S uplatňovaním technického zhodnotenia majetku sa vyskytujú v praxi rôzne problémy. Účtovné predpisy nedefinujú pojem technického zhodnotenia, ale odkazujú na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Opatrenie č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) definuje len pojem opravy, z čoho možno pojem technického zhodnotenia definovať len odvodene.
Opravami sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného vzťahu. Uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy s použitím aj iných než pôvodných materiálov a dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo k zvýšeniu výkonnosti majetku ani k zmene účelu použitia. Pri rozlíšení technického zhodnotenia od opráv je potrebné vychádzať aj z ustanovení stavebného zákona, ktorými sa vymedzujú udržiavacie práce, na ktoré sa nevyžaduje stavebné povolenie.
Zaúčtované výdavky na technické zhodnotenie vlastného dlhodobého majetku zvyšujú obstarávaciu cenu majetku. Podľa § 21 Postupov účtovania v PÚ sa ocenenie jednotlivého dlhodobého majetku zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako 1 700 €, a technické zhodnotenie je uvedené do používania.
ZDP uplatňuje v niektorých prípadoch odlišný prístup ako vyplýva z Postupov účtovania v PÚ. ZDP považuje technické zhodnotenie v niektorých prípadoch za samostatný majetok. Podľa § 22 ods. 6 zákona iným majetkom je aj:
- technické zhodnotenie plne odpísaného majetku vyššie ako 1 700 €,
- technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 €,
- technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 €, vykonané a odpisované nájomcom.
Z uvedeného vyplýva z účtovného a daňového hľadiska rozdielny postup pri evidovaní technického zhodnotenia:
- plne odpísaného majetku,
- nehnuteľnej kultúrnej pamiatky,
- technického zhodnotenia hmotného majetku obstaraného finančným prenájmom.
Rovnaký postup z účtovného a súčasne aj daňového hľadiska sa uplatňuje u technického zhodnotenia prenajatého majetku, ktoré odpisuje na základe písomnej zmluvy nájomca – technické zhodnotenie je považované za samostatný majetok.
Technické zhodnotenie odpísaného majetku
Daňové hľadisko
Výdavky vynaložené daňovníkom na plne odpísanom hmotnom majetku, ktoré majú podľa § 29 ZDP povahu technického zhodnotenia a sú vyššie ako 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie sa považujú podľa § 22 ods. 6 písm. e) ZDP za iný majetok odpisovaný samostatne. V tomto prípade sa technické zhodnotenie odpisuje v rovnakej odpisovej skupine, do akej bol zaradený už odpísaný hmotný majetok, pričom si daňovník môže zvoliť rovnomerný alebo zrýchlený spôsob odpisovania, a to bez ohľadu na spôsob, ktorým bol odpisovaný technicky zhodnotený pôvodný majetok.
Účtovné hľadisko
Postupy účtovania v PÚ považujú za samostatný majetok len technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého majetku, ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom alebo správcom odpisuje nájomca za podmienok podľa § 22 ods. 6 ZDP. Technické zhodnotenie vykonané na vlastnom majetku v účtovníctve zvyšuje vstupnú cenu zhodnoteného majetku. Účtovná jednotka po vykonaní technického zhodnotenia plne odpísaného majetku a jeho zaradení do používania zvýši, v súlade s § 21 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ, pôvodnú vstupnú cenu dlhodobého majetku a vypracuje plán účtovných odpisov.