Majetok v účtovníctve podnikateľa predstavuje budúci prínos vo forme zisku. Preto je sledovanie jeho stavu a zmien jednou zo základných úloh účtovníctva.
Majetok v účtovníctve podnikateľa predstavuje budúci prínos vo forme zisku. Preto je sledovanie jeho stavu a zmien jednou zo základných úloh účtovníctva.
Majetok podnikateľa (hmotný, nehmotný a finančný) v zmysle opatrenia MF SR č. 23586-92/2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“), z časového hľadiska sa člení takto:
- dlhodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo splatnosti je dlhšia ako jeden rok,
- krátkodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti je najviac jeden rok.
Dlhodobý majetok sa člení na hmotný, nehmotný a finančný.
Pojem dlhodobý hmotný majetok zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) priamo nepoužíva, avšak v zmysle § 22 ods. 2 ZDP sa rozumejú pod odpisovaným hmotným majetkom:
- Samostatné hnuteľné veci alebo súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ich vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok.
- Budovy a iné stavby (okrem prevádzkových banských diel a drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a ich oplotení).
- Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky.
- Zvieratá, napr. plemenný a chovný hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy, kone a hydina.
- Iný majetok:
- otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
- technické rekultivácie,
- technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 30 000 Sk,
- technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 30 000 Sk vykonané a odpisované nájomcom,
- technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk,
- technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu.
V jednoduchom účtovníctve sú jednotlivé účtovné operácie posudzované z hľadiska ZDP, preto hovoríme o daňovej orientácii jednoduchého účtovníctva. Pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva platí pravidlo, že:
- daňový výdavok = výdavok ovplyvňujúci základ dane,
- nedaňový výdavok = výdavok neovplyvňujúci základ dane.
Z uvedeného vyplýva, že aj odpisy uplatňované v jednoduchom účtovníctve sú daňovými odpismi.
Výdavky na obstaranie hmotného majetku podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP nie sú daňovými výdavkami, podnikateľ ich do základu dane zahrnuje postupne formou odpisov za predpokladu, že o tomto majetku účtuje, alebo ho eviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP a súčasne ho využíva na zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní dlhodobého hmotného majetku určujú § 26 až § 28 ZDP, v zmysle ktorých podnikateľ odpisuje dlhodobý hmotný majetok metódou rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania. Spôsob odpisovania určí podnikateľ pre každý novoobstaraný majetok a nemôže ho po celú dobu jeho odpisovania meniť. Právny nástupca podnikateľa pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. V prvom roku odpisovania podnikateľ zaradí hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb do odpisových skupín (vyhláška ŠÚ SR č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie v znení vyhlášky č. 460/2004 Z. z.) podľa Prílohy č. 1 v ZDP, ktorá obsahuje zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín podľa kódov Klasifikácie produkcie a obsahového vymedzenia jednotlivých položiek.
Hmotný majetok, ktorý nie je možné zaradiť do odpisových skupín a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, podnikateľ zaradí na účely odpisovania do odpisovej skupiny č. 2 s dobou odpisovania šesť rokov (uvedené sa nevzťahuje na hmotný majetok podľa § 26 ods. 6 až 9 ZDP). Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.
Významné zmeny v odpisovaní dlhodobého majetku nastali novým ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2004. V § 24 ZDP sa rozšíril okruh subjektov, ktoré môžu uplatňovať daňové odpisy nielen na základe vlastníckeho práva k majetku. Hmotný majetok odpisujú aj podnikatelia, ktorí síce nemajú vlastnícke právo k takémuto majetku, ale o ňom účtujú alebo vedú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom ide o:
- Hmotný majetok pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku (§ 553 a § 659 Občianskeho zákonníka).
- Dlhodobý hmotný hnuteľný majetok, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny. Podmienkou je, že kupujúci až do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok aj užíva (majetok obstaraný na splátky).
- Nehnuteľný majetok obstaraný na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva ho kupujúci aj užíva.
- Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu.
Ďalšou zmenou, ktorá je v účinnosti od rovnakého obdobia, je skutočnosť, že ZDP úplne zrušil možnosť uplatniť tzv. polročné odpisy. Zo zmeny vyplýva, že daňovník môže počnúc rokom 2004 odpisovať len taký majetok, ktorý vedie vo svojej evidencii k 31. 12. príslušného roka. Pri vyradení hmotného majetku počas roka z titulu predaja podnikateľ nemá právo na uplatnenie žiadneho odpisu.
Pri odpisovaní dlhodobého hmotného majetku je dôležitá jeho vstupná cena, nakoľko práve z nej bude podnikateľ vychádzať pri ich uplatňovaní. Kritériom určenia vstupnej ceny je spôsob, akým bol majetok obstaraný. V zmysle § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) majetok sa oceňuje takto:
- Obstarávacou cenou, t. j. cenou, za ktorú bol majetok obstaraný spolu s nákladmi súvisiacimi na jeho obstaranie (obstaranie majetku kúpou).
- Vlastnými nákladmi – sú to priame náklady, ktoré podnikateľ vynaložil na vytvorenie majetku, napr. spotreba materiálu, mzdové náklady, subdodávky iných dodávateľov, doprava a nepriame náklady bezprostredne súvisiace s vytvorením majetku – výrobná, prípadne správna réžia.
- Reprodukčnou obstarávacou cenou – cenou, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje, napr. pri nadobudnutí majetku na základe tzv. reštitučných zákonov, pri preradení majetku z osobného vlastníctva do podnikania.
- Reálnou hodnotou – ocení sa ňou majetok nadobudnutý vkladom alebo kúpou podniku, resp. jeho časti. Reálnou hodnotou je trhová cena, ocenenie kvalifikovaným odhadom alebo posudok znalca.
Technické zhodnotenie majetku
Pod technickým zhodnotením hmotného majetku v zmysle § 29 ods. 1 ZDP rozumieme výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie, ktoré pri jednotlivom hmotnom majetku prevyšujú v úhrne sumu 30 000 Sk za jedno zdaňovacie obdobie. V zmysle § 21 ods. 1 písm. g) ZDP nie je možné technické zhodnotenie vyššie ako 30 000 Sk uznať za daňový výdavok, ale až následne prostredníctvom odpisov tak, že o technické zhodnotenie sa navýši vstupná cena alebo zostatková cena príslušného majetku.
Z uvedeného vyplýva, že technické zhodnotenie sa stáva súčasťou vstupnej ceny majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo ukončené a zaradené do užívania.