Záložné právo predstavuje vecné právo k cudzej veci zabezpečujúce pohľadávku a jej príslušenstvo. Legálna definícia záložného práva je obsiahnutá v § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). Účelom záložného práva je oprávnenie veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo tak plní zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu.
Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú aj nepeňažnú pohľadávku. Predmetom záložného práva, tzv. zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Do kategórie iných majetkových hodnôt sa zaraďujú najmä: cenné papiere (akcie, dlhopisy, zmenky, skladiskové záložné listy), obchodný podiel, know–how, ale aj výsledky tvorivej ľudskej činnosti. Spôsoby disponovania s inými majetkovými hodnotami, vrátane úpravy záložného práva, sú vymedzené v osobitných predpisoch, ktoré zohľadňujú špecifickosť týchto majetkových hodnôt.
Tento článok sa venuje téme o záložnom práve k obchodnému podielu, jeho vzniku, zápise do obchodného registra a pod.
Pojmy
Obchodný podiel
Obchodný zákonník definuje obchodný podiel ako súhrn práv a povinností a im zodpovedajúcu účasť spoločníka na spoločnosti. Obchodný podiel predstavuje mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní. Z ust. § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že obchodný podiel predstavuje aj majetkové práva spoločníka na podiel na zisku, na vyrovnávací podiel a na podiel na likvidačnom zostatku.
Nakoľko je obchodný podiel spôsobilý byť predmetom právnych vzťahov, je spoločník, za dodržania podmienok stanovených v spoločenskej zmluve, oprávnený disponovať so svojím obchodným podielom.
V rámci disponibility s obchodným podielom môže spoločník napr. svoj obchodný podiel previesť na iného spoločníka spoločnosti alebo na tretiu osobu stojacu mimo spoločnosti, alebo aj k nemu zriadiť záložné právo.