Významné a nevýznamné chyby v sústave podvojného účtovníctva

Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) je účtovná jednotka (ÚJ) povinná účtovať tak, aby účtovná závierka (ÚZ) poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácií ÚJ (§ 7 zákona o účtovníctve).

Náklady a výnosy ÚJ účtuje a vykazuje v zásade vždy do účtovného obdobia, s ktorým vecne a  časovo súvisia (§ 3 zákona o účtovníctve). V praxi sa stáva, že dôjde k chybe. Ak sa zistí, že v predchádzajúcich účtovných obdobiach neboli niektoré náklady alebo výnosy zaúčtované, prípadne boli zaúčtované v nesprávnej výške alebo na nesprávnom účte, musí sa zaúčtovať oprava ihneď po zistení chyby. Znamená to, že skutočnosti, ktoré sa mali účtovať v minulých účtovných obdobiach, sa zaúčtujú v danom účtovnom období ako opravy chýb minulých účtovných období. Len tak bude účtovníctvo podávať reálny obraz o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia.

Identifikácia chýb

Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) neurčuje, čo je chyba a kedy je možné o nej hovoriť.

Určitú definíciu chyby predchádzajúceho účtovného obdobia môžeme nájsť v medzinárodnom štandarde IAS 8 – Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby, podľa ktorého chyby predchádzajúceho obdobia predstavujú vynechanie alebo chybné uvedenie informácií v ÚZ ÚJ za jedno alebo viac predchádzajúcich období, ktoré vznikli v dôsledku nesprávneho uplatnenia alebo nezohľadnenia spoľahlivých informácií, ktoré:

• boli známe v čase, keď sa ÚZ za tieto obdobia schvaľovali na zverejnenie, a
• o ktorých možno reálne predpokladať, že boli známe a zohľadnili sa pri zostavovaní a prezentácií týchto ÚZ.

Takéto chyby zahŕňajú neúmyselné matematické omyly alebo nevhodné uplatnenie účtovnej politiky, prehliadnutie alebo nesprávny výklad skutočností a úmyselne realizovaný nesprávny postup (t. j. podvody).

Účtovanie opravy chyby minulých účtovných období

Použitý postup účtovania opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období závisí od významnosti zistenej chyby. Postupy účtovania v PÚ rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období a podľa toho ustanovujú aj spôsob a obdobie ich účtovania. Pri účtovaní opráv chýb minulých období je potrebné stanoviť „kedy je chyba významná“? Na túto otázku nie je jednoznačná odpoveď. Podľa zákona o účtovníctve sa „Informácia považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v ÚZ, alebo jej chybné uvedenie v ÚZ, mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa“ (§ 17 ods. 9).

Podobne je významnosť stanovená aj medzinárodnom štandarde IAS 8 – Účtovná politika, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. Vynechanie alebo chybné uvedenie informácií sa považuje za významné vtedy, ak môžu, či už jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti, ovplyvniť ekonomické rozhodnutia, ktoré používatelia urobia na základe údajov uvedených v ÚZ. Stanovená hranica významnosti závisí od veľkosti a charakteru vynechanej alebo chybne uvedenej informácie v  podmienkach konkrétnych ÚJ.

Legislatívou uvedená charakteristika hladiny významnosti je pomerne všeobecná. Núti zostavovateľa ÚZ zvažovať, aká číselná hodnota v konkrétnej ÚZ môže ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Pri zvažovaní, ktorú sumu už považovať za významnú, je možné použiť podobný postup, aký používajú audítori pri stanovení hladiny významnosti a tolerovateľnej chyby.

Stanovenie hladiny významnosti je vždy založené na úsudku audítora. Audítor pre svoje rozhodovanie ako pomocnú informáciu používa reálne údaje, ktoré vychádzajú z konkrétnej ÚZ. V praxi sa často používajú nasledovné hľadiská:

Príklad možného stanovenia hladiny významnosti