V druhej časti príspevku uvádzame konkrétne prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľa a prekážky, počas ktorých má zamestnanec nárok na dávku nemocenského poistenia alebo rodičovský príspevok.
(pokračovanie z čísla 10/2007)
Prekážky v práci na strane zamestnanca
Pracovné voľno bez náhrady mzdy
Pracovné voľno bez náhrady mzdy zamestnávateľ počas prekážok v práci na stranezamestnanca v zmysle ZP môže poskytnúť zamestnancovi :
- za účelom zvyšovania kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 ZP,
- z dôvodu osobných prekážok v práci, keď je poskytované a čerpané pracovné voľno nad limit pracovného voľna s náhradou mzdy, ktoré je ustanovené podľa § 141 ZP,
- neplatené voľno z iných dôvodov, na ktorom sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne,
- neplatené voľno čerpané za účelom účasti na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca v rozsahu jedného dňa (od 1. 9. 2007 na základe novely ZP),
- neplatené voľno za čas účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením hospodárskych a sociálnych práv zamestnanca. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci (od 1. 9. 2007 na základe novely ZP).
Príklad č. 4:
Zamestnanec v čase čerpania náhradného voľna za prácu nadčas bol na lekárskom vyšetrení. Náhradné voľno čerpal v čase pracovnej zmeny. Zamestnávateľ mu neposkytol náhradu mzdy aj napriek tomu, že v tomto roku to bola jeho prvá prekážka v práci, teda z limitu 7 dní zamestnávateľ mu ešte nevyplácal náhradu mzdy.
Zamestnávateľ postupoval správne. Zamestnanec v dobe osobnej prekážky v práci čerpal náhradné voľno, z dôvodu neprítomnosti v práci mu neušla mzda. Mal nárok iba na poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy.
***
Príklad č. 5:
Osamelá zamestnankyňa požiadala o neplatené voľno v trvaní 2 mesiacov z dôvodu starostlivosti o 5-ročné dieťa, ktoré je po operácii. V tomto roku už odpracovala 60 dní. Bude jej zamestnávateľ krátiť celoročný nárok na dovolenku, na ktorý má v príslušnom roku nárok v rozsahu 20 dní?
Nárok na dovolenku zamestnávateľ môže krátiť o 1/12 až vtedy, ak by zamestnanec zameškal 100 pracovných dní a o ďalšiu 1/12 za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní (do 31. 8. 2007 to bolo 22 zameškaných pracovných dní). Pretože 2 kalendárne mesiace nemajú 100 pracovných dní, zamestnankyňa má nárok na celoročnú výmeru dovolenky v rozsahu 20 dní. (Pozri § 109 ods. 1 ZP).
***
Pozn.: Pri výkone trestu odňatia slobody sa zamestnancovi kráti dovolenka z