492/2004 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
z 23. augusta 2004
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
Zmena: 626/2007 Z.z.
Zmena: 605/2008 Z.z.
Zmena: 47/2009 Z.z.
Zmena: 254/2010 Z.z.
Zmena: 213/2017 Z.z.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. d) zákona č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:
§ 1
(1) Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty
majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu 1) týmto nie sú dotknuté.
(2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť
všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo
ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. 2)
§ 2
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a) majetkom majetok podniku ako celku,
časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku,
b) podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi 3) a
slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel
slúžiť,
c) časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,
d) zložkou majetku podniku
1. hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým
určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,
2.
nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná
nezávisle od ostatného majetku podniku,
e) iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ
podľa osobitného zákona 3) a slúži na iné účely ako na podnikanie,
f) cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,
g) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia
v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej
súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,
h) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický
stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,
i) východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia
alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky,
j) účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej
evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej
hodnoty majetku podniku,
k) odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných
ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku
alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého
vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného
vývoja.
(2) Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný
predpis 4) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomické
určenie.
§ 3
(1) Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podniku stanoví znalec z odboru
podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu
a) majetkovou metódou,
b) podnikateľskou metódou,
c) kombinovanou metódou,
d) likvidačnou metódou alebo
e) porovnávacou metódou.
(2) Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku a časti
podniku sú ustanovené v prílohe č. 1.
(3) Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku
súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú
hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia.
(4) Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti
podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.
(5) Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku
ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou
metódou.
(6) Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku
pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou, 5) ako súčet všeobecných
hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov
a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet
všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.
(7) Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku
zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím
transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.
(8) Stanovená výsledná všeobecná hodnota podniku a časti podniku sa zaokrúhľuje
na celých desať eur.
§ 4
(1) Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec
príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.
(2) Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu 6) sú oprávnení hodnotiť
iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného
územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie
lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej
na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.
(3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku
sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické
určenie tejto zložky majetku.
(4) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku,
pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré nebol
vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch
alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím
na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku.
§ 5
Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalec z podkladov, ktoré mu predložil
zadávateľ znaleckého posudku.
§ 6
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.
Vyhláška č. 626/2007 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2008.
Vyhláška č. 605/2008 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2009.
Vyhláška č. 47/2009 Z.z. nadobudla účinnosť 1. marcom 2009.
Vyhláška č. 254/2010 Z.z. nadobudla účinnosť 1. júlom 2010.
Vyhláška č. 213/2017 Z.z. nadobudla účinnosť 1. septembrom 2017.
Daniel Lipšic v.r.
PRÍL.1
ZÁKLADNÉ POSTUPY STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY PODNIKU A ČASTÍ PODNIKU
1. Majetková metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou
metódou sa stanoví takto:
n
VŠJM = suma VŠHZMi - VŠHCZ [€],
i=1
kde
VŠHM - všeobecná hodnota podniku a častí podniku
stanovená majetkovou metódou [€],
n
suma VŠHZMi - súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek
i=1 majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€],
VŠHCZ - všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€].2. Podnikateľská metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
a) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou
metódou pri časovo neobmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:
VŠHP = HOZ + HP [€],
kde je
VŠHP - všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],
HOZ - všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
HP - hodnota pokračujúca [€].
Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa
stanoví takto:
n OZt
HOZ = suma --------- [€],
t=1 (1+i) na t
kde je
HOZ - všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
OZt - odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [€],
i - miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom
tvare [%/100],
n - dĺžka sledovaného obdobia [rok].
Miera kapitalizácie (i) sa stanoví takto:
PK VK
i = (1 - DS). NPK . ----- + NVK . ---- [-]
CK CK
CK = PK + VK [€],
kde je
i - vypočítaná miera kapitalizácie v percentách odrážajúca mieru rizika,
priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá
sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
DS - sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani
z príjmov pre ohodnocovaný podnik, do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom
tvare [%/100],
NPK - náklady spojené s využívaním požičaného kapitálu v percentách, t.j. úrok
a iné náklady platené veriteľom, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom
tvare [%/100],
PK - objem požičaného kapitálu; pozostáva zo zložiek pasív,
ktorými na účel výpočtu miery kapitalizácie sú dlhodobé bankové úvery, bežné
bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené
nájmy a iné záväzky [€],
NVK - náklady vlastného kapitálu v percentách, to znamená podiel na zisku očakávaný
a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu
dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],
VK - objem vlastného kapitálu pozostáva zo zložiek pasív, ktorými
na účel výpočtu je vlastné imanie [€],
CK - celkový kapitál, ktorým sa rozumie súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu [€].
Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:
OZn+1 1
HP = --------- . --------- [€], pričom i > g,
i - g (1+i) na n
kde je
HP - hodnota pokračujúca [€],
OZn+1 - objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€],
i - miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom
tvare [%/100],
g - trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa
do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n - dĺžka sledovaného obdobia [rok].
Hodnota pokračujúca (HP) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov
podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku
vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná
na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.
Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu
medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od
stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci
jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.
Trvale udržateľná miera rastu sa v znaleckom posudku stanoví v súlade
so zaužívanými postupmi odbornej praxe, napríklad Gordonov model, geometrické rady,
aritmetické rady, a vybraný metodický postup sa v znaleckom posudku opíše.
b) Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená podnikateľskou
metódou pri časovo obmedzenej životnosti podniku sa stanoví takto:
VŠHP = HOZ + HK [€],
kde je
VŠHP - všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódu pri
časovo obmedzenej životnosti podniku [€],
HOZ - všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
HK - konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom po sledovanom
období [€].
Hodnota konečná sa stanoví takto:
LPn+1
HK = ------------ [€],
(1+i) na n+1
kde je
HK - konečná hodnota podniku a častí podniku v roku nasledujúcom
po sledovanom období, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu
k dátumu ohodnotenia [€],
LPn+1 - predpokladaný čistý výnos zo speňaženia majetku v roku nasledujúcom
po sledovanom období (likvidačný prebytok) [€],
i - miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje
v desatinnom tvare [%/100],
n - dĺžka sledovaného obdobia.
3. Likvidačná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
a) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená pri skončení podnikateľskej
činnosti likvidáciou predstavuje hodnotu majetku podniku a časti podniku stanovenú
likvidačnou metódou k určitému dátumu, ktorá ostáva vlastníkovi po predaji majetku,
po splatení všetkých cudzích zdrojov vrátane odmeny likvidátora a všetkých nákladov
na likvidáciu. Stanoví sa takto:
n
VŠHL = suma VŠHZMi - VŠHCZ - VŠHNL [€],
i=1
kde:
VŠHL - všeobecná hodnota podniku a častí podniku
stanovená likvidačnou metódou [€],
n
suma VŠHZMi - súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek
i=1 majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€],
VŠHCZ - všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],
VŠHNL - všeobecná hodnota nákladov súvisiacich
s likvidáciou (napr. odmena likvidátora, odmeny
za znalecké posudky, likvidácia škôd,
vyraďovanie investičného majetku, nárok
zamestnancov na odstupné a pod.) [€].b) Všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti
konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou takto:
n
VŠHLK = kS . suma VŠHZMi + VŠHFÚ [€],
i=1
kde
VŠHLK - všeobecná hodnota podniku stanovená likvidačnou
metódou [€],
n
suma VŠHZMi - súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek
i=1 majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€],
VŠHFÚ - všeobecná hodnota finančných účtov, ktorými sa
rozumejú peniaze v pokladni a ceniny, účty
v bankách, pričom pri tejto metóde ku všeobecnej
hodnote finančných účtov nepatrí všeobecná
hodnota krátkodobého finančného majetku,
kS - súhrnný koeficient speňažiteľnosti majetku ako
celku zohľadňujúci mimoriadne špecifiká, ktoré
sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných
hodnôt jednotlivých zložiek majetku a majú vplyv
na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku.
Výšku súhrnného koeficientu speňažiteľnosti
a v ňom zahrnuté mimoriadne špecifiká znalecká
organizácia preskúmate ne zdôvodní. Spravidla sa
koeficient speňažiteľnosti rovná približne 1,0
[-].
Všeobecná hodnota majetku, ktorý slúži na zabezpečenie
pohľadávok oddelených veriteľov a tovaru pod colným dohľadom,
sa v znaleckom posudku stanoví aj samostatne.4. Kombinovaná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
a . VŠHP + b . VŠHM
VŠHK = -------------------- [€],
a + b
kde
VŠHK - všeobecná hodnota podniku a časti podniku vypočítaná
kombinovanou metódou [€],
VŠHP - všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená
podnikateľskou metódou [€],
VŠHM - všeobecná hodnota podniku a časti podniku stanovená
majetkovou metódou [€],
a - váha korigujúca podnikateľskú hodnotu podniku [-],
b - váha korigujúca majetkovú hodnotu podniku [-].
V prípadoch, keď sa všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou
a majetkovou metódou približne rovnajú, alebo v prípadoch, keď
je všeobecná hodnota stanovená podnikateľskou metódou vyššia,
platí a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.5. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a častí podniku
Všeobecná hodnota podniku a častí podniku podľa transakčného prístupu sa stanoví
porovnaním so vzorovými podnikmi rovnakého odvetvia a zamerania, porovnateľnej veľkosti
a štruktúry, ktoré boli kúpené alebo predané v nedávnom čase. Hodnota podniku alebo
jeho častí sa stanoví pomocou cenových násobkov vybraných ukazovateľov vzorových
podnikov, ktoré sa použijú na ohodnocovaný podnik alebo časť podniku.
Všeobecná hodnota
podniku alebo jeho častí podľa vzorového prístupu sa stanoví porovnaním so vzorovými
podnikmi sumarizáciou finančných ukazovateľov po zohľadnení rizikových faktorov,
kontrolných príplatkov, diskontov predajnosti.
Všeobecná hodnota podniku alebo jeho častí podľa burzového prístupu sa stanoví ako
súčet diskontovaných budúcich dividend počas sledovaného obdobia a očakávanej majetkovej
hodnoty na konci sledovaného obdobia.
Výber použitých metód stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a časti podniku znalec
právnická osoba jednoznačne zdôvodní.
PRÍL.2
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHMOTNÉHO MAJETKU
1. Všeobecná hodnota zriaďovacích nákladov
Všeobecná hodnota zriaďovacích
nákladov sa stanoví len pri tých zložkách majetku, ktoré k dátumu ohodnotenia vykazujú
majetkovú podstatu. Všeobecná hodnota sa stanovuje podľa príloh tejto vyhlášky a
tiež na základe technicko-ekonomického určenia zriaďovacích nákladov.
2. Všeobecná hodnota softvéru
Všeobecná hodnota softvéru sa stanoví v závislosti
od jeho využitia pri činnosti podniku a prínosu pri realizovaní jeho podnikateľských
aktivít. Všeobecnú hodnotu stanoví znalec príslušného znaleckého odboru.
3. Všeobecná hodnota nehmotných výsledkov výskumnej a obdobnej činnosti
a všeobecná hodnota oceniteľných práv
Stanoví sa
a) metódou licenčnej analógie v prípade licencií, patentov, ochranných známok a iných
obchodovateľných súčastí nehmotného majetku alebo
b) metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov; základom je stanovenie dĺžky obdobia
v rokoch, počas ktorého sa nehmotný majetok bude využívať; výpočet objemu odčerpateľných
zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného nehmotného majetku; stanovenie
podielu, ktorý pripadá na ohodnocovaný nehmotný majetok podniku z vytváraných odčerpateľných
zdrojov,
podľa vzťahu
VŠHNIM = SHOZ . pNIM [€],
kde
VŠHNIM - všeobecná hodnota nehmotného majetku podniku.
n OZt
SHOZ = suma ---------- [€],
i=1 (1+i) na t
kde
n - počet rokov používania nehmotného majetku podniku
[rok],
SHOZ - súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu
vypracovania znaleckého posudku [€],
pNIM - percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný
majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý
sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
i - miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy
č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje
v desatinnom tvare [%/100].4. Iný nehmotný majetok
Člení sa na goodwill a know-how.
Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví ako
a) rozdiel medzi podnikateľskou a majetkovou hodnotou
VŠHG = VŠHp - VŠHM [€],
kde
VŠHG - všeobecná hodnota goodwillu [€],
VŠHP - všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená
podnikateľskou metódou [€],
VŠHM - všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená
majetkovou metódou [€],
alebo akob) súčasná hodnota rozdielu medzi hodnotou odčerpateľných zdrojov a súčinom miery
rentability investovaného kapitálu a všeobecnou hodnotou majetku podniku
n OZt-(i1.VŠHM)
VŠHG = suma ---------------
i=1 (i+i2) na t
kde
OZt - objem odčerpateľných zdrojov v čase t [€],
VŠHM - všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená
majetkovou metódou [€],
n - počet rokov používania nehmotného majetku podniku
[rok],
i1 - rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá
sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
i2 - miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy
č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje
v desatinnom tvare [%/100].
Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví len v prípade, ak
predmetom ohodnotenia je podnik ako celok, prípadne časť
podniku.
Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie
odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch,
počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem
odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním
ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na
ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov.
VŠHNIM = SHOZ . pNIM [€],
kde
VŠHNIM - všeobecná hodnota know-how podniku,
n OZt
SHOZ = suma ---------- [€],
i=1 (1+i) na t
kde
n - počet rokov používania know-how podniku [rok],
SHOZ - súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu
vypracovania znaleckého posudku [€],
pNIM - percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how
podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do
výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
i - miera kapitalizácie v percentách vypočítaná podľa prílohy
č. 1 časti 2, ktorá sa do výpočtu dosadzuje
v desatinnom tvare [%/100].PRÍL.3
POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB
A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE
1. Všeobecná hodnota (VŠH)
Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná
hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej
súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou.
2. Východisková hodnota stavieb (VH)
Východisková hodnota je znalecký odhad
hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase
ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.
3. Technická hodnota (TH)
Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej
hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania.
4. Výnosová hodnota (HV)
Výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty
budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných
rizikovou (diskontnou) sadzbou.
5. Stavby 1)
Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje
úpravu podkladu. Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na
pozemné stavby a inžinierske stavby.
B. ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB
Všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:
a) porovnávacia metóda,
b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať
výnos formou prenájmu),
c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať
výnos),
d) metóda polohovej diferenciácie.
Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený.
Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere
bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie
vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb
nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej
diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor - súčasný technický
stav.
C. TECHNICKÁ HODNOTA STAVIEB
C.1 Výpočet východiskovej hodnoty (VH)
Výpočet sa vykoná na báze rozpočtových
ukazovateľov. Rozpočtový ukazovateľ musí byť preskúmateľný, tzn. vybraný ukazovateľ
sa musí presne identifikovať názvom, zatriedením do číselníka klasifikácie stavieb
a jednotkovou hodnotou určenou podľa verejne publikovaných katalógov určených ministerstvom,
z ktorého bol vybraný alebo vytvorený.
Jednotková hodnota sa preskúmateľným spôsobom upraví podľa jednotlivých charakteristík
hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenosť objektu, konštrukčno-materiálová
charakteristika a pod.) a prepočíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa
vykonáva ohodnotenie.
Východisková hodnota sa stanoví podľa základného vzťahu
VH = M . (RU . kCU . kV . kZP . kVP . kK . kM ) [€],
kde
M - počet merných jednotiek.
Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných
podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený
vybraný rozpočtový ukazovateľ.
RU - rozpočtový ukazovateľ
Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú
jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových
ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou
rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu
podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených
ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového
ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu
do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe
ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov
zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú
jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch
určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou
(ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie.
kCU - koeficient vyjadrujúci vývoj cien
Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom
ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový
ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou
verejne publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác
a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom
Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor
stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia
neboli aktuálne indexy verejne publikované, použijú sa
posledné známe.
kV - koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu
Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateľného
a hodnoteného objektu.
Vypočíta sa podľa vzťahu
n ksi . cpi n cpbj
kv = suma ---------- + suma ------ [-],
i=1 100% i=1 100%
kde
kSi - koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia
zohľadňujúci štandardné, podštandardné alebo
nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových
podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch
rozpočtových ukazovateľov nachádza konštrukcia alebo
vybavenie, ktoré sa na hodnotenom objekte nevyskytuje,
koeficient sa rovná nule. V prípade, keď je hodnotená
konštrukcia alebo vybavenie podštandardné, je
koeficient menší ako 1,00 a v prípade, keď je
nadštandardné, je väčší ako 1,00. Pri určovaní
koeficientu sa zohľadňuje aj podiel hodnotenej
konštrukcie alebo vybavenia na stavbe ako celku,
cpi - cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia
vybraného porovnateľného objektu uvedený v katalógoch
rozpočtových ukazovateľov,
cpnj - cenový podiel j-tej konštrukcie alebo vybavenia navyše,
ktorý sa nevyskytuje v cenových podieloch
porovnateľného objektu uvedených v katalógoch
rozpočtových ukazovateľov a zistí sa z pomeru
odhadnutých alebo preukázateľných obstarávacích
nákladov na jej vybudovanie v čase a mieste ohodnotenia
k východiskovej hodnote hodnoteného objektu.
Vo výnimočných prípadoch možno koeficient stanoviť zdôvodneným
odborným odhadom. V prípade zhodného výberu porovnateľného
objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0.
kZP - koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby
Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od
zastavanej plochy v porovnaní s priemernou zastavanou plochou
hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa
použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg
rozpočtových ukazovateľov. Priemerná zastavaná plocha sa
vypočíta ako aritmetický priemer zastavaných plôch všetkých
reprezentatívnych podlaží.
kVP - koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaží hodnotenej
stavby
Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od
konštrukčnej výšky v porovnaní s priemernou konštrukčnou
výškou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet
koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý
katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná konštrukčná výška
sa vypočíta ako vážený priemer konštrukčných výšok všetkých
podlaží stavby alebo jej časti. Ako váha sa použije veľkosť
zastavanej plochy príslušného podlažia.
kK - koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky
Vyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu
nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohľadnené v kV. Pri
výbere porovnateľného objektu s rovnakou
konštrukčno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu
sa tento koeficient rovná 1,0.
kM - koeficient vyjadrujúci územný vplyv
Vyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom
mieste z dôvodu dopravných vzdialeností, možnosti zariadenia
staveniska a pod.
Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom členení
časť, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši
podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne
s kanceláriami na hornom podlaží, bytové domy s obchodmi na
prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi
alebo technickými prístavbami a pod.), východisková hodnota sa
môže vypočítať ako súčet ohodnotení jednotlivých častí. Pri
vodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy,
t.j. spoločných častí stavby, rozdelí podľa pomerov
obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých častí.
Obdobným spôsobom sa postupuje pri vstavbách v halových
objektoch. Obstavaný priestor halového objektu sa neznižuje
o obstavaný priestor vstavby, výnimku tvorí zvisle oddeliteľná
(samostatná) časť. V koeficiente vybavenosti halového objektu
sa nezohľadňuje vybavenie vstavby a naopak.
Ak obstavaný priestor časti stavby, ktorá sa typom konštrukcie
alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie
stavieb, tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného
priestoru stavby, ohodnotenie sa vykoná podľa prevažujúcej
časti.
Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa
koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvu výšky podlaží
spravidla nepoužijú.
Nedokončené a poškodené stavby
Nedokončenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby,
nadstavby a prístavby v čase od začatia výstavby do vydania
kolaudačného rozhodnutia stavebným úradom alebo stavby, na
ktorých sa vykonáva rekonštrukcia a modernizácia. Začiatkom
výstavby sa na účely tejto vyhlášky rozumie fyzické začatie
stavebných prác na hodnotenom objekte. Východisková hodnota
stavby, na ktorej sa s výstavbou nezačalo, sa nepočíta.
Východisková hodnota nedokončenej stavby sa vypočíta ako
východisková hodnota stavby dokončenej na základe projektovej
dokumentácie overenej stavebným úradom (ak taká projektová
dokumentácia nie je alebo ak nie je v súlade so skutkovým
stavom, tak podľa predpokladaného stavu stavby po jej
dokončení) s tým, že sa odpočet východiskovej hodnoty
nevyhotovených a nedokončených konštrukcií a vybavení vykoná
podľa ich pomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe.
Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách. Za
poškodenie sa nepovažuje fyzické alebo morálne starnutie
jednotlivých konštrukcií alebo vybavení, ani dôsledky
zanedbanej údržby hodnoteného objektu.C.2 Výpočet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby
(HO)
Technický stav sa vypočíta podľa vzťahu
TS = 100 - O [%],
kde
O - opotrebenie stavby [%].
Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá
znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku,
predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby
stavby a pod.
Opotrebenie stavby sa vypočíta
a) lineárnou metódou,
b) analytickou metódou.
Opotrebenie nadstavieb, prístavieb a samostatne ohodnocovaných
častí stavby sa pri lineárnej metóde vypočíta samostatne za
každý rok ich veku rovnakým spôsobom, ale ukončenie
predpokladanej životnosti sa určí vždy pre celú stavbu
k rovnakému roku.
Celkové opotrebenie stavby sa pri lineárnej metóde môže
vypočítať ako vážený priemer opotrebení jednotlivých častí
stavby, kde váhou je merná jednotka použitá pri výpočte
východiskovej hodnoty.
Opotrebenie nedokončených stavieb určí znalec odborným
odhadom.
Pri výpočte opotrebenia sa používajú tieto pojmy:
Vek stavby (V) - vypočíta sa ako rozdiel roku, ku ktorému sa
ohodnotenie vykonáva, a roku, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
kolaudačné rozhodnutie. V prípadoch, keď došlo k užívaniu
stavby skôr, vypočíta sa vek tak, že od roku, ku ktorému sa
ohodnotenie vykonáva, sa odpočíta rok, v ktorom sa
preukázateľne stavba začala užívať. Ak nemožno vek stavby
takto zistiť, počíta sa podľa iného dokladu, a ak nie je ani
taký doklad, určí sa zdôvodneným odborným odhadom.
Základná životnosť stavby (ZZ) - rozumie sa predpokladaná
životnosť daného typu stavieb s ohľadom na ich
konštrukčno-materiálové riešenie a zatriedenie do
klasifikácie. Udáva sa v rokoch.
Životnosť stavby (Z) - rozumie sa celková predpokladaná
životnosť stavby pri bežnej údržbe od jej vzniku až do úplného
zániku. Udáva sa v rokoch. Životnosť stavby určuje znalec
s prihliadnutím na jej konštrukčno-materiálové riešenie,
technický stav, spôsob a intenzitu užívania a vykonávanú
údržbu.
Na určenie životnosti stavby možno použiť vzťah
Z = V + T [rok],
kde
V - vek stavby [rok],
T - znalcom určená zostatková životnosť stavby od roku, ku
ktorému sa vykonáva ohodnotenie [rok].
Hodnota vyjadrujúca opotrebenie (HO) sa vypočíta ako súčet
hodnôt vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivých častí stavby
podľa vzťahu
n Oi
HO = suma ----- VHi [€],
i=1 100
kde
Oi - opotrebenie i-tej časti stavby [%],
VHi - východisková hodnota i-tej časti stavby [€],
n - počet častí stavby [-].C.3 Výpočet technickej hodnoty (TH)
Výpočet sa vykoná podľa vzťahu
TS
TH = ---- VH [€]
100
alebo
TH = VH - HO [€],
kde
TH - technická hodnota stavby [€],
TS - technický stav stavby [%],
VH - východisková hodnota stavby [€],
HO - hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [€].D. VŠEOBECNÁ HODNOTA STAVIEB (VŠHS)
D.1 Porovnávacia metóda
Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie
je potrebný súbor aspoň troch nehnuteľností a stavieb. Porovnanie treba vykonať na
mernú jednotku (obstavaný priestor, zastavaná plocha, podlahová plocha, dĺžka, kus
a pod.) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných objektov a ohodnocovaného objektu.
Hlavné faktory porovnávania:
a) ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),
b) polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.),
c) konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.).
Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky
realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť
všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim
a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).
Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný
tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.
D.2 Kombinovaná metóda
Vypočíta sa podľa vzťahu
a . HV + b . TH
VŠH = ---------------- [€],
a + b
kde
HV - výnosová hodnota stavieb [€],
TH - technická hodnota stavieb [€],
a - váha výnosovej hodnoty [-],
b - váha technickej hodnoty, spravidla sa rovná 1,00 [-].
Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu
z pozemkov.
V prípadoch, keď sa výnosová hodnota stavieb približne rovná
súčtu alebo je vyššia ako technická hodnota stavieb, spravidla
platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.
Výnosová hodnota (HV)
Výnosová hodnota stavieb sa vypočíta kapitalizáciou budúcich
odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia
alebo kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas
časovo obmedzeného obdobia s následným predajom. Spôsob
výpočtu určí znalec.
Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo neobmedzeného
obdobia
Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
OZ
HV = ---- [€],
k
kde
OZ - odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos
so zohľadnením kapitalizovaného odpisu [€/rok],
k - úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom
tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie
daňou z príjmu.
Kapitalizovaný odpis sa spravidla vypočíta podľa vzťahu
VH
OK = ---- . k [€],
ZZ
kde
OK - kapitalizovaný odpis [€/rok],
ZZ - základná životnosť [rok], v prípade súboru stavieb sa
dosadzuje základná životnosť určená váhovým priemerom,
k - úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom
tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie
daňou z príjmu.
Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo obmedzeného
obdobia s následným predajom
Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
n OZt HL
HV = suma ---------- + ----------- [€],
t=1 (1+k) na t (1+k) na n
kde
OZt - odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos
v období t [€/rok],
n - časové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre
výpočet,
k - úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje
v desatinnom tvare [%/100]. Úroková miera zohľadňuje
aj zaťaženie daňou z príjmu.
HL - likvidačná hodnota stavieb [€].
Likvidačná hodnota (HL) sa vypočíta podľa vzťahu
HL = VŠH - NL [€],
kde
VŠH - všeobecná hodnota stavieb vypočítaná metódou polohovej
diferenciácie v čase ohodnotenia [€],
NL - odhadované náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti,
najmä daň z prevodu nehnuteľnosti podľa daňového zákona,
náklady na inzerciu, náklady na poplatky a pod.
Odčerpateľný zdroj v období t(OZ)
Odčerpateľným zdrojom sa rozumie ročný disponibilný výnos
z využívania nehnuteľnosti formou prenájmu. Vypočíta sa ako
rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnuteľnosti
(prevádzkových, správnych nákladov, nákladov na údržbu a pod.)
znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného
s ohľadom na typ majetku, jeho polohu, využiteľnosť a pod.
Hrubý výnos sa vypočíta za predpokladu 100% prenajatia objektu
ako súčin ročnej nájomnej sadzby a mernej jednotky (napr. m2
podlahovej plochy, podlažie, miestnosť, budova a pod.) Nájomné
sadzby sa určia z uzatvorených nájomných zmlúv. Ak sa nájomné
sadzby nedajú zistiť pre nedostatok podkladov alebo ak sa
odlišujú od dosiahnuteľných výnosov pri riadnom
obhospodarovaní majetku alebo stavby (príp. ich časti) nie sú
v čase ohodnotenia prenajaté, vychádza sa z nájomných sadzieb,
ktoré sa pri riadnom obhospodarovaní majetku dajú trvalo
dosiahnuť.
Náklady na využívanie nehnuteľnosti sa určia podľa
predložených dokladov, najmä platobného výmeru na daň
z nehnuteľností, poistnej zmluvy a pod., prípadne odhadom
z východiskovej hodnoty alebo hrubého výnosu s ohľadom na
veľkosť majetku a predpokladanú výšku pri jeho riadnom
obhospodarovaní. Do nákladov sa nezahŕňajú náklady, ktoré sú
nájomníkom platené osobitne, alebo náklady, o ktoré je znížená
sadzba nájomného použitá pri výpočte hrubého výnosu.D.3 Metóda polohovej diferenciácie
Metódou polohovej diferenciácie sa spravidla
samostatne stanoví všeobecná hodnota pre
a) stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,
b) byty a nebytové priestory.
D.3.1 Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov
Vypočíta sa podľa základného
vzťahu
VŠHS= TH . kPD [€],
kde
TH - technická hodnota stavby [€],
kPD - koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv
polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú
hodnotu v mieste a čase [-] podľa metodiky určenej
ministerstvom.
Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanoviť pre skupinu stavieb alebo jednotlivo
pre každú stavbu.
Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla
tieto faktory:
- trh s nehnuteľnosťami - kúpna sila obyvateľstva,
- poloha nehnuteľnosti v danej obci - vzťah k centru obce,
- súčasný technický stav nehnuteľnosti,
- prevládajúca zástavba v okolí nehnuteľnosti,
- príslušenstvo nehnuteľnosti,
- typ nehnuteľnosti,
- pracovné možnosti obyvateľstva,
- skladba obyvateľstva v mieste stavby,
- orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám,
- konfigurácia terénu,
- pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby,
- doprava v okolí nehnuteľnosti,
- občianska vybavenosť,
- prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby,
- kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,
- možnosti zmeny v zástavbe - územný rozvoj,
- možnosti ďalšieho rozšírenia,
- dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti,
- názor znalca,
- iné faktory.
D.3.2 Byty a nebytové priestory
Vypočíta sa podľa základného vzťahu
VŠHB = TH . kPD [€],
kde
TH - technická hodnota bytu, nebytového priestoru [€],
kPD - koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv
polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú
hodnotu v mieste a čase [-].
Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla
tieto faktory:
- trh s bytmi v danej lokalite - na sídlisku,
- poloha bytového domu v danej obci - vzťah k centru obce,
- súčasný technický stav bytu a bytového domu,
- prevládajúca zástavba v bezprostrednom okolí bytového domu,
- príslušenstvo bytového domu,
- vybavenosť a príslušenstvo bytu,
- pracovné možnosti obyvateľstva - miera nezamestnanosti,
- skladba obyvateľstva v obytnom dome - na sídlisku,
- orientácia obytných miestností k svetovým stranám,
- umiestnenie bytu v bytovom dome,
- počet bytov vo vchode - v bloku,
- doprava v okolí bytového domu,
- občianska vybavenosť v okolí bytového domu,
- prírodná lokalita v bezprostrednom okolí bytového domu,
- kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí bytového domu,
- názor znalca,
- iné faktory.
D.4 Stavby určené na odstránenie
Všeobecná hodnota stavieb, ktoré príslušný
stavebný úrad nariadil alebo povolil odstrániť, sa vypočíta ako rozdiel všeobecnej
hodnoty použiteľného materiálu, ktorý možno získať odstránením stavby, a nákladov
na odstránenie stavby s odprataním nevyužiteľného materiálu a jeho uložením na skládku.
Všeobecná hodnota stavby určenej na odstránenie na účely tejto vyhlášky nemôže byť
záporná.
E. VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠHPOZ)
E.1 Porovnávacia metóda
Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie
je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku
(1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného
pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v
závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).
Hlavné faktory porovnávania:
d) ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),
e) polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),
f) fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch;
kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.).
Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky
realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť
všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim
a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).
Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný
tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.
E.2 Výnosová metóda
Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou
budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia podľa vzťahu
OZ
VŠHPOZ = ---- [€],
k
kde
OZ - odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos
dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu
pozemku. Pri poľnohospodárskych a lesných pozemkoch je
možné v odôvodnených prípadoch použiť disponibilný výnos
z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Stanoví sa ako
rozdiel hrubého výnosu a nákladov [€/rok],
k - úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom
tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery
v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková miera
zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.E.3 Metóda polohovej diferenciácie
E.3.1 Pozemky
Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky
delia na skupiny:
E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné
pozemky mimo zastavaného územia obcí, 2) pozemky v zriadených záhradkových
osadách, 3) pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu, 4)
pozemky v pozemkových obvodoch jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie
vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod
osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva a v hospodárskych dvoroch
4a)
Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],
kde
M - výmera pozemku v m2,
VŠHMJ - jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.
Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu
VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2],
kde
VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa určí podľa tabuľky:
I----------------------------------------------------------------I-----------I
I Klasifikácia obce - názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov I VHMJ I
I I €/m2 I
I----I-----------------------------------------------------------I-----------I
I a) I Bratislava I 66,39 I
I----I-----------------------------------------------------------I-----------I
I b) I Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, I 26,56 I
I I Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, I I
I I Trenčianske Teplice I I
I----I-----------------------------------------------------------I-----------I
I c) I Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin I 16,60 I
I----I-----------------------------------------------------------I-----------I
I d) I Ostatné okresné mestá so sídlom okresných úradov I 9,96 I
I----I-----------------------------------------------------------I-----------I
I e) I Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov I 6,64 I
I----I-----------------------------------------------------------I-----------I
I f) I Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov I 4,98 I
I----I-----------------------------------------------------------I-----------I
I g) I Ostatné obce do 5 000 obyvateľov I 3,32 I
I----I-----------------------------------------------------------I-----------I
Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na
bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80% z
východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade
záujmu o iné druhy nehnuteľností (napríklad priemyselné, poľnohospodárske
využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách,
hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemkov pod osídleniami
marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu
do 60% z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem.
V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových
osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemky pod
osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú
východiskovú cenu do 50% z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej
vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej
diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Minimálna
jednotková východisková hodnota pozemku po zohľadnení zvýšeného záujmu o kúpu
nehnuteľností je hodnota prislúchajúca klasifikácii obce, v ktorej sa pozemok
nachádza.
kPD - koeficient polohovej diferenciácie sa vypočíta podľa vzťahu
kPD = kS . kV . kD . kF . kI . kZ . kR [-],
kde
kS - koeficient všeobecnej situácie (0,70 - 2,00) sa určí takto:
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I Všeobecná situácia I ks I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 1. I oblasti mimo zastavaného územia obcí určeného platnou I 0,70 - 0,80 I
I I územnoplánovacou dokumentáciou I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 2. I stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové a I 0,80 - 0,90 I
I I poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 I I
I I obyvateľov I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 3. I obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov I 0,90 - 1,00 I
I I a rekreačné oblasti pre individuálnu rekreáciu, centrá I I
I I obcí do 5 000 obyvateľov, obytné zóny na predmestiach a I I
I I priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 I I
I I obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu I I
I I miest do 50 000 obyvateľov I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 4. I centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné I 1,00 - 1,30 I
I I zóny miest nad 50 000 obyvateľov, obytné zóny I I
I I samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov, I I
I I prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v I I
I I centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb I I
I I v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové I I
I I a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 5. I veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 I 1,20 - 1,60 I
I I do 100 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 100 000 I I
I I obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením I I
I I a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu I I
I I miest nad 100 000 obyvateľov I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 6. I veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 I 1,50 - 1,80 I
I I 000 obyvateľov a v kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v I I
I I centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo I I
I I veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 I I
I I obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 7. I prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest I 1,70 - 1,90 I
I I nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v I I
I I mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 8. I najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 I 1,80 - 2,00 I
I I obyvateľov I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
kV - koeficient intenzity využitia (0,50 - 2,00) sa určí takto:
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I Intenzita využitia I kv I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 1. I - záhradkové osady, I 0,50 - 0,70 I
I I - chatové osady, I I
I I - hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov, I I
I I - sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne I I
I I priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami I I
I I obyvateľstva I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 2. I - inžinierske stavby, chránené ložiskové územia I 0,70 - 0,90 I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 3. I - nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym I 0,90 - 0,95 I
I I využitím, I I
I I - poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 4. I - rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy na bývanie I 0,95 - 1,00 I
I I s nižším štandardom vybavenia, I I
I I - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, I I
I I zdravotníctvo, šport s nižším štandardom vybavenia, I I
I I - nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 5. I - rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie I 1,00 - 1,05 I
I I so štandardným vybavením, I I
I I - rekreačné stavby na individuálnu rekreáciu, I I
I I - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, I I
I I zdravotníctvo, šport so štandardným vybavením I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 6. I - rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie I 1,05 - 1,10 I
I I s nadštandardným vybavením, I I
I I - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, I I
I I zdravotníctvo, šport s nadštandardným vybavením I I
I I - nebytové budovy pre obchod, administratívu, I I
I I ubytovanie, kultúru s nižším štandardom vybavenia I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 7. I - exkluzívne bytové budovy, nebytové budovy pre obchod, I 1,10 - 1,15 I
I I administratívu, ubytovanie, kultúru so štandardným I I
I I vybavením I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 8. I - nebytové budovy pre obchod, administratívu, I 1,15 - 1,30 I
I I ubytovanie, kultúru s nadštandardným vybavením, I I
I I viacpodlažné budovy I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 9. I - využitie ako v položke 8, ale exkluzívne miesta v I 1,30 - 2,00 I
I I centrách miest I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
Intenzita využitia pozemkov sa posudzuje podľa skutočného využitia pozemkov k
rozhodnému dátumu.
kD - koeficient dopravných vzťahov (0,80 - 1,20) sa určí takto:
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I Dopravné vzťahy I kD I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 1. I pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia I 0,80 I
I I hromadnej dopravy, cesty bez dokončovacích prác I I
I I (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní I I
I I viac ako 30 min. pri bežnej premávke I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 2. I obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou I 0,85 I
I I prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 3. I pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať I 0,90 I
I I prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým I I
I I vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej I I
I I premávke, pozemky v mestách bez možnosti využitia I I
I I mestskej hromadnej dopravy I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 4. I pozemky v mestách s možnosťou využitia mestskej I 1,00 I
I I hromadnej dopravy I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 5. I pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 I 1,05 I
I I obyvateľov, v nákupných centrách obytných zón, I I
I I intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy I I
I I (autobus, trolejbus, električka) I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 6. I pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad I 1,05 - 1,20 I
I I 100 000 obyvateľov so širokými ulicami a parkoviskami, I I
I I mestská hromadná doprava s hustou premávkou I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
kF - koeficient funkčného využitia územia (0,80 - 2,00) sa určí takto:
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I Funkčné využitie územia I kF I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 1. I plochy území občianskej vybavenosti s prevahou plôch I 1,50 - 2,00 I
I I pre obchod a služby (obchodná poloha) I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 2. I zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti I 1,20 - 1,50 I
I I (obchodná poloha a byty) I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 3. I plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo I 1,00 - 1,30 I
I I rekreačná poloha) I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 4. I výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu I 0,90 - 1,10 I
I I a sklady (priemyselná poloha), plochy určené pre I I
I I verejné dopravné a technické vybavenie I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 5. I výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku I 0,80 - 1,00 I
I I výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia I I
I I marginalizovaných skupín obyvateľstva I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
Uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa
územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota koeficientu
v jednotlivých intervaloch sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej
lokality a zastavovacie podmienky.
kI - koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 - 1,50) sa určí takto:
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I Technická infraštruktúra I kI I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 1. I bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje alebo I 0,80 - 1,00 I
I I možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete) I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 2. I stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva I 1,00 - 1,20 I
I I druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, I I
I I elektriny) I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 3. I dobrá vybavenosť (možnosť napojenia najviac na tri I 1,20 - 1,30 I
I I druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, I I
I I elektriny, zemného plynu) I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
I 4. I veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako I 1,30 - 1,50 I
I I tri druhy verejných sietí) I I
I----I---------------------------------------------------------I-------------I
Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho
napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napríklad komunikácie).
Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti
(finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.
kZ - koeficient povyšujúcich faktorov (1,00 - 3,00) sa určí takto:
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I Povyšujúce faktory I kZ I
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I - nevyskytujú sa I 1,00 I
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I - pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na I 1,01 - 3,00 I
I aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané stavebné I I
I pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.), I I
I - obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, I I
I ak to nebolo zohľadnené v koeficiente kS, I I
I - pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo I I
I zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, I I
I - iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh I I
I možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.) I I
I--------------------------------------------------------------I-------------I
Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej
hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.
kR - koeficient redukujúcich faktorov (0,20 - 0,99) sa určí takto:
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I Redukujúce faktory I kR I
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I - nevyskytujú sa I 1,00 I
I--------------------------------------------------------------I-------------I
I - ak sa v najbližšom čase podľa platného územného plánu I 0,20 - 0,99 I
I predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, I I
I - spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, I I
I uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z I I
I poľnohospodárskej výroby a pod., I I
I - rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy I I
I v obytných oblastiach, I I
I - ekologické zaťaženie pozemku, I I
I - ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo I I
I rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné I I
I zariadenia, I I
I - pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, I I
I severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu, hladina I I
I podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, I I
I - ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera, I I
I - stavba pod povrchom pozemku, I I
I - závady viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu I I
I alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), I I
I - vplyv časového vývoja minulých období, I I
I - iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh I I
I možnej zástavby, nezabezpečený prístup z verejnej I I
I komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy I I
I zástavby a pod.) I I
I--------------------------------------------------------------I-------------I
Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej
hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.
Pri závadách viaznucich na pozemku sa hodnota koeficientu redukujúcich
faktorov stanoví s ohľadom na predpokladanú hodnotu závady.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych
práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení
redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby
(napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.).
E.3.1.2 Poľnohospodárske pozemky 5) mimo zastavaného územia obcí druhu orná
pôda alebo trvalý trávny porast
Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],
kde
M - výmera pozemku v m2,
VŠHMJ - jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu
pozemkov.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví podľa vzťahu
VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2],
kde
VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa
osobitného zákona 6) v závislosti od katastrálneho územia a okresu.
V prípade, že v osobitnom zákone je uvedená nulová východisková
hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v
závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky 7)
poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným
pozemkovým úradom. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu
trvalý trávny porast, ktoré majú podľa osobitného zákona uvedenú
nulovú východiskovú hodnotu, sa rovná 75% jednotkovej východiskovej
hodnoty pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety
[€/m2],
kPD - koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú
schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s
poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na
poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické
faktory [-].
E.3.1.3 Poľnohospodárske pozemky 5) mimo zastavaného územia obcí druhu
chmeľnica, vinica, ovocný sad a záhrady mimo zriadených záhradkových osád
Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu
VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€],
kde
M - výmera pozemku v m2, prípadne v ha,
VŠHMJ - jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2, prípadne v €/ha.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo
metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu
VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2], [€/ha],
kde
VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej
východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona.
6) V prípade, že v osobitnom predpise je uvedená nulová východisková
hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v
závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky 7)
poskytnutého príslušnou správou katastra alebo príslušným obvodným
pozemkovým úradom,
kPD - koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje produkčnú
schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy, trh s
poľnohospodárskou pôdou v danom mieste a čase, technické úpravy na
poľnohospodárskej pôde, environmentálne funkcie a iné špecifické
faktory [-].
E.3.1.4 Lesné pozemky 8) mimo zastavaného územia obcí
Všeobecná hodnota lesného pozemku sa vypočíta podľa vzťahov
VŠHLPOZ = M . VŠHLMJ [€],
VŠHLMJ = VHLMJ . kPD [€/ha], [€/m2],
VHLMJ = Hpz + fp [€/ha], [€/m2],
Hpz = Hpzjk . zstcjk [€/ha], [€/m2],
fp = Zcujk . zstcjk (Hv1 + Hv2) [€/ha], [€/m2],
kde
VŠHLPOZ - všeobecná hodnota lesného pozemku,
M - výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta
(m2),
VŠHLMJ - jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví podľa
špecifických metód stanovenia hodnoty lesov,
VHLMJ - jednotková východisková hodnota lesného pozemku v €/ha (€/m2)
sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové
drevinové zastúpenie podľa prílohy č. 14 tab. č. I a hodnoty
faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej
vzdialenosti podľa prílohy č. 14 tab. č. II,
Hpz - základná hodnota lesného pozemku v €/ha sa určí ako súčet
základnej hodnoty jednotlivých drevín upravenej cieľovým
zastúpením,
fp - hodnota faktora polohy v €/ha,
Hpzjk - základná hodnota lesného pozemku v €/ha cieľových drevín - k,
j-tej bonity, príloha č. 14, tab. č. I,
zstcjk - cieľové zastúpenie drevín - k, j-tej bonity na lesnom pozemku v
percentách určené v lesnom hospodárskom pláne (LHP),
Hv1, Hv2 - jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za
približovanie (v1) a odvoz (v2) dreva v €/m3, príloha č. 14,
tab. č. II,
Zcujk - celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín - k, j-tej
bonity v rubnej dobe na hektár, príloha č. 14, tab. č. III,
kPD - koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká
využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod., ktorý sa
stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne pre lesné porasty
podľa vzťahu
kPD = kS.kV.kL [-]
kde
kS - koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví
takto:
I---------------------------------I------------------------------------------I
I Ukazovateľ hustoty obyvateľstva I Hodnota koeficienta ks I
I okresu na km2 I--------------------I---------------------I
I I lesný pozemok I lesný porast I
I---------------------------------I--------------------I---------------------I
I nad 1 000 I 1,5 I 1,3 I
I---------------------------------I--------------------I---------------------I
I 500 - 1 000 I 1,4 I 1,2 I
I---------------------------------I--------------------I---------------------I
I 250 - 500 I 1,3 I 1,1 I
I---------------------------------I--------------------I---------------------I
I 100 - 250 I 1,0 I 1,0 I
I---------------------------------I--------------------I---------------------I
I 50 - 100 I 0,9 I 0,9 I
I---------------------------------I--------------------I---------------------I
I do 50 I 0,7 - 0,9 I 0,8 - 0,9 I
I---------------------------------I--------------------I---------------------I
Údaje hustoty obyvateľstva okresu sa získajú na obvodnom úrade, do ktorého
územného obvodu príslušný okres patrí.
kV - koeficient využiteľnosti lesného majetku sa stanoví takto:
I--------------------------------------------------I-------------------------I
I Skupiny lesov podľa možnosti komerčného využitia I Hodnota koeficienta kv I
I produkčnej funkcie I-----------I-------------I
I I lesný I lesný I
I I pozemok I porast I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou I 1,3 I 1,20 I
I od stredu bonitného rozpätia hore vo veku I I I
I začiatku obnovy a staršie I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou I 1,3 I 1,15 I
I od stredu bonitného rozpätia hore, ktoré I I I
I nedosiahli vek začiatku obnovy I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou I 1,2 I 1,10 I
I od stredu bonitného rozpätia dole vo veku I I I
I začiatku obnovy a staršie I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy hospodárske s absolútnou výškovou bonitou I 1,2 I 1,00 I
I od stredu bonitného rozpätia dole, ktoré I I I
I nedosiahli vek začiatku obnovy I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou I 1,3 I 1,05 I
I bonitou od stredu bonitného rozpätia hore I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy osobitného určenia s absolútnou výškovou I 1,2 I 0,95 - 1,0 I
I bonitou od stredu bonitného rozpätia dole I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. I 1,0 I 0,90 - 0,95 I
I stupňom ochrany prírody I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy chránených území s 5. stupňom ochrany I 0,8 - 0,9 I 0,85 - 0,90 I
I prírody I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
I Lesy v marginálnych a horších prírodných a I 0,7 - 0,8 I 0,80 - 0,85 I
I výrobných podmienkach I I I
I--------------------------------------------------I-----------I-------------I
Vplyv inej využiteľnosti lesného pozemku (napr. poľovné právo, bažantnice a
pod.) sa zohľadní pre dotknuté plochy osobitne.
kL - koeficient lesnatosti časti krajiny (regiónu - okresu) sa stanoví takto:
I-------------------------------I--------------------------------------------I
I Lesnatosť časti krajiny v % I Hodnota koeficienta kL I
I I---------------------I----------------------I
I I lesný pozemok I lesný porast I
I-------------------------------I---------------------I----------------------I
I do 5% I 1,3 I 1,2 I
I-------------------------------I---------------------I----------------------I
I 5 - 10% I 1,1 - 1,2 I 1,1 I
I-------------------------------I---------------------I----------------------I
I 10 - 20% I 1,0 I 1,0 I
I-------------------------------I---------------------I----------------------I
I 20 - 30% I 0,9 I 0,95 I
I-------------------------------I---------------------I----------------------I
I 30 - 40% I 0,8 I 0,9 I
I-------------------------------I---------------------I----------------------I
I 40 - 60% I 0,6 - 0,7 I 0,85 I
I-------------------------------I---------------------I----------------------I
I nad 60% I 0,4 - 0,6 I 0,8 I
I-------------------------------I---------------------I----------------------I
Lesnatosť sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu.
Minimálna základná hodnota 1 ha lesného pozemku je 132,78 €.
Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným
stavom sa všeobecná hodnota pozemku stanovuje podľa skutočného stavu.
E.3.2 Trvalé porasty
E.3.2.1 Všeobecná hodnota trvalých porastov na poľnohospodárskej pôde mimo
zastavaného územia obcí
Všeobecná hodnota porastu sa vypočíta podľa vzťahu
VŠHP = VHP . kPD [€],
kde
VHP - jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15
pre ovocné stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky
č. II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky
č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č. X,
kPD - koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality,
stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [-].
E.3.2.2 Všeobecná hodnota trvalých porastov na lesnom pôdnom fonde
Všeobecná hodnota lesného porastu v zastavanom území aj mimo zastavaného
územia obcí sa vypočíta podľa vzťahov
VŠHLP = M . VŠHLPMJ [€]
VŠHLPMJ =VHLPa . kPD [€/ha], [€/m2]
VHLPa = Hporzijk . (1-kP) + fP [€/ha], [€/m2]
Hporzijk = [(Hutjk - cjk) . faijk + cjk] kd - zstijk . z [€/ha], [€/m2]
fP = Zsijk . (Hv1+Hv2) [€/ha], [€/m2]
kde:
VŠHLPJM - jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví
ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty lesného porastu VHLpa
a koeficienta polohovej diferenciácie (kPD),
VHLPa - jednotková východisková hodnota lesného porastu v €/ha sa
stanoví ako súčet základnej hodnoty drevín skutočného zastúpenia
(k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z) upravenej o poškodenie
lesného porastu (kp v%) a hodnoty faktora polohy (fp) v €/ha,
Hporzijk - základná hodnota lesného porastu v €/ha sa stanoví ako súčet
hodnoty jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3
rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, a súčinu vekového hodnotového
faktora dreviny (faijk), príloha č. 15, tab. IV.1 - IV.6, a hodnoty
ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huťjk), príloha č. 15, tab. V,
zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej
dreviny vo veku 3 rokov (cjk), príloha č. 15, tab. VI, upravený na
skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v €/ha,
Huťjk - hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) a dreviny
(k), príloha č. 15, tab. V,
cjk - celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov
danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. VI,
faijk - vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, k-tej
dreviny, príloha č. 15,tab. IV. 1 - IV. 6,
z - zakmenenie (od 0,1 - 1,0),
kP - koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty
porastu odvodený zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom
stupni), príloha č. 15, tab. IX,
fP - hodnota faktora polohy v €/ha sa určí ako súčin jednotkových
hodnôt faktora polohy v €/m3, príloha č. 15, tab. VIII, a
skutočnej zásoby porastu v m3 (Zsijk),
M - výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta),
kd - koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na
hodnotu priradených drevín, príloha č. 15, tab. VII,
zstijk - skutočné zastúpenie drevín - k, v poraste i-tého vekového stupňa,
j-tej bonity,
Zsijk - skutočná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity,
zastúpených drevín - k,
Hv1, Hv2 - jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie
(v1) a odvoz (v2) dreva v €/m3, príloha č. 15, tab. VIII,
kPD - koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká
využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod.
Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe č. 15 v tab. IV. 1 - IV. 6, sa
ohodnotia podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s
primeraným zohľadnením poklesu kvality drevných zásob.
V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami sa
jednotková východisková hodnota lesného porastu zníži o hodnotu
identifikovaného poškodenia podľa prílohy č. 15, tab. IX. Hodnota poškodenia v
stupňoch sa preberie z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu
lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pre listnaté dreviny iba v období plnej
vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo iných
relevantných postupov.
Skutočná celková zásoba porastu v m3, ktorá sa preberie z lesného
hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním. Jednotkové hodnoty polohy sa
zistia v prílohe č. 15, tab. VIII na základe priemernej približovacej a
odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu.F. VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD
F.1 Vecné bremeno
Vecné bremená sa delia na vecné bremená s povinnosťou
a) konať (napr. poskytnúť doživotné bývanie),
b) zdržať sa (napr. nestavať plot nad určenú výšku),
c) strpieť (napr. právo priechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).
Samostatne sa všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach
stanoví spravidla na účely exekučného konania alebo vtedy, ak je potrebné stanoviť
všeobecnú hodnotu na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide
o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. V takých prípadoch sa všeobecná
hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.
V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej
hodnoty nehnuteľností a stavieb.
F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB)
Výpočet všeobecnej
hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:
a) Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto
práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto
výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo
obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
b) Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva
zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej
ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným
zdrojom) počas časovo obmedzeného obdobia. Pri stanovení odčerpateľných zdrojov sa
postupuje obdobne ako pri stanovení výnosovej hodnoty podľa bodu D.2. Pri závadách
neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách
presne obmedzeného trvania toto obdobie.
Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta
podľa základného vzťahu
n OZt
VŠHVB = suma ------------ [€],
t=1 (1 + k) na t
kde
OZt - trvalo odčerpateľný zdroj [€/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel
budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným
zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby
vyplývajúca z vecného bremena a pod.),
n - časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí:
n = 20 rokov [rok],
k - úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare
[%/100].G. VÝPOČET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOK
Všeobecnú hodnotu ročného nájmu za pozemok možno stanoviť porovnávaním alebo
výpočtom podľa vzťahu
(1 + k) na n . k
VŠHNPMJ = VŠHPOZMJ . [----------------] . kN [€/m2, rok]
(1 + k) na n - 1
kde:
VŠHPOZMJ - všeobecná hodnota pozemku na mernú jednotku [€/m2],
k - úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare
[%/100],
kN - koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu, ktorý sa
rovná (100+N)/100, kde N vyjadruje náklady spojené s dosiahnutím
hrubého výnosu (daň z príjmu v percentách),
n - obdobie predpokladanej návratnosti investície, spravidla v
intervale 15 až 40 rokov, v závislosti od ekonomických, polohových
a fyzických faktorov.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok porovnávaním sa dodržujú
rovnaké zásady ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku podľa časti E bodu E.1.
PRÍL.4
POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY STROJOVÝCH ZARIADENÍ, DRÁHOVÝCH VOZIDIEL,
PLAVIDIEL A LIETADIEL
Táto príloha ustanovuje postup znalcov pri vypracovaní posudku na stanovenie
všeobecnej hodnoty zložiek majetku: strojové zariadenia, dráhové vozidlá, plavidlá
a lietadlá.
A. ZÁKLADNÉ POJMY A NÁZVOSLOVIE
A.1 Strojové zariadenia
Strojové zariadenia sú stroje, prístroje, súbory
strojov, napríklad výrobné linky, pružné výrobné systémy a pod., ktoré majú samostatné
technicko-ekonomické určenie a výrobcom, dovozcom či predajcom stanovené plnenie
prevádzkovo-technických funkcií. Podľa ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu
strojových zariadení len znalec z odboru strojárstvo.
A.2 Dráhové vozidlá
Dráhové vozidlá sú dopravné prostriedky určené na prepravu
osôb, zvierat a vecí, na vykonávanie činností súvisiacich s výstavbou a údržbou dráhy
alebo s prevádzkovaním dráhy, vedené pri svojom pohybe po dráhe. Dráhové vozidlá
podľa technických podmienok rozdeľujeme na železničné, električkové, trolejbusové,
lanové a špeciálne. Železničné koľajové vozidlá rozdeľujeme na hnacie vozidlá závislej
a nezávislej trakcie a na hnané vozidlá osobné, nákladné a špeciálne. Podľa ďalej
uvedeného postupu sa stanovuje hodnota dráhových vozidiel uvedených v príslušných
predpisoch. 1) Tieto predpisy zároveň určujú rozsah oprávnenia na výkon znaleckej
činnosti v odbore doprava železničná.
A.3 Lietadlá
Lietadlá sú zariadenia schopné pohybu v atmosfére v dôsledku
iných reakcií vzduchu, ako sú reakcie vzduchu voči zemskému povrchu. 2) Znalec môže
ohodnocovať lietadlá ľahšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (balóny, vzducholode)
a ťažšie ako vzduch s pohonom alebo bez pohonu (klzáky, letúny a vrtuľníky). Podľa
ďalej uvedeného postupu môže stanovovať hodnotu lietadiel len znalec z odboru doprava
letecká.
A.4 Plavidlá
Plavidlá sú lode vnútrozemskej plavby, malé plavidlá, prievozné
lode, plávajúce stroje alebo plávajúce zariadenia 3) a námorné rekreačné plavidlá.
4) Podľa ďalej uvedeného postupu môže určovať hodnotu plavidiel len znalec z odboru
doprava lodná.
A.5 Základné pojmy
(1) Na účely tejto prílohy
a) skupinou je funkčne, konštrukčne, úžitkovo,
významovo kompaktný celok zložky majetku,
b) príslušenstvom zložky majetku sú predmety, ktoré tvoria so zložkou majetku jeden
majetkový celok a sú súčasťou jej obstarávacej ceny a evidencie,
c) štandardnou výbavou zložky majetku je výbava zahrnutá obvykle vo vstupnej cene
zložky majetku,
d) mimoriadnou výbavou zložky majetku je vybavenosť zložky majetku nad rámec štandardne
dodávanej výbavy zložky majetku výrobcom alebo dovozcom, autorizovaným distribútorom
alebo predajcom a tiež výbava, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá vo vstupnej cene
zložky majetku. Zásady stanovenia hodnoty mimoriadnej výbavy sú totožné so zásadami
stanovenia hodnoty zložky majetku,
e) medzným stavom je stav zložky majetku, v ktorom musí byť ďalšie používanie zložky
majetku prerušené alebo ukončené,
f) opotrebením je postupné znehodnocovanie zložky majetku v procese jej používania,
ktoré môže byť fyzické a morálne,
g) fyzickým opotrebením je postupné, spravidla dlhší čas trvajúce zhoršovanie fyzických
parametrov zložky majetku vznikajúce štandardným používaním zložky majetku spôsobom
zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť pri rešpektovaní predpisov a pokynov
výrobcov alebo dodávateľov na jej prevádzku,
h) morálnym opotrebením je opotrebenie, ktoré vzniká ako dôsledok technického pokroku,
pričom zložka majetku vyrobená na rovnaký účel ako jej predchádzajúca má technicky
dokonalejšie parametre alebo pri približne rovnakom výkone nižšiu energetickú náročnosť
prevádzky, resp. náročnosť obsluhy, čím hodnota skôr vyrobenej zložky majetku s menšou
výkonnosťou spravidla klesá, alebo sa zložka s rovnakými parametrami spravidla predáva
lacnejšie,
i) údržbou je súhrn činností zabezpečujúcich štandardnú technickú spôsobilosť a hospodárnosť
prevádzky zložky majetku, spomaľujúci fyzické opotrebenie, predchádzajúci jeho následkom
a odstraňujúci drobnejšie chyby, spravidla bez demontáže dielov a bez výmeny súčiastok
a podľa predpisov výrobcu alebo dodávateľa zložky majetku,
j) opravou je súhrn činností, ktorými sa odstraňujú následky poškodenia, opotrebenia
alebo straty prevádzkyschopnosti celku, skupín alebo dielcov zložky majetku za účelom
uvedenia zložky majetku do prevádzkyschopného stavu, pričom nemusia byť zachované
pôvodné rozmery a tvar novej zložky majetku,
k) bežnou opravou je oprava, pri ktorej sa obnovuje prevádzkyschopnosť skupiny alebo
zložky majetku ako celku. Spravidla sa uskutočňuje výmenou chybných alebo opotrebovaných
súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby
ohodnocovania zložky majetku,
l) celkovou opravou je oprava skupiny takého rozsahu v predpísanom rozsahu a kvalite
podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa po úplnej demontáži skupiny vymieňajú všetky
poškodené alebo opotrebované časti zložky majetku za nové, opravené alebo renovované.
Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,
m) generálnou opravou je oprava v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu,
pri ktorej sa vykoná celková oprava všetkých skupín zložky majetku, resp. sa oprava
vykoná výmenným spôsobom skupín za funkčné skupiny, ktoré mali celkovú opravu (retrofit).
Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,
n) záručnou opravou je oprava zložky majetku v záručnej dobe,
o) renováciou súčiastky je oprava, pri ktorej sa poškodenej alebo opotrebovanej časti
súčiastky alebo súčiastky zložky majetku vráti jej geometrický tvar, rozmery, funkčné
vlastnosti, pričom sa obyčajne zachováva životnosť súčiastky porovnateľná s jej pôvodnou
životnosťou,
p) modernizáciou je úprava zložky majetku, pri ktorej sa zlepší jej vybavenosť, zvýšia
sa jej úžitkové vlastnosti alebo rozšíri sa jej použiteľnosť,
r) rekonštrukciou je úprava zložky majetku, ktorou sa zmení účel použitia a technické
parametre alebo nastáva kvalitatívna zmena výkonnosti,
s) nákladmi na opravu zložky majetku sú náklady na vykonanie úkonov opráv štandardnou
technológiou nutných na odstránenie následkov poškodenia, opotrebenia alebo straty
prevádzkyschopnosti zložky majetku spojených s uvedením zložky majetku do prevádzkyschopného
stavu porovnateľného so stavom zložky majetku, v akom bola pred poškodením,
t) výškou škody je skutočná škoda vyjadrená rozdielom všeobecnej hodnoty zložky majetku
pred jej poškodením a jej všeobecnej hodnoty po odstránení poškodenia, aj predpokladaného
poškodenia, štandardnými postupmi, pri zohľadnení nákladov na opravu zložky majetku
a všeobecnej hodnoty zvyškov zložky majetku k dátumu vzniku poškodenia. Výška škody
pri totálnom zničení zložky majetku zodpovedá všeobecnej hodnote zložky majetku pred
jej poškodením,
u) všeobecnou hodnotou zvyškov zložky majetku je všeobecná hodnota častí alebo skupín
poškodenej zložky majetku stanovená k dátumu poškodenia zložky majetku, ktoré sú
využiteľné, najmä ako už použité náhradné diely po odpočítaní nákladov na ich demontáž,
prípadné čistenie, skladovanie a predaj, resp. ako odpad,
v) likvidačnou hodnotou je predpokladaná predajná hodnota dielcov zložky majetku
alebo zložky majetku po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s jej likvidáciou
v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti majiteľa zložky majetku alebo jej
vyradením z evidencie.
(2) Zložky majetku sa na účely hodnotenia delia na tieto kategórie:
a) zložky majetku, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v eurách,
b) zložky majetku zahraničnej výroby, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene,
c) zložky majetku vyhotovené vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom, bez cenových
kalkulácií,
d) zložky majetku nové, poškodené,
e) jednoúčelové zložky majetku,
f) zložky majetku, pri ktorých nemožno vykonať obhliadku,
g) zložky majetku zaradené alebo nezaradené do používania,
h) zložky majetku nadobudnuté na základe zmluvy o nájme,
i) technologické celky,
j) modernizované a rekonštruované zložky majetku,
k) zložky majetku, ktoré mali celkovú alebo generálnu opravu,
l) morálne opotrebované zložky majetku,
m) príslušenstvo, náhradné dielce, mimoriadna výbava zložky majetku, nástroje a náradie,
n) zásoby strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel.
