Ak účtovná jednotka z rôznych dôvodov nezaúčtuje náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, tzn. že ich nezaúčtuje vôbec alebo ich zaúčtuje nesprávne, potom musí o oprave chýb minulých účtovných období účtovať v tom účtovnom období, v ktorom sa o týchto chybách dozvie.
Náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Táto účtovná zásada vyplýva z § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a z § 5 opatrenia č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).
Ak účtovná jednotka (ÚJ) z rôznych dôvodov nezaúčtuje náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, tzn. že ich nezaúčtuje vôbec alebo ich zaúčtuje nesprávne, potom musí o oprave chýb minulých účtovných období účtovať v tom účtovnom období, v ktorom sa o týchto chybách dozvie. Postupy účtovania v PÚ pritom rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období a podľa toho ustanovujú aj spôsob ich účtovania:
- Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti ÚJ (§ 5 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ).
- Opravy významných nákladov a významných výnosov minulých účtovných období sa účtujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov (§ 59 ods. 13 Postupov účtovania v PÚ).
Pokiaľ ide o určenie hranice významnosti nákladov, v žiadnej legislatíve nie sú stanovené a jej určenie je preto v kompetencii samotnej ÚJ. Všeobecnú definíciu významnosti stanovuje § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve – informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Stanovovanie hranice významnosti by preto ÚJ mala posudzovať vo vzťahu k objemu majetku, ktorý vlastní, resp. spravuje, príp. vo väzbe na dopad tejto položky na výsledok hospodárenia. Túto hranicu významnosti je vhodné ustanoviť napríklad prostredníctvom vnútropodnikovej smernice, pretože napr. 2 000 € je pre menšiu ÚJ významná suma a pôjde teda