V tomto čísle časopisu pokračujeme v seriáli zameranom na oslobodenie od dane. V článku sa venujeme problematike oslobodenia prepravných služieb od DPH.
Preprava osôb a tovaru sa z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) chápe ako dodanie služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, tzn. v okamihu, keď dôjde k prepraveniu osôb alebo tovaru na miesto určenia. Z hľadiska správnej aplikácie zákona o DPH je u prepravných služieb dôležité správne zadefinovať ich miesto dodania, od čoho sa odvíja, či tieto služby sú predmetom dane v tuzemsku s uplatnením dane, príp. s oslobodením od dane.
Oslobodenie osobných prepravných služieb od DPH
Miesto dodania pri osobnej preprave sa určí v zmysle § 16 ods. 4 zákona o DPH vždy tam, kde sa samotná preprava osôb vykonáva. V prípade, ak by išlo o medzinárodnú prepravu osôb medzi dvoma rôznymi štátmi (ak sa osobná preprava vykonáva vo viac ako jednom štáte), určí sa miesto dodania v pomere k najazdeným kilometrom na území každého štátu. Podmienky zdaňovania prepravy osôb v členských štátoch alebo v tretích štátoch, ktorými preprava osôb prechádza, upravujú právne normy príslušných krajín.
Doprava osôb (pravidelná aj nepravidelná) na území Slovenskej republiky je podľa § 46 ods. 2 zákona o DPH oslobodená od dane s nárokom na odpočítanie dane, ak ide o dopravu:
- z tuzemska do zahraničia,
- zo zahraničia do tuzemska,
- z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,
- medzi dvoma miestami v tuzem