Manká a škody vznikajú nezávisle od vôle platiteľa dane a vo väčšine prípadov nemôže platiteľ ich vzniku zabrániť. Každá škodová udalosť predstavuje pre platiteľa dane majetkovú ujmu, dôsledky ktorej treba vysporiadať v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).
Uplatnenie režimu podľa zákona o DPH v súvislosti so vznikom mánk, škôd, príp. pri riešení sankcií treba posudzovať v nadväznosti na možnosť uplatnenia práva na odpočítanie dane, príp. na vznik daňovej povinnosti.
Pojmy manko a škoda zákon o DPH osobitne nedefinuje. Škodou je majetková ujma poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi a môže byť napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia vo forme finančného odškodnenia.
Z hľadiska účtovného pojem škoda predstavuje neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo stratu majetku. Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) škodou nie je také poškodenie majetku, ktoré môže byť odstránené opravou.
Manko je zákonom o účtovníctve definované ako záporný inventarizačný rozdiel, t. j. ak je zistený skutočný stav nižší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. V prípade peňažných prostriedkov a cenín sa takýto rozdiel označuje ako schodok.
Z aspektu zákona o DPH je v súvislosti so vznikom manka a škody, príp. pri uplatnení sankcií v nadväznosti na nedodržanie zmluvne dohodnutých podmienok potrebné určiť, či ich vznik je predmetom dane z pridanej hodnoty a podlieha dani alebo či v prípade vzniku manka a škody je platiteľ dane povinný vrátiť odpočítanú daň.
Jednotný názor na danú problematiku nenájdeme ani v judikatúre, ktorá jednoznačne nedefinuje, či manko a škoda podlieha dani z pridanej hodnoty na výstupe alebo nie.
Z rozsudkov však vyplývajú tieto všeobecné závery:
- krádež alebo zničenie tovaru nie je možné považovať za dodanie tovaru,
- povinnosť platiť daň sa nevzťahuje ani na prípady, keď je manko predpísané k náhrade osobám, ktoré majú hmotnú zodpovednosť, a to ani z chýbajúceho tovaru, ani z čiastky náhrady požadovanej od zamestnancov.
Na druhej strane je však kladený dôraz na preukázanie príčin vzniku manka a škody. Dôkazné bremeno je na platiteľovi dane a kritériá posudzovania sú prísne.