahŕňa každú osobu „ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti“.
Z hľadiska témy tohto článku je tiež relevantný článok 10, v zmysle ktorého „podmienka nezávislosti pri vykonávaní ekonomickej činnosti uvedená v článku 9 ods. 1 vylučuje z daňovej povinnosti zamestnané a iné osoby, ak sú voči zamestnávateľovi viazané pracovnou zmluvou alebo inými právnymi prep
Máte predplatné? Prihláste sa
Zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý dokument je len pre predplatiteľov.
Zaregistrujte sa a získajte
zadarmo prístup k vybranému obsahu na 10 dní.
Vďaka registrácii si môžete
- Prečítať platené články na portáli
- Prezerať predpisy
- Používať účtovné súvzťažnosti pre podnikateľov
- Vyskúšať funkcie záložky Moja kancelária
- Prelistovať celý archív časopisov Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi