Zmeny v správe daní a poplatkov

JUDr. Marcela Beňová

Vydáno: 01. 02. 2006 29 minút čítania

Zákonom č. 534/2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 584/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 1. 1. 2006 novelizovaný zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Novelizácia sa dotkla týchto ustanovení zákona:

§ 20 ods. 1, ktorým je upravený začiatok konania,
§ 23 ods. 5 písm. y), ktorým je upravená možnosť oznámiť alebo sprístupniť daňové tajomstvo,
§ 30a ods. 2 až 4, v ktorom sú upravené lehoty na rozhodnutie,
§ 32 ods. 15 – súčinnosť tretích osôb,
§ 47 ods. 3, ktorým bola stanovená lehota na postúpenie odvolania odvolaciemu orgánu,
§ 65b ods. 1 – postúpenie daňovej pohľadávky v nadväznosti na novozavedený § 65d zákona, ktorým je upravená mandátna správa daňovej pohľadávky,
§ 110f – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. 1. 2006.

Súčinnosť tretích osôb

Rada Európy v záujme zjednotenia rôznej právnej úpravy pravidiel zdanenia príjmov z úrokov v priestore EÚ koordinovala pravidlá zdanenia príjmov z úrokov na nadnárodnej úrovni. Na svojom zasadnutí v júni 2003 Rada EÚ prijala Smernicu Rady č. 2003/48/ES zo dňa 3. 6. 2003 o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov, ktorých príjemcami sú fyzické osoby – nepodnikatelia a Smernicu Rady č. 2003/49/ES z 3. 6. 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov, ktorá upravuje zdaňovanie úrokov plynúcich právnickým osobám. Smernica Rady č. 2003/48/EC bola implementovaná do § 32 ods. 15 zákona o správe daní už zákonom č. 679/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 2005. Prax si však vyžiadala legislatívnu úpravu cit. ust. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť vo vnútroštátnej legislatíve členského štátu EÚ také právne prostredie, ktoré umožňuje zdaňovanie úrokov fyzických osôb v krajine rezidencie skutočného vlastníka, t. j. konečného príjemcu úrokov. V súlade s novou právnou úpravou je zadefinovaný pojem vyplácajúci zástupca (paying agent). Je ním fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkárne, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem konečnému príjemcovi – fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu EÚ alebo závislého územia alebo územia tretieho štátu. Vyplácajúci zástupca je posledná osoba v reťazci osôb, ktorá priamo vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem konečnému príjemcovi.

Zoznam závislých území členských štátov, ktoré nie sú členmi ES, ale na základe medzinárodnej zmluvy so SR pristúpili k Smernici Rady č. 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov je uvedený v prílohe č. 2 k zákonu. Závislými územiami sú: Územia závislé na Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska: Guernsey, Jersey, Ostrov Man (Isle of Man), Kajmanské ostrovy (Cayman Islands), Britské panenské ostrovy