Jedným z menej vítaných spôsobov vyradenia firemného majetku je krádež. Neočakávaná udalosť znamená povinnosť správneho posúdenia z hľadiska dane z príjmov i účtovníctva a rovnako sa týka aj dane z pridanej hodnoty. Predmetom článku je zhrnutie pravidiel a ich vysvetlenie na príkladoch.
Daň z príjmov – daňová uznateľnosť výdavku závisí od zavinenia a prijatia náhrady
Krádež majetku či zásob je druhom, resp. podmnožinou škody ako takej. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) pravidlá pre krádež hmotného majetku či zásob vyslovene neupravuje, venuje sa len pojmu „škoda“. Postup sa líši v závislosti od skutočnosti, či ide o škodu zavinenú alebo nezavinenú:
- Škoda zavinená daňovníkom [§ 21 ods. 2 písm. e), § 19 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP] – daňovým výdavkom je škoda len do výšky prijatých náhrad. Inak povedané, ak podnikateľský subjekt neprijme z dôvodu škody žiadnu náhradu (napr. od poisťovne), resp. poškodený majetok nepredá, suma škody nie je daňovým výdavkom.
- Škoda nezavinená daňovníkom [§ 19 ods. 3 písm. g) ZDP] – daňovým výdavkom je škoda v plnej sume, bez ohľadu na prijatie náhrady či jej sumu. Ide o:
- škodu v dôsledku živelnej pohromy (zemetrasenie, povodeň, krupobitie, lavína, blesk),
- škodu spôsobenú neznámym páchateľom a to až v zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť potvrdila polícia.
♦ Príklad č. 1 – Krádež neodpisovaného majetku:
Spoločnosť v roku 2012 obstarala osobný počítač v sume 1 500 €, pričom ho do daňových výdavkov zaradila jednorazovo v roku 2012. V roku 2014 počítač odcudzil neznámy páchateľ – v novembri 2014 polícia doručila spoločnosti potvrdenie o tom, že páchateľa nevypátrala.
Suma 1 500 € ostáva daňovým výdavkom roka 2012. V roku 2014 nie sú potrebné žiadne daňové úpravy, spoločnosť len