Skúšobná doba predstavuje významnú časť trvania pracovného pomeru. Aj napriek tomu, že ide o starý inštitút pracovného práva, panujú ohľadom neho dodnes mnohé nezrovnalosti, mýty a dezinterpretácie. Cieľom príspevku je, okrem iného, poukázať na niektoré vybrané problémy, ktoré sa v súvislosti so skúšobnou dobou v praxi vyskytujú.
Pracovnoprávny inštitút skúšobnej doby plní dvojakú funkciu. Pre zamestnávateľa znamená dobu, počas ktorej môže preveriť schopnosti, zručnosti alebo lojalitu zamestnanca. V prípade, že by mu tento zamestnanec napríklad z uvedených dôvodov nevyhovoval, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) mu umožňuje veľmi flexibilný a relatívne jednoduchý spôsob skončenia pracovného pomeru. Zamestnanec, ktorému záleží na danej pracovnej pozícii, obvykle vníma skúšobnú dobu z opačného uhla pohľadu. Predstavuje pre neho dobu neistoty a obáv, či zamestnávateľ nevyužije možnosť skončiť s ním pracovný pomer do jej uplynutia. U určitej skupiny zamestnancov, najmä tých, ktorí nie sú viazaní na túto konkrétnu pracovnú pozíciu, však skúšobná doba predstavuje relatívne výhodné obdobie, počas ktorého si môže zamestnanec „otestovať“ svojho zamestnávateľa, reálne pracovné podmienky, riešenie mzdovej otázky, náročnosť pracovných úloh, tímovú spoluprácu so svojimi kolegami a celkovú pracovnú atmosféru.
Skúšobná doba je upravená na viacerých miestach Zákonníka práce. Najzákladnejším ustanovením je 45 Zákonníka práce, ktorý upravuje dĺžku skúšobnej doby a základné atribúty dohody o skúšobnej dobe. Ust. § 72 Zákonníka práce a ďalšie od neho sa odvíjajúce ustanovenia upravujú skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a okolnosti neplatného skončenia.
Dohoda o skúšobnej dobe a jej trvanie
Z § 45 Zákonníka práce vyplýva, že skúšobná doba musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve a súčasne v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy má za následok neplatnosť skúšobnej doby. Dohodnutie skúšobnej doby v pracovnej zmluve uzatvorenej ústne je teda vždy neplatné. Platne dohodnutá skúšobná doba môže byť dohodnutá aj pred vznikom pracovného pomeru, avšak najneskôr pri jeho vzniku. Pracovný pomer nevzniká uzatvorením pracovnej zmluvy, ale dňom dohodnutým ako prvý deň nástupu do práce. Skúšobnú dobu teda nie je možné dohodnúť po vzniku pracovného pomeru s určitou spätnou splatnosťou. Práve s týmto