Pojem „škoda“ z právneho hľadiska zahrnuje majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom a môže byť napraviteľná jedine poskytnutím iného majetkového plnenia (poistnou náhradou). Škody, príp. zmarené investície z účtovného pohľadu treba považovať za mimoriadny úbytok majetku účtovnej jednotky, ktorý vzniká ako neželaný mimoriadny jav v rámci výkonu hospodárskej činnosti.
Pojem „škoda“ z hľadiska právneho zahrnuje majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom a môže byť napraviteľná jedine poskytnutím iného majetkového plnenia (poistnou náhradou). Škody, príp. zmarené investície z účtovného pohľadu treba považovať za mimoriadny úbytok majetku účtovnej jednotky, ktorý vzniká ako neželaný mimoriadny jav v rámci výkonu hospodárskej činnosti. So škodou určite súvisí aj poškodenie majetku, ktoré je napraviteľné opravou a uvedením majetku do pôvodného prevádzkyschopného stavu.
Výslovne je pojem „škoda“ definovaný len v § 26 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. ako neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. V zmysle tejto charakteristiky sa za škodu nepovažuje také poškodenie majetku, ktoré je možné odstrániť opravou. Náklady vznikajúce z titulu odstraňovania poškodenia majetku, t. j. v dôsledku opráv, nie sú škodou, ale nákladmi na opravy. To znamená, že ak ide o poškodenie alebo znehodnotenie, ktoré nemá za následok vyradenie majetku, ale poškodený majetok sa opravou uvedie do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, vzniká účtovný prípad až vykonaním opravy. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) sa osobitne vznikom situácie neodstrániteľného poškodenia alebo zničenia nezaoberá, odhliadnuc od škody vzniknutej krádežou. Všeobecne možno konštatovať, že pri vzniku neodstrániteľnej šk