V predošlej časti článku sa autor venoval úvodu do problematiky požičiavania automobilov, okrem iného vysvetlil právny rámec požičiavania, kto má nárok na odpisovanie, uznanie nájomného ako daňového výdavku. Článok pokračuje ďalšími výdavkami súvisiacimi s požičaním automobilu, napr. na opravu a údržbu, poistenie, technické zhodnotenie a pod.
Opravy a údržba
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) špeciálne neupravuje daňovú uznateľnosť výdavkov vynakladaných na opravy a údržbu majetku. Preto je pri posudzovaní daňovej uplatniteľnosti potrebné vychádzať zo základného ustanovenia § 2 písm. i) ZDP. Opravou sa pritom rozumie súbor takých činností, ktorými sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu a uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológii, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Údržbou sa rozumie súbor takých činností, ktorými sa spomaľuje fyzické opotrebovanie, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady. Ak teda daňovník vynakladá náklady na tieto činnosti v súvislosti s automobilom používaným výlučne na svoje podnikateľské potreby (za účelom dosahovania, zabezpečovania a udržania príjmov), budú tieto náklady považované za daňové výdavky. Ak sa opravy alebo údržba týka automobilu, ktorý sa len z časti využíva na podnikanie daňovníka, náklady na tieto opravy a údržbu možno do nákladov zahrnúť len v pomernej výške.
Využívanie majetku n