Pravidlá daňovej uznateľnosti nákladov na tvorbu opravných položiek k pohľadávkam a nákladov na odpis pohľadávok sa viackrát menili, pričom v súčasnosti sa na ne vzťahujú rôzne predpisy v závislosti od dátumu vzniku, resp. splatnosti pohľadávky.
Pravidlá daňovej uznateľnosti nákladov na tvorbu opravných položiek k pohľadávkam a nákladov na odpis pohľadávok sa viackrát menili, pričom v súčasnosti sa na ne vzťahujú rôzne predpisy v závislosti od dátumu vzniku, resp. splatnosti pohľadávky.
V článku sú pravidlá uznateľnosti takýchto výdavkov zhrnuté z pohľadu bežnej právnickej osoby (t. j. nezohľadňuje špeciálne pravidlá pre banky, poisťovne či iné špecifické subjekty), ktorá vedie svoje účtovníctvo podľa slovenských postupov účtovania pre podnikateľov.
Tvorba opravných položiek a odpis pohľadávok podľa súčasných predpisov
V zmysle ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „súčasný ZDP“) sa za daňový výdavok považuje výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, ak zákon neustanovuje inak.
Hodnota pohľadávky sa môže premietnuť do daňových výdavkov takto:
1. Trvalý odpis pohľadávky.
2. Postúpenie pohľadávky.
3. Možnosti tvorby opravných položiek.
Trvalý odpis pohľadávok
V § 19 ods. 2 písm. h) súčasného ZDP sú vymedzené prípady, kedy sa odpis pohľadávky považuje za daňový výdavok. Základnou podmienkou, samozrejme, je, že tento náklad (výdavok) bude zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, čiže v zmysle opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) dôjde k trvalému odpisu pohľadávky na ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky a predmetná pohľadávka už nebude viac vedená v saldokonte pohľadávok.
Daňový výdavok, ktorý možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v súčasnom ZDP [§ 19 ods. 2 písm. h) cit. zákona], je teda výdavok (náklad):
- vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo
- vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky,
- vo výške neuhradenej časti týchto pohľadávok,
- bez príslušenstva (úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady) – súčasťou menovitej, resp. obstaráv