Zmluva o tichom spoločenstve

Vydáno: 04. 06. 2020 9 minút čítania

Zmluva o tichom spoločenstve nepatrí medzi zmluvné typy, s ktorými by sme sa stretávali na dennodennej báze. Príčinou môže byť jednak veľká špecifickosť tejto zmluvy a tiež to, že sa vyskytuje výlučne v obchodnoprávnych vzťahoch. Subjekty, ktoré sa v žiadnej forme nepodieľajú na podnikaní, teda zmluvu o tichom spoločenstve ani nikdy nebudú potrebovať. V neposlednom rade je zvláštnosťou tejto zmluvy tiež to, že jej podstatou je istá utajenosť a tajomnosť, čo vyplýva už z jej samotného názvoslovného označenia. Ucelenú právnu úpravu zmluvy o tichom spoločenstve nájdeme v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“).

Zmluvné strany

Aj keď inštitút tichého spoločenstva má významovo najbližšie k obchodným spoločnostiam, nemá s nimi vôbec nič spoločné. Ide totiž výlučne o vzťah, ktorý sa zakladá písomnou zmluvou a nezakladá žiadnu obdobu členstva v obchodnej spoločnosti vo forme obchodného podielu. Záväzkový vzťah, ktorý vznikne medzi zmluvnými stranami u tejto zmluvy, je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. To znamená, že sa tento právny vzťah riadi predovšetkým Obchodným zákonníkom a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Obchodný zákonník označuje zmluvné strany jednoducho ako tichého spoločníka a podnikateľa. Podnikateľom pritom môže byť napríklad aj samostatne zárobkovo činná osoba, ale aj obchodná spoločnosť. Tichým spoločníkom môže byť hocijaká fyzická alebo právnická osoba, zákon na ňu nekladie absolútne žiadne nároky. Z uvedeného vyplýva, že ani jednou zo zmluvných strán nemusí byť obchodná spoločnosť. Zvláštnosťou celého inštitútu tichého spoločenstva je aj vznik ručenia tichého spoločníka za záväzky podnikateľa. Jeho ruče

Máte predplatné? Prihláste sa