Úprava by mohla zaujímať najmä slovenských daňových rezidentov, ktorí majú príjmy zo zahraničia, teda sa pri výpočte ich celkovej daňovej povinnosti na Slovensku uplatnia medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitému zdaneniu.
V čísle 1/2011 časopisu Dane a účtovníctvo v praxi sme sa venovali podobnosti slovenskej a českej úpravy prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane. Ohľadom slovenskej úpravy prekluzívnej lehoty je možné nájsť ešte jednu zaujímavú podobnosť so zahraničnou úpravou, tentoraz však nie s českou, ale s holandskou. Táto úprava by mohla zaujímať najmä slovenských daňových rezidentov, ktorí majú príjmy zo zahraničia, teda sa pri výpočte ich celkovej daňovej povinnosti na Slovensku uplatnia medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitému zdaneniu. Informácia však môže byť zaujímavá aj pre zahraničných daňových rezidentov, ktorí však majú aj príjmy zo Slovenska. Prečo?
Pretože na tieto osoby sa vzťahuje dvakrát dlhšia lehota na vyrubenie dane ako na slovenských rezidentov, ktorí majú príjmy iba zo Slovenska. Lehota na vyrubenie dane je pritom veľmi dôležitá, pretože práve v tejto lehote môže daňový úrad začať daňové konanie – najčastejšie daňovú kontrolu, a na jeho základe potom dodatočne vyrubiť daň. A je veľký rozdiel, či daňový úrad má na dodatočné vyrubenie dane 5 alebo 10 rokov. Nie je táto úprava diskriminačná? Ako sa efektívne brániť proti dodatočnému vyrubeniu dane po uplynutí základnej lehoty na vyrubenie dane? Odpovede na tieto otázky by vám mal poskytnúť tento článok.
Lehota na vyrubenie dane
Zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, teda prekluzívna lehota na vyrubenie dane či rozdielu dane, je na Slovensku upravená v § 45 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“). Ust.