Zamestnávatelia musia sústavne prehlbovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a zabezpečovať také pracovné podmienky, v ktorých zamestnanci môžu plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života a zdravia. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpí pracovný úraz alebo sa uňho zistí choroba z povolania. Problematiku zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania riešia osobitné súvisiace predpisy, ktoré sú v článku prepojené s daňovým hľadiskom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.
Zamestnávatelia musia sústavne prehlbovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a zabezpečovať také pracovné podmienky, v ktorých zamestnanci môžu plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života a zdravia. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpí pracovný úraz alebo sa uňho zistí choroba z povolania. Problematiku zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania riešia osobitné súvisiace predpisy, ktoré sú v článku prepojené s daňovým hľadiskom podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).
Význam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa odráža v právnej úprave. Jej základom je Ústava Slovenskej republiky (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v z. n. p.), ktorá v Čl. 36 zakotvuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom zákon im zabezpečuje aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci.
Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa § 195 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval v pracovnom pomere naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Zoznam chorôb z povolania je uvedený v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok v nich uvedených.
***
Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o BOZP“) ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia vyplývajúcich z práce.
Zamestnávateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie BOZP vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.