Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. svojím obsahom predstavuje procesnú normu subsidiárnej (podpornej) povahy vo vzťahu ku komplexu kombinovaných hmotno-procesných právnych noriem, t. j. k zákonom upravujúcim jednotlivé druhy daní, i k zákonu o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.
Daňový poriadok rozlišuje pri pojme správa daní, ktorá je vo svojej podstate postupom, ktorý súvisí so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a zahŕňa úkony a činnosti, ktoré slúžia na zabezpečenie základného cieľa, a to správne zistiť a zaplatiť daň, úkony a činnosti, a to všetky, ktoré slúžia na zabezpečenie priebehu a účelu správy daní, činnosti správcu dane, inštitúty súvisiace s platením daní, jednotlivé druhy daňových konaní až po nútený výkon spočívajúci v daňovom exekučnom konaní. Daňové konanie zasa definuje ako konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, t. j. také konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia.
Všeobecne k zastupovaniu
Fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne z nedostatku veku alebo spôsobilosti na právne úkony, musí byť zastúpená, a to svojím zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom určeným súdom. V praxi je neustále aktuálna otázka zastupovania pri správe daní.
Za zástupcu sa všeobecne považuje ten, kto je oprávnený konať za iného, pričom úkony zástupcu zakladajú vznik práva a povinnosti priamo zastúpenému. Táto obsahová stránka zastúpenia je upravená v práve hmotnom. Z procesného hľadiska nespôsobilé, a teda osoby, ktoré nemôžu pred súdom samostatne konať a následne musia byť zastúpené zákonným zástupcom, sú maloleté deti, ktoré zastupujú ich rodičia, a to obaja, ďalej ak nie je jeden z rodičov maloletého nažive, alebo ak nemá spôsobilosť k právnym úkonom v plnom rozsahu alebo bol rodičovských práv pozbavený, prináleží právo zastupovať maloleté dieťa druhému z manželov. Zákonným zástupcom občana, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti k právnym úkonom alebo jeho spôsobilosť bola rozhodnutím súdu obmedzená práve v smere spôsobilosti k takýmto právnym úkonom, ktoré sú predmetom konania, je súdom ustanovený opatrovník.
Ak opatrovník nie je súdom určený, ustanoví ho na účely správy daní rozhodnutím správca dane. Zástupcu môže správca dane ustanoviť nielen v prípade, že účastník konania nemá spôsobilosť na právne úkony, či už pre nedostatok veku, alebo z dôvodu jeho úplného alebo čiastočného pozbavenia súdom, ale môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo územia SR, ako aj tomu, kto nemôže pri správe daní vystupovať osobne z rôznych dôvodov, ak sú napr. väzba, výkon trestu odňatia slobody, dlhodobý pobyt mimo územia SR, ktorý trvá nepretržite aspoň tri mesiace, dlhodobá choroba a podobne. Rozhodnutím ustanoví zástupcu správca dane len vtedy, ak si takáto osoba sama nezvolila zástupcu. Správca dane obyčajne v takýchto prípadoch vyberá zástupcu z radov príbuzných daňového subjektu, je však potrebné zdôrazniť, že správca dane nemôže iného ust