Digitálny podnik

Pri kryptoaktívach je potrebné dôsledne rozlišovať medzi účtovným ocenením majetku a jeho vstupnou cenou na účely dane z príjmov. Hoci sa tieto hodnoty môžu pri niektorých transakciách zhodovať, vychádzajú z rozdielnych pravidiel a plnia rozdielnu funkciu. Účtovné ocenenie určuje, v akej hodnote sa kryptoaktívum zachytí v účtovníctve a aká hodnota sa následne použije pri jeho úbytku. Daňová vstupná cena je naopak veličinou určenou ZDP, ktorá je rozhodujúca pri určení daňového výdavku súvisiaceho s predajom kryptoaktíva.

Pri účtovaní kryptoaktív sa značná časť praktických chýb netýka samotného nákupu alebo predaja, ale poplatkov, ktoré jednotlivé operácie sprevádzajú. Kryptomenové burzy, blockchainové siete, custody poskytovatelia a ďalšie platformy môžu účtovať rôzne druhy poplatkov, ktoré sa odlišujú nielen názvom, ale predovšetkým svojou ekonomickou podstatou.

Vzhľadom na pomerne rozsiahlu problematiku sme tento článok rozdelili do viacerých častí. Všetky tri články nasledujú za sebou, druhá a tretia časť sú pokračovaním úvodnej. Druhá časť má názov Účtovné ocenenie verzus daňová vstupná cena, tretia časť Poplatky pri kryptoaktívach - nie každý poplatok je rovnaký.

Praktický význam reformy ViDA sa najlepšie ukazuje na konkrétnych situáciách, v ktorých sa stretávajú hmotnoprávne pravidlá DPH, fakturačné povinnosti, dátové požiadavky a interné procesy podnikateľa. Práve v týchto situáciách sa totiž ukáže, že ViDA nepredstavuje iba novú vrstvu európskej regulácie, ale zásah do každodennej prevádzky podnikov, ktoré uskutočňujú cezhraničné obchody, využívajú digitálne platformy alebo pracujú s viacerými fakturačnými a evidenčnými systémami. Zavádzanie reformy bude pritom postupné a rozdelené do viacerých etáp, čo znamená, že podnikatelia budú musieť priebežne vyhodnocovať, ktorá časť ich činnosti bude novými pravidlami dotknutá skôr a ktorá neskôr.

Daň z pridanej hodnoty patrí dlhodobo medzi kľúčové príjmové zdroje verejných rozpočtov členských štátov Európskej únie. Zároveň ide o daň, pri ktorej sa osobitne prejavuje napätie medzi potrebou zabezpečiť efektívny výber dane, požiadavkou neutrality vo vzťahu k podnikateľom a potrebou obmedzovať podvody a iné formy daňových únikov. Tradičný model správy DPH bol pritom budovaný v prostredí, ktoré nezodpovedá súčasnej intenzite cezhraničného obchodu, digitalizácie podnikania ani rozsahu platformovej ekonomiky.