Surfovanie po internete počas pracovnej doby

Internet zároveň ponúka zamestnancom aj príležitosť vyhnúť sa práci, pracovným úlohám, a  to bez  toho, aby opustili pracovisko.

V  zahraničí sa na úmyselné vyhýbanie a  zaháľanie zamestnanca, pri ktorom tento zamestnanec používa informačné technológie, ako napr. internet, označuje anglickým termínom „cyberslacking“ alebo aj „cyberloafing“.

Cyberslackingom je v  podstate každý úmyselný akt zamestnanca, kedy tento počas pracovnej doby využíva firemný prístup na internet na také surfovanie po internete, ktoré nesúvisí s  jeho prácou, alebo aj prijímanie a odosielanie súkromných e-mailov.

Viacerí zamestnávatelia sa proti cyberslackingu bránia tým, že blokujú zamestnancom prístup k  vybraným internetovým stránkam (napr. stránkam sociálnych sietí, stránkam s  počítačovými hrami, či pornografickým obsahom, ale aj k  stránkam s  dennými správami). Zamestnávatelia sa tak snažia brániť voči zníženiu produktivity ich zamestnancov.

Viacerí zamestnávatelia sa voči cyberslackingu bránia tým, že zákaz  zneužívať internet na súkromné účely majú zakotvený v  interných predpisoch. Absencia jasných pravidiel používania internetu u  zamestnávateľa môže viesť nielen k  strate produktivity jednotlivých zamestnancov, ale aj k  vzniku bezpečnostných rizík a v  neposlednom rade aj k  právnym dôsledkom (napr. zodpovednosti za sťahovanie nelegálneho softvéru, či zasielanie dokumentov vykazujúcich šikanu kolegov a  pod.).

Článok sa zaoberá tým, ako môže zamestnávateľ právne riešiť surfovanie zamestnanca na internete. Článok tiež poukazuje na judikatúru českých súdov ohľadne surfovania zamestnanca na internete a  poukazuje na súvis s  ustanoveniami slovenského Zákonníka práce.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci pod sp. zn. 21 Cdo 1771/201