A.6 Skupiny zložky majetku a pomerný podiel skupiny zložky majetku PDS
(1) Zložka majetku sa hodnotí zásadne ako celok s výnimkou prípadu, keď niektorá
skupina zložky majetku má podstatne iný technický stav, resp. niektorá skupina zložky
majetku má výrazne odlišnú životnosť. V takom prípade sa zložka majetku hodnotí rozčlenená
na skupiny. Metodika ohodnocovania skupín je rovnaká ako metodika ohodnocovania celku.
O tom, či zložku majetku pri ohodnocovaní treba, alebo netreba členiť na skupiny,
rozhoduje znalec, pričom skupinu kvantifikuje stanovením pomerného podielu skupiny
zložky majetku PDS.
(2) PDS je percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny z novej zložky
majetku ako celku bez mimoriadnej výbavy. Vypočíta sa podľa vzťahov
VHs
PDS = ---- 100 [%],
VH
VCs
PDS = ---- 100 [%],
VC
PHs
PDS = ---- 100 [%],
PH
kde
VHs - východisková hodnota skupiny zložky majetku [€],
VH - východisková hodnota zložky majetku [€],
VCs - vstupná cena skupiny zložky majetku [€],
VC - vstupná cena zložky majetku [€],
PHs - porovnateľná hodnota skupiny zložky majetku [€],
PH - porovnateľná hodnota zložky majetku [€].
VHs, resp. PHs sa stanovia postupom na stanovenie VH podľa
časti A.16, resp. A.17.(3) Ak nie sú k dispozícii vstupné údaje na výpočet PDS, pomerný diel skupiny
zložky majetku sa stanoví odborným odhadom alebo porovnaním so zložkou majetku, pre
ktorú sú tieto hodnoty známe.
(4) Platí: suma PDS všetkých skupín zložky majetku = 100%.
A.7 Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h, počet výrobných cyklov]
(1) Je to predpokladaná technická životnosť zložky majetku v rokoch (napr.
strojové zariadenia, lietadlá, plavidlá, dopravné zariadenia), v hodinách (napr.
lietadla) alebo uvedená počtom výrobných cyklov (špeciálne náradie, nástroje a pod.),
stanovená na základe technických parametrov zložky majetku a jej normálneho používania
za predpokladu vykonávania údržby a opráv podľa pokynov výrobcu alebo predajcu zložky
majetku. Životnosť strojových zariadení stanoví znalec v rokoch podľa tabuliek uvedených
v časti B.2.
(2) Znalec v odôvodnených prípadoch môže pre hodnotené strojové zariadenie
stanoviť aj inú hodnotu predpokladanej životnosti zložky majetku, ako je uvedená
v tabuľkách časti B.2.
(3) Znalec pri ohodnocovaní strojového zariadenia členeného na skupiny môže
pre jednotlivé skupiny v odôvodnených prípadoch stanoviť aj inú predpokladanú životnosť
skupín, aká je stanovená pre nečlenené strojové zariadenie podľa časti B.2.
(4) Ak má ohodnocovaná zložka majetku uvedenú životnosť v pracovných hodinách,
v prípade potreby sa prepočíta na životnosť v rokoch (jeden mesiac je 1/12 roka =
0,083 roka, pri jednozmennej prevádzke jeden pracovný deň má 8 pracovných hodín a
jeden pracovný rok má 250 pracovných dní, pri trvalej prevádzke má pracovný deň 24
hodín, rok 365 dní).
A.8 Doba prevádzky (r) [roky, počet odpracovaných výrobných cyklov, hodiny]
Doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných
mesiacoch, v hodinách od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej
uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie
alebo modernizácie po dátum ohodnotenia, resp. počtom odpracovaných cyklov pri zložkách
majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú počtom výrobných cyklov. Ak mala
zložka majetku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku,
znalec to musí do posudku uviesť a dokladovať.
A.9 Koeficient zmennosti kZ) [-]
Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu
práce len pre zložky majetku: strojové zariadenia podľa časti B.2. Pre dráhové vozidlá
a plavidlá vo vzťahu na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví kZ = 1.
A.10 Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]
Je to zostatkové percento
prevádzkyschopnosti zložky majetku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti
zložky majetku. Číselná hodnota ZO pri strojových zariadeniach sa stanoví podľa časti
B.2.
A.11 Východiskový technický stav (VTS) [%]
Je to technický stav novej zložky
majetku, prípadne zložky majetku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii
alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku. Vyjadruje sa v percentách.
Východiskový technický stav zložky majetku sa stanoví na základe predložených dokladov,
ktoré hodnoverne opisujú jej stav, najmä kúpna zmluva, odovzdávací protokol, záručný
list, zápis z odbornej skúšky alebo prehliadky podľa osobitných predpisov 5) alebo
iný hodnoverný doklad. Ak sa na zložke majetku (skupine) nevykonala celková alebo
generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav
sa rovná 100%. Ak sa na zložke majetku vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia
alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa ďalej uvedeného
postupu.
(1) VTS továrensky vyrobenej novej zložky majetku, novej zložky majetku vyrobenej
vlastnou činnosťou alebo novej skupiny je 100%.
(2) VTS skupiny zložky majetku po celkovej oprave znalec stanoví odborným
odhadom v rozsahu 60 - 90% továrensky novej skupiny podľa kvality vykonanej opravy
a s prípadným zohľadnením podmienok závodu, v ktorom bola oprava realizovaná. Pre
skupinu zložky majetku, ktorá bola opravovaná v zahraničí alebo ktorá sa doviezla
ako repasovaná z výrobného alebo porovnateľného závodu, VTS = 100%.
(3) VTS zložky majetku po jej generálnej oprave znalec stanoví v rozsahu
60 - 90% podľa kvality vykonanej opravy a s prípadným zohľadnením podmienok závodu,
v ktorom bola oprava realizovaná. Pre zložku majetku, ktorá bola opravovaná vo výrobnom
alebo porovnateľnom závode v zahraničí, alebo ktorá sa doviezla ako repasovaná z
výrobného alebo porovnateľného závodu zo zahraničia, VTS = 100%.
(4) Východiskový technický stav celej zložky majetku členenej na skupiny
z dôvodu, že jedna alebo viac jej skupín mala celkovú opravu, vypočíta sa podľa vzťahu
n PDSi
VTS = suma VTSSi . ---- <= 100 [%],
1 100
kde
VTSSi - východiskový technický stav i-tej skupiny zložky
majetku stanovenej podľa časti A.11 odsekov 1 a 2
[%],
PDSi - pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],
i - i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n,
n - počet skupín zložky majetku.(5) Východiskový technický stav mimoriadnej výbavy VTSMV stanoví sa postupom
uvedeným v časti A.11 odsekoch 1 až 3 pre VTS.
(6) Východiskový technický stav zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť,
sa stanoví:
a) ak pre danú zložku majetku existujú doklady o tom, že pôvodný majiteľ
ju zakúpil ako novú, tak VTS = 100%,
b) ak doklady nie sú k dispozícii, znalec stanoví hodnotu VTS podľa iných relevantných
dostupných údajov.
(7) Východiskový technický stav náradia, mimoriadnej výbavy a pomocného zariadenia
stanoví sa podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.
(8) Východiskový technický stav linky sa stanoví:
a) ak je linka zostavená
z nových továrensky vyrobených strojov, tak VTS = 100% pre celú linku,
b) ak je linka zložená zo strojov s rôznou percentuálnou hodnotou VTS, stanovenou
podľa časti A.11 odsekov 1 a 3, tak VTS sa stanoví podľa vzťahu
n
VTS = suma VTSSi . kli <= 100 [%],
1
kde
VTS - východiskový technický stav linky [%],
n - počet strojov linky,
i - i-tý stroj linky, i = 1 až n,
VTSi - východiskový technický stav i-tého stroja linky,
stanovený podľa časti A.11 odsekov 1 až 3 [%],
kli - koeficient podľa vzťahu [-],
VHi
kli = --- [-],
VHl
kde
VHi - východisková hodnota i-tého stroja linky [€],
VHl - východisková hodnota linky [€].
Platí: súčet hodnôt kli = 1.
Vzťah pre VTS v tomto odseku znalec použije len v prípade, ak
niektorý stroj linky mal generálnu opravu.(9) Východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky
majetku sa stanoví:
a) ak všetky skupiny zložky majetku, ktorá bola rekonštruovaná
alebo modernizovaná (mala technické zhodnotenie), boli rekonštruované alebo modernizované
a mali VTS skupín po vykonanej úprave rovnú 100%, aj východiskový technický stav
rekonštruovanej, modernizovanej zložky majetku - VTS je 100%,
b) ak hodnotená zložka majetku bola rekonštruovaná alebo modernizovaná tak, že niektoré
skupiny zložky majetku mali celkovú opravu (CO), t.j. mali VTSS menšiu ako 100%,
tak východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku
VTS sa vypočíta podľa vzťahu
PDS PDStz
VTS = VTSS . --- + VTStz . ----- [%],
100 100
kde
VTS - východiskový technický stav rekonštruovanej
/modernizovanej zložky majetku [%],
VTSS - východiskový technický stav skupín, ktoré nemali
technické zhodnotenie, ich VTSS = 100% [%],
PDS - pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré nemali
technické zhodnotenie [%],
VTStz - východiskový technický stav skupín zložky majetku,
ktoré mali technické zhodnotenie, ich VTStz < 100%,
[%],
PDStz - pomerný podiel skupín, ktoré mali technické
zhodnotenie, pričom PDStz = (100 - PDS) [%].
VTStz znalec určí podľa časti A.11 odsekov 1 až 3.(10) Východiskový technický stav zložky majetku, pre ktorú nie je dostupná
dokumentácia, stanoví znalec na základe
a) obhliadky zložky majetku,
b) informácií prevádzkovateľa (majiteľa a pod.), resp informácií uvedených v spisových
materiáloch konania pred štátnymi orgánmi, výpovedí svedkov a pod.),
c) odborným odhadom.
(11) Postup stanovenia VTS znalec zdôvodní.
A.12 Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]
je percentuálnou mierou
fyzického opotrebovania zložky majetku počas jej skutočnej prevádzky. Pre strojové
zariadenia po zaradení zložky majetku do kategórie podľa tabuliek časti B.2 sa priradí
tomuto stroju hodnota predpokladanej životnosti zložky majetku a zostatkové percento
prevádzkyschopnosti zložky majetku v súlade s časťami A.7 a A.10. Výpočet základnej
amortizácie znalec stanoví v súlade s časťou B.2.
A.13 Skutočný technický stav (TS) [%]
je taký technický stav zložky majetku,
ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický a morálny stav k dátumu ohodnocovania.
(1) Skutočný technický stav zložky majetku sa stanoví na základe vykonanej
obhliadky, pričom sa zohľadnia všetky zistené skutočnosti, najmä úplnosť, kompletnosť,
funkčnosť, spôsob vykonávania údržby a opráv, schopnosť plniť účel, na ktorý bola
zložka majetku určená. Zistené skutočnosti sa uvedú v posudku.
(2) Ak nie je možné vykonať obhliadku zložky majetku, technický stav sa stanoví
podľa dostupných podkladov, najmä informácií vlastníkov, prevádzkovateľov, výpovedí
svedkov, spisového materiálu. Postup znalec zdôvodní.
(3) Postup stanovenia skutočného technického stavu zložky majetku je uvedený
v časti B.3.
A.14 Zmena technického stavu (Z) [%]
Zmena technického stavu vyjadruje zmenu
technického stavu zložky majetku (horší alebo lepší technický stav) zrážkou (-Z)
alebo prirážkou (+Z), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky
majetku. Hodnota Z rovnajúca sa 0% znamená, že skutočný technický stav zložky majetku
je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku. Zmenu
technického stavu zložky majetku znalec stanoví v súlade s časťou B.3.
A.15 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku - kMO [-]
Vyjadruje
mieru morálneho opotrebenia zložky majetku. Znalec ho stanoví v súlade s časťou B.3.
A.16 Vstupná cena zložky majetku VC [€, cudzia mena]
Vstupná cena sa stanovuje
k času hodnotenia zložky majetku z podkladov poskytnutých zadávateľom posudku. Môže
byť v úrovni s daňou, resp. s DPH alebo bez dane, resp. bez DPH. Za vstupnú cenu
zložky majetku možno na účely stanovenia hodnoty zložky majetku považovať
- obstarávaciu cenu,
- vlastné náklady.
