Podľa zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., je audit overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie súladu individuálnej výročnej správy s individuálnou účtovnou závierkou alebo súladu konsolidovanej výročnej správy s konsolidovanou účtovnou závierkou. Teória uvádza, že cieľom auditu je vyjadriť názor na majetkovú a finančnú situáciu účtovnej jednotky a vyjadrenie preukaznosti, úplnosti a správnosti vedenia účtovníctva a zostavených účtovných výkazov. Ide teda o potvrdenie majetkovej, finančnej a výnosovej situácie účtovnej jednotky a potvrdenie uplatňovania stanovených zákonov a záväzných nariadení, ako aj základných účtovných princípov a zásad uplatňovaných účtovnou jednotkou.
Audire znamená počúvať
História auditu je pomerne bohatá a je zdokumentovaná už v dávnych dobách. Samotné slovo audítorstvo má pôvod v latinskom „audire“ – „počúvať“. Prvými zaznamenanými audítormi – poslucháčmi boli úradníci kráľa Dáriusa zo starovekej Perzie, ktorých úlohou bolo kontrolovať konanie provinčných miestodržiteľov. Úlohou audítorov bolo viesť evidenciu o majetku kráľa a potvrdzovať správnosť tejto evidencie. Postupne sa úloha audítorov rozširovala a neskôr zahŕňala aj potvrdzovanie správnosti písomných správ. Výraznejšie zmeny prinieslo až trináste storočie, keď sa na území dnešného Talianska začal výrazne rozvíjať obchod, a to najmä s Indiou. Ekonomické zmeny súvisiace s priemyselnou revolúciou, a to hlavne v Anglicku, dali účtovníctvu nový význam.
K vzniku audítorskej profesie prispeli hlavne tieto faktory:
- hospodársky a technický rozvoj,
- potreba koncentrácie kapitálu,
- vznik novej právnej formy podnikania – akciovej spoločnosti,
- potreba špecifickej formy ochrany vlastníkov, ktorí sú oddelení od riadenia danej spoločnosti.
Účtovníctvo sa začalo zameriavať na zaznamenávanie majetku vlastníka a jeho zisky či straty v obchodnom poňatí. Audit sa v tomto období preorientoval z „počúvania“ (čítania účtov) k prísnej kontrole písomných dokladov a testovaniu ich preukaznosti. Potreba porovnateľných účtovných závierok si vyžiadala zjednotenie sa na základných princípoch účtovníctva a audítorstva. Na sklonku devätnásteho storočia vznikli zákony upravujúce inštitút audítorstva a jeho nezávislosti. Prvenstvo zaujala Veľká Británia, kde od polovice devätnásteho storočia boli postupne prijímané zákony upravujúcu túto problematiku.
V priebehu rokov bol pojem audit definovaný značným počtom inštitúcií aj jednotlivcov. Výbor americkej účtovnej asociácie pre základné pojmy auditu zostavil definíciu, ktorá je nielen stručná a nedvojzmyselná, ale aj dostatočne výstižná: „Audit je systematický proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov, týkajúcich sa informácií o ekonomických činnostiach a udalostiach s cieľom zistiť mieru súladu medzi týmito informáciami a stanovenými kritériami a prezentovať výsledky zainteresovaným stranám“.
Podľa zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p., je audit overovanie individuálnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky a overovanie súladu individuálnej výročnej správy s individuálnou účtovnou závierkou alebo súladu konsolidovanej výročnej správy s konsolidovanou účtovnou závierkou. Teória uvádza, že cieľom auditu je vyjadriť názor na majetkovú a finančnú situáciu účtovnej jednotky a vyjadrenie preukaznosti, úplnosti a správnosti vedenia účtovníctva a zostavených účtovných výkazov. Ide teda o potvrdenie majetkovej, finančnej a výnosovej situácie účtovnej jednotky a potvrdenie uplatňovania stanovených zákonov a záväzných nariadení, ako aj základných účtovných princípov a zásad uplatňovaných účtovnou jednotkou.