Nájom nebytových priestorov vzniká nájomnou zmluvou, ktorá musí spĺňať minimálne zákonne predpoklady, ktorými sú písomná forma, presná identifikácia subjektov nájomného vzťahu, špecifikácia predmetu nájmu, účel nájmu, výška nájomného a v prípadoch, ak nejde o nájom na neurčitý čas, bude potrebné uviesť aj čas, na ktorý prenajímateľ s nájomcom zmluvu uzatvárajú.
Nájomný vzťah je v podnikateľskom prostredí veľmi frekventovaným zmluvným vzťahom, do ktorého bežne vstupujú podnikatelia. Samotná nájomná zmluva je upravená v § 663 až 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). Aj medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa nájomná zmluva vždy riadi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že ide o tzv. absolútny neobchodný vzťah, a preto sa nikdy nemôže riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník si podnikatelia nemôžu ani zvoliť výslovným prejavom svojej vôle a ten takýto zmluvný typ ani neupravuje.
Podľa ustanovenia § 720 Občianskeho zákonníka, nájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v z. n. p. (ďalej len „ zákon č. 116/1990 Zb.“). Na vzťahy medzi prenajímateľom a nájomcom nebytového priestoru sa primárne použije zákon č. 116/1990 Zb. ako zákon lex specialis a Občiansky zákonník sa použije ako lex generali – norma všeobecná, ktorá sa použije len v prípade, ak norma špeciálna, v našom prípade zákon č. 116/1990 Zb. neupravuje niektorú podstatnú otázku.
Čo je nebytov