Autor problematiku podsúvahy a otázok, ktoré s ňou súvisia vysvetľuje prostredníctvom konštrukcie zásad, na ktorých by vykazovanie a účtovanie v podsúvahe malo byť postavené. Druhá časť pokračuje zásadou číslo 6 a 7.
6. zásada
V podsúvahe sa účtuje o tom, čo má niektorá zmluvná strana plniť podľa zmluvy ako prvá.
Toto platí všeobecne.
Už v piatej zásade je naznačené, že podsúvahové operácie majú bližšie k právnej forme hospodárskych vzťahov ako súvahové operácie. Zjednodušene by sa dalo povedať, že v podsúvahe sa zaznamenávajú dohody (teda pohľadávky alebo záväzky z nich vyplývajúce) a v súvahe sa zaznamenávajú výsledky ich plnenia, ktorými je pohyb hospodárskych prostriedkov.
Pozrime sa preto na podsúvahové operácie podľa zmluvných typov a ich ekonomickej podstaty, pri ktorých sa ukážu špecifiká.
Typickým príkladom je už zmienená úverová zmluva (predmetom sú peňažné prostriedky) alebo zmluva o pôžičke (predmetom sú druhovo určené veci, medzi ktoré patria aj peňažné prostriedky). Veriteľ za zaväzuje poskytnúť na určitú dobu dlžníkovi peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje do uplynutia tejto doby vrátiť veriteľovi peňažné prostriedky, ktoré dlžníkovi požičal a zaplatiť odplatu za ich používanie, to je úrok. Na to, aby sa vykonal predmet tejto zmluvy, musí plniť najprv veriteľ, ak by dlžníkovi neposkytol peňažné prostriedky, dlžník by mu nemal čo vrátiť a nemal by mu za čo zaplatiť odplatu. Keďže ešte nedošlo k pohybu predmetu zmluvy, nie je o čom účtovať súvahovo. V podsúvahe sa zaúčtuje nárok na plnenie podľa zmluvy alebo závä