V rozhodovacej činnosti Najvyšší súd SR zaznamenal prípady, kedy o registráciu pre daň z pridanej hodnoty žiadajú spoločnosti, ktoré nevykonávajú ekonomickú činnosť, ale sú určené výlučne na predaj. V prípadoch DPH ide vždy o kumulovaný právny režim vnútroštátneho a európskeho daňového práva.
Daňové subjekty pravidelne argumentujú judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ pre nich vytvára priaznivejší právny režim ako vnútroštátny zákon o dani z pridanej hodnoty. Nestačí preto posúdenie veci iba z hľadiska vnútroštátneho práva, ale Finančná správa SR sa musí vyrovnať i s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v danom prípade ide o rozsudok C-527/11 Ablessio, ktorý komplikuje inak veľmi logickú úvahu finančnej správy o pojme ekonomickej činnosti.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave v spojenom konaní zamietol žaloby žalobcov, tzv. ready-made spoločností, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky o nevyhovení žiadostiam o dobrovoľnú registráciu pre DPH.
V prípade žalobcov išlo o právnické osoby založené „materskou“ spoločnosťou Ready Made Spoločnosti s. r. o., ktorá sa zaoberá zakladaním obchodných spoločností a ich následným predajom. Ponúkané ready made spoločnosti sú založené ako dcérske spoločnosti s jediným spoločníkom a konateľom. Majú splatené základné imanie, sídlo spoločnosti je v Bratislave a majú zaregistrovaných osem predmetov podnikania. Tieto spoločnosti sú založené iba so zámerom ich následného predaja, pričom zaregistrovanie tzv. ready-made spoločnosti ako platiteľ