(1) Obstarávacia cena - OC [€, cudzia mena]
Do obstarávacej ceny možno zahrnúť nasledujúce položky:
- cena zložky majetku,
- náklady na projektovú prípravu,
- náklady na inžiniersku činnosť (technologický dozor, autorský dozor,
stavebný dozor, odborné prehliadky,
- odborné skúšky, úradné skúšky a pod.),
- pri prototype náklady na vývoj a vyhotovenie prototypu či funkčných
vzoriek
- náklady na dopravu,
- náklady na montáž,
- náklady na softvér, ak nie je súčasťou ceny zložky majetku,
- clo, dovozná prirážka,
- daň z obratu, resp. daň z pridanej hodnoty u majiteľa, ktorý nie je
platiteľom DPH.
Do obstarávacej ceny zložky majetku sa nezahŕňajú
- penále, poplatky z omeškania a peňažné náhrady škôd súvisiace s obstaraním
zložky majetku,
- výdavky na prípravu pracovníkov pre obsluhu zložky majetku (zaškolenie),
- výdavky súvisiace s prípravou a zabezpečením zložky majetku, ktoré
vznikli po uvedení obstaranej investície do používania,
- výdavky na opravy a udržiavanie zložky majetku,
- dane súvisiace s obstaraním zložky majetku, ktoré zákon o daniach z
príjmov neuznáva za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
- spotrebný materiál (napr. nástroje, papier na tlač a pod.),
- výdavky na vybavenie zložky majetku zásobami a náhradnými dielmi, ktoré
vznikli po uvedení obstaranej investície do používania,
- zabezpečovacie, konzervačné, udržiavacie, dekonzervačné práce v prípade
zastavenia obstarávanej investície,
- poplatky za lízing,
- úroky z úverov na obstaranie zložky majetku.
Takto stanovenú obstarávaciu cenu OC možno považovať v plnom rozsahu za
vstupnú cenu VC.
Ak sa OC určená znalcom líši od hodnoty OC z účtovnej evidencie uvedenej
v časti II posudku, znalec v časti III posudku túto skutočnosť uvedie. Znalec ním
stanovenú úroveň OC a jej postup zdôvodní.
OC pri zahraničnej zložke majetku, ak ju majiteľ zložky majetku nemá uvedenú
v €, ale v cudzej mene, uvedie sa v tejto mene.
Ak majiteľ zložky majetku nemá OC, v posudku sa uvedie ako neznáma.
(2) Vlastné náklady - VN [€] Ak zložka majetku nebola obstaraná nákupom ako
celok, alebo ide o svojpomocne vyrobenú zložku majetku (napr. vyrobenú vlastnou činnosťou,
jednoúčelovú zložku majetku, prípravok, výrobná pomôcka a podobne), jej vstupnú cenu
znalec stanoví ako vlastné náklady. Sú to všetky opodstatnené priame a nepriame náklady
vynaložené na výrobu (výrobná réžia), ale aj nepriame náklady správneho charakteru
(správna réžia) v prípade, že vlastná výrobná činnosť presahuje jedno účtovné obdobie
(je dlhodobého charakteru). Znalec v posudku uvedie rozpis jednotlivých nákladových
položiek a čísla účtovných dokladov, resp. ich kópie vloží do príloh znaleckého posudku.
Vlastné náklady možno považovať za vstupnú cenu pre zložku majetku vytvorené vlastnou
činnosťou. Jednotlivé položky vlastných nákladov musia byť v súlade s položkami pre
OC uvedenými v časti A.16 odseku 1. Ak majiteľ zložky majetku vytvorenej vlastnou
činnosťou nemá kompletné alebo hodnoverné údaje o vlastných nákladoch, môže sa obstarávacia
cena zložky majetku stanoviť aj ako porovnateľná hodnota zložky majetku - PH, časťA.18.
Hodnota vlastných nákladov nemá byť vyššia ako obstarávacia cena novej továrensky
vyrobenej porovnateľnej zložky majetku z hľadiska jej funkcie a veľkosti.
A.17 Východisková hodnota (VH) [€]
Východisková hodnota zložky majetku sa
používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku TH a všeobecnej hodnoty zložky
majetku VŠH. Postup stanovenia VH na účely stanovenia hodnoty je uvedený v časti
B.1.
A.18 Porovnateľná hodnota (PH) [€]
(1) Ak nie je možné zistiť VC alebo VH hodnotenej zložky majetku, znalec
stanoví porovnateľnú hodnotu hodnotenej zložky majetku PH jej porovnaním s porovnateľnou
zložkou, ktorej vstupná cena je známa, resp. s porovnateľnou zložkou rovnakej kategórie
a rovnakej položky v kategórii podľa časti B.2, ktorej vstupná cena je známa.
(2) Porovnateľná hodnota PH zložky majetku sa stanovuje k dátumu obstarania
(zhotovenia) zložky majetku alebo k dátumu jej hodnotenia.
(3) Porovnateľná hodnota PH sa stanoví porovnaním hodnotenej zložky majetku
s takou porovnateľnou továrensky vyrobenou novou zložkou, ktorej cena je známa a
ktorá je s hodnotenou zložkou porovnateľná výkonom, vybavenosťou a úžitkovosťou.
Typ porovnateľnej zložky majetku a jej presnú špecifikáciu spolu so spôsobom určenia
jej ceny znalec uvedie v posudku. Ak VC viacerých porovnateľných zložiek nie sú zhodné,
znalec môže stanoviť PH ako priemernú hodnotu viacerých zložiek majetku.
(4) Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku má
s hodnotenou zložkou len približne rovnaký výkon, vybavenosť a úžitkovosť, možno
v krajnom prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej
zložky majetku x cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou
pre rok jej výroby alebo hodnotenia, resp. PH = rozhodujúci parameter x cena jednotky
rozhodujúceho parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok
jej výroby alebo hodnotenia a pod.).
(5) Porovnateľnú hodnotu PH v prípade, ak porovnateľná zložka majetku, ktorej
VC je známa, má s hodnotenou zložkou rozdielny výkon a vybavenosť, možno v krajnom
prípade stanoviť aj pomocou rozpočtovej ceny (PH = hmotnosť hodnotenej zložky majetku
x cena 1 kg hmotnosti zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok
jej výroby alebo hodnotenia, PH = rozhodujúci parameter x cena jednotky rozhodujúceho
parametra zložky majetku porovnateľnej výkonom a úžitkovosťou pre rok jej výroby
alebo hodnotenia a pod.), pričom rozdielnosť použitých veličín hodnotenej zložky
majetku a porovnateľnej zložky majetku (hmotnosť, rozhodujúci parameter a pod.) znalec
spravidla zhodnotí korekčným koeficientom kK.
(6) Porovnateľná hodnota PH sa vzťahuje aj na zložku majetku zhotovenú vlastnou
činnosťou, ďalej na zložku majetku, ktorej OC zistená u majiteľa je v porovnaní s
obdobnými zložkami neprimerane vysoká, a aj na zložku majetku, na ktorú majiteľ nemá
cenovú kalkuláciu.
A.19 Technická hodnota zložky majetku (TH) [€]
(1) Je to zvyšok technickej životnosti zložky majetku vyjadrený v eurách
k dátumu jej ohodnocovania. Technická hodnota zložky majetku sa stanoví na základe
skutočného technického stavu zložky majetku k dátumu stanovenia hodnoty zložky majetku
pri zohľadnení jej východiskovej hodnoty.
(2) Postup stanovenia technickej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti
B.4.
A.20 Technická hodnota mimoriadnej výbavy (THMV) [€]
Je to hodnota zvyšujúca
technickú hodnotu zložky majetku o hodnotu jej mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania.
Postup stanovenia technickej hodnoty mimoriadnej výbavy zložky majetku je totožný
s postupom stanovenia TH zložky majetku.
A.21 Koeficient predajnosti zložky majetku (kP) [-]
Predstavuje vo všeobecnosti
pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou
hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku v danom čase a mieste jej
ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa časti
B.5, pričom postup náležite zdôvodní.
A.22 Všeobecná hodnota (VŠH) [€]
Všeobecná hodnota zložky majetku je hodnota
zložky majetku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania
zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku). Vyjadruje hodnotu zložky
majetku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodujúcemu dátumu.
Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku
je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.
A.23 Stanovenie výšky škody VŠ [€]
Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke
majetku vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložky majetku k dátumu jej poškodenia
a nákladov potrebných na jej opravu. Postup stanovenia výšky škody je uvedený v časti
B.6.
A.24 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku VŠHLO [€]
(1) Likvidačná hodnota zložky majetku sa stanovuje v prípadoch, keď
a)
vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť likvidáciou,
b) vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nasleduje
likvidácia zložky majetku,
c) vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť iným spôsobom, pričom nasleduje
likvidácia zložky majetku.
(2) Pri stanovení likvidačnej hodnoty zložky majetku musí znalec jednoznačne
stanoviť, či hodnotená zložka majetku je určená na likvidovanie.
(3) Postup stanovenia likvidačnej hodnoty zložky majetku je uvedený v časti
B.7.
A.25 Zaokrúhľovanie výpočtov
Údaje v procese stanovenia všeobecnej hodnoty
zložky majetku sa zaokrúhľujú takto:
a) doba prevádzky zložky majetku r, kurz cudzej meny kCM a koeficienty predajnosti
zložky majetku kP na tri desatinné miesta,
b) indexy cien IC, koeficient indexov cien kIC, koeficient zmennosti zložky majetku
kZ, koeficient využiteľnosti kV, základná amortizácia zložky majetku ZA, technický
stav zložky majetku TS, koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku kMO, zmena
technického stavu Z, technická hodnota zložky majetku TH na dve desatinné miesta,
c) východisková hodnota zložky majetku VH sa zaokrúhľuje na 50 centov,
d) východisková hodnota zložky majetku VH a všeobecná hodnota VŠH bez DPH do hodnoty
50 centov vrátane sa nezaokrúhľujú,
e) všeobecná hodnota zložky majetku v úrovni bez DPH na 50 centov a v úrovni s DPH
na centy.
B. POSTUP PRI VÝPOČTE HODNOTY
Všeobecná hodnota sa vypočíta týmto postupom:
B.1 Východisková hodnota (VH)
Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet
hodnoty zložky majetku. Znalec východiskovú hodnotu stanoví buď
ako obstarávaciu cenu zložky majetku pre dátum ohodnocovania
zložky, alebo ako objektivizovanú cenu z pôvodnej obstarávacej
ceny zložky majetku, pričom znalec zdôvodní postup tejto
objektivizácie.
B.1.1 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má VC uvedenú
v €
a) Východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu
jej obstarania, ak zložka majetku
- bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhľadom na dátum jej
hodnotenia),
- v súčasnosti sa už nevyrába, spravidla sa stanoví ako
pôvodná VC, resp. porovnateľná hodnota PH:
VH = VC [€] alebo
VH = PH [€],
kde
VC - vstupná cena zložky majetku v roku obstarania zložky
majetku [€],
PH - porovnateľná hodnota zložky majetku v roku obstarania
zložky majetku, stanovená podľa časti A.18 [€].
V odôvodnených prípadoch znalec pri stanovení VH podľa tohto bodu
môže sa od tohto pravidla odchýliť a môže aj pre zložku majetku
obstaranú pred viac ako 10 rokmi (ak je jej predpokladaná
životnosť Ž vyššia ako 10 rokov) a tiež pre zložku majetku, ktorej
životnosť je nižšia ako 10 rokov a bola obstaraná pred viac rokmi,
ako je jej životnosť, stanoviť VH podľa časti B.1.1 písmen b) a c)
tejto kapitoly;
b) východisková hodnota VH zložky majetku bez ohľadu na krajinu
jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka
majetku
- bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho
roku obstarania),
- v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,
- je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia,
stanoví sa ako VC, resp. porovnateľná hodnota PH v roku
hodnotenia:
VH = VC [€] alebo
VH = PH [€],
kde
VC - vstupná cena zložky majetku v roku hodnotenia zložky
majetku [€],
PH - porovnateľná hodnota zložky majetku v roku hodnotenia
zložky majetku, stanovená podľa časti A.18 [€];
c) východisková hodnota VH zložky majetku s ohľadom na krajinu
jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu uvedenú v €, ak zložka
majetku
- bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho
roku obstarania),
- v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,
- nie je známa jej VC, resp. PH platná pre rok jej hodnotenia,
stanoví sa ako pôvodná VC, resp. porovnateľná hodnota PH,
vynásobená koeficientom indexov cien kIC, resp. kICZ:
VH = VC.kIC (kICZ) [€],
VH = PH.kIC (kICZ) [€],
kde
VC - vstupná cena zložky majetku stanovená v čase
jej prvotného obstarania [€],
PH - porovnateľná hodnota zložky majetku v čase jej
prvotného obstarania [€],
kIC (kICZ) - koeficient indexov cien (ktorý pre zložku
majetku vyrobenú v krajinách [-],
bývalého východného bloku je kIC a pre zložku
majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého
východného bloku je kICZ) sa vypočíta pomocou
indexov cien IC pre príslušné roky
a klasifikáciu produkcie zložky majetku:
ICoh
kIC,kICZ = ---- [-],
ICob
ak v období stanovenia ICoh, ICob je rovnaký vzťažný dátum alebo
ICoh.IC2000
kIC = ----------- [-],
ICob.100
ak v období stanovenia ICoh, ICob sú dva rozdielne vzťažné dátumy
na stanovenie ICoh, ICob - uvedený vzťah platí pre vzťažný dátum
ICoh = priemer roka 2000, *)
kde
ICoh - predpokladaný priemerný index ceny pre
príslušnú klasifikáciu produkcie
zložky majetku a mesiac (kvartál, polrok, rok)
hodnotenia zložky majetku [%],
ICob - index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie
zložky majetku v roku obstarania
zložky majetku so vzťažným dátumom iným, ako je
priemer roka 2000 [%],
*) IC2000 - index ceny pre príslušnú klasifikáciu produkcie
zložky majetku a vzťažný
dátum je ako príklad uvedený priemer roka 2000
[%].
Indexy cien sa spravidla stanovia na základe hodnoverných
štatistických podkladov, ktoré vydávajú oficiálne štatistické
úrady (napr. pre zložku majetku vyrobenú v krajinách bývalého
východného bloku je Štatistický úrad Slovenskej republiky a pre
zložku majetku vyrobenú v krajinách mimo bývalého východného bloku
je EUROSTAT PRESS OFFICE LUXEMBOURG) pre príslušnú klasifikáciu
produkcie zložky majetku a príslušný rok.
Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok,
v ktorom rôzne stroje patria do rôznych kategórií, alebo nie sú
známe indexy cien pre príslušnú kategóriu strojov, môže znalec
určiť koeficient indexu cien ako koeficient za odvetvie
strojárstvo.
Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICoh,
vypočíta ho napr. tak, ako keby sa index ceny v roku hodnotenia
zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov
cien za ostatné 2 roky, v ktorých je ICoh známy, a pod.
Znalec pri stanovovaní VH podľa časti B.1.1 písmen b) a c)
preferuje postup stanovenia VH podľa časti B.1.1 písmena b).
Analogickým postupom sa určí východisková hodnota pre skupinu
zložky majetku, mimoriadnu výbavu, strojovú linku, náradie
a pomocné zariadenie, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú
zložku majetku, ktorej vstupná cena je stanovená v €.
Znalec taktiež skúma, či vo VC, resp. VCCM je zahrnuté clo
a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardným postupom stanoví
VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej
prirážky.
Znalec v posudku postup stanovenia VH zdôvodní.
B.1.2 Východisková hodnota zložky majetku, ktorý má vstupnú cenu
uvedenú v cudzej mene
a) Východisková hodnota VH zložky majetku pre zložku majetku bez
ohľadu na krajinu jej obstarania, ktorá má vstupnú cenu
uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku
- bola obstaraná pred viac ako 10 rokmi (vzhľadom na dátum jej
hodnotenia),
- v súčasnosti sa už nevyrába, stanoví sa podľa vzťahov
VH = VCCM.kCM [€] alebo
VH = PHCM. kCM [€],
kde
VH - východisková hodnota zahraničnej zložky majetku,
ktorej vstupná cena je
udaná v cudzej mene [€],
VCCM - vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej
mene pre rok obstarania
zložky majetku [cudzia mena],
PHCM - porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku
v cudzej mene pre rok
obstarania zložky majetku [cudzia mena],
kCM - kurz cudzej meny podľa platného referenčného
výmenného kurzu tejto meny podľa ECB pre dátum
obstarania zložky majetku [-].
V technicky odôvodnených prípadoch sa znalec pri stanovovaní VH
podľa tohto bodu môže od tohto pravidla odchýliť a môže aj pre
zložku majetku vekovo staršiu alebo mladšiu, ako je uvedené
vyššie, stanoviť VH podľa časti B.1.2 písmen b) alebo c);
b) východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu
uvedenú v cudzej mene, bez ohľadu na krajinu jej obstarania,
ak zložka majetku
- bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho
roku obstarania),
- v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,
- je známa jej VCCM, resp. PHCM platná pre rok jej hodnotenia,
stanoví sa ako VC, resp. porovnateľná hodnota PH v roku
hodnotenia vypočítaná podľa vzťahov
VH = VCCM.kCM [€] alebo
VH = PHCM.kCM [€],
kde
VH - východisková hodnota zahraničnej zložky majetku,
ktorej vstupná cena je
udaná v cudzej mene [€],
VCCM - vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej
mene pre rok hodnotenia
zložky majetku [cudzia mena],
PHCM - porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku
v cudzej mene pre rok
hodnotenia zložky majetku [cudzia mena],
kCM - kurz cudzej meny podľa platného referenčného výmenného
kurzu tejto meny podľa ECB k dátumu hodnotenia zložky
majetku [-];
c) východisková hodnota VH zložky majetku, ktorá má vstupnú cenu
uvedenú v cudzej mene, ak zložka majetku
- bola obstaraná pred menej ako 10 rokmi (vrátane desiateho
roku obstarania),
- v súčasnosti sa bez významných zmien vyrába,
- nie je známa jej VCCM, resp. PHCM platná pre rok jej
hodnotenia, stanoví sa podľa vzťahov
VH = VCCM.kCM.kI [€] alebo
VH = PHCM.kCM.kI [€],
kde
VH - východisková hodnota zahraničnej zložky majetku,
ktorej vstupná cena je
udaná v cudzej mene [€],
VCCM - vstupná cena zahraničnej zložky majetku v cudzej
mene pre rok obstarania
zložky majetku [cudzia mena],
PHCM - porovnateľná hodnota zahraničnej zložky majetku
v cudzej mene pre rok
obstarania zložky majetku [cudzia mena],
kCM - kurz cudzej meny podľa platného referenčného výmenného
kurzu tejto meny podľa ECB k dátumu obstarania
zložky majetku [-],
kI - koeficient indexov cien zahraničnej zložky majetku,
ktorý sa vypočíta z indexov cien [-],
pre jednotlivé roky podľa zásad uvedených v časti
B.1.1 písmene c).
Hodnota kurzu cudzej meny sa spolu s poradovým číslom kurzového
lístka ECB a dátumom platnosti kurzového lístka uvedie v posudku.
Ak sa hodnotí strojová linka alebo strojový technologický celok,
v ktorom rôzne stroje patria do rôznych kategórií, alebo nie sú
známe indexy cien pre príslušné kategórie strojov, môže znalec
určiť koeficient indexu cien pre rozhodujúcu skupinu strojov
v linke alebo technologického celku, alebo ako koeficient za
odvetvie strojárstvo.
Ak pre dátum hodnotenia nemá znalec k dispozícii index cien ICohz,
vypočíta ho napr. tak, ako keby sa index ceny v roku hodnotenia
zmenil oproti predchádzajúcemu roku o hodnotu rozdielu indexov
cien za ostatné 2 roky, v ktorých je ICohz známy.
Analogickým postupom sa určí východisková hodnota pre skupinu
zložky majetku, mimoriadnu výbavu, strojovú linku, náradie
a pomocné zariadenia, modernizovanú, rekonštruovanú alebo opravenú
zložku majetku, ktorej vstupná cena je stanovená v cudzej mene.
Znalec taktiež skúma, či vo VC, resp. VCCM je zahrnuté clo
a dovozná prirážka. Ak nie je, znalec štandardným postupom stanoví
VH s prihliadnutím na aktuálne hodnoty cla, resp. dovoznej
prirážky.
Znalec pri stanovovaní VH podľa časti B.1.2 písmen b) a c)
preferuje postup stanovenia VH podľa časti B.1.2 písmena b).
Znalec postup stanovenia VH zdôvodní.
B.1.3 Východisková hodnota zložky majetku, ktorej VC je neznáma
Pri stanovovaní východiskovej hodnoty VH zložky majetku, ktorej VC
je neznáma, VH stanoví znalec ako PH zložky majetku v roku jej
výroby, resp. v roku jej hodnotenia podľa častí B.1.1 a B.1.2.
B.1.4 Východisková hodnota zložky majetku továrensky novej, ale
poškodenej
Východiskovú hodnotu VH znalec stanoví z príslušnej VC podľa častí
B.1.1 a B.1.2. Výšku škody znalec vypočíta podľa časti B.6.
B.1.5 Východisková hodnota zložky majetku, pri ktorej nemožno
vykonať obhliadku
Východisková hodnota sa stanoví zo vstupnej ceny, prípadne
z porovnateľnej hodnoty zložky majetku podľa častí B.1.1. a B.1.2.
B.1.6 Východisková hodnota zložky majetku zhotovenej vlastnou
činnosťou alebo iným spôsobom aj bez cenových kalkulácií
Východiskovú hodnotu zložky majetku VH zhotovenej vlastnou
činnosťou alebo iným spôsobom aj bez cenových kalkulácií možno
stanoviť ako porovnateľnú hodnotu zložky majetku PH alebo podľa
hodnoty vlastných nákladov stanovených podľa časti A.16.2.
Z pôvodnej hodnoty vlastných nákladov podľa celkového stavu,
spracovateľskej úrovne a úžitkových vlastností zložky majetku
znalec stanoví príslušné zrážky alebo prirážky. Východisková
hodnota VH sa vypočíta podľa časti B.1.1.
B.1.7 Východisková hodnota jednoúčelovej zložky majetku
Východisková hodnota jednoúčelovej zložky majetku VH sa stanoví zo
vstupnej ceny uvedenej v protokole o prevzatí zložky majetku do
používania, podľa zostavy dlhodobého majetku, resp. podľa iných
hodnoverných podkladov podľa časti B.1.1.
B.1.8 Východisková hodnota zložky majetku na účely reštitúcie
Východisková hodnota zložky majetku VH na reštitučné účely sa
vypočíta ako VH stanovená podľa časti B.1.1, resp. pre PH, pričom
VH, resp. PH sa stanoví pre rok 1991, 6) ak nie je osobitným
predpisom stanovené inak.
B.1.9 Východisková hodnota zložky majetku nadobudnutej na základe
zmluvy o nájme zložky majetku
Východisková hodnota zložky majetku VH nadobudnutej na základe
zmluvy o kúpe najatej veci (finančný, operatívny, spätný lízing)
sa stanovuje z pôvodnej VC zložky majetku (t.j. bez ceny za služby
lízingovej spoločnosti, prípadne aj dane z pridanej hodnoty) podľa
časti B.1.1 a B.1.2.
B.1.10 Východisková hodnota zložky majetku, na ktorej sa
v tuzemsku vykonala generálna alebo celková oprava
Východisková hodnota zložky majetku, ktorá mala generálnu opravu
(GO) alebo celkovú opravu (CO) vykonanú v tuzemsku, sa stanoví
takto:
a) ak sa GO, resp. CO vykonala pred dlhšou dobou, ako je
predpokladaná životnosť Ž hodnotenej zložky majetku podľa
časti A.7 (táto doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia),
o nákladoch na GO, resp. CO sa neuvažuje a východisková
hodnota zložky majetku sa bude rovnať východiskovej hodnote
zložky majetku stanovenej podľa časti B.1.1 alebo časti
B.1.2; v tomto prípade znalec pre výpočet VH stanoví úroveň
východiskového technického stavu VTS = 100%,
b) ak sa GO, resp. CO vykonala v dobe kratšej, ako je
predpokladaná životnosť zložky majetku Ž podľa časti A.7 (táto
doba sa vzťahuje na dátum hodnotenia), východisková hodnota
zložky majetku sa určí podľa tohto postupu:
1. podľa zásad časti A.16 sa stanoví vstupná cena novej zložky
majetku pre dátum jej obstarania,
2. vypočíta sa technická hodnota zložky majetku vyjadrená
v eurách TH podľa zásad časti A.19 k dátumu započatia GO,
resp. CO (ak je presný dátum opravy známy, ak nie je, tak
k 1. 7. roku realizácie opravy) pre technický stav TS v%
vypočítaný podľa časti A.13; znalec stanoví +Z podľa
reálneho stavu zložky majetku pred GO, resp. CO,
3. zistia sa náklady na vykonanie GO, resp. CO, t.j. NGO,
resp. NCO z účtovnej evidencie pre dátum ukončenia GO,
resp. CO,
4. vypočíta sa východisková hodnota nákladov VHN na GO, resp.
CO podľa časti B.1.1, a to tak, že do vzťahov podľa časti
B.1.10 písm. a), b) alebo c) sa namiesto VC dosadí hodnota
NGO, resp. NCO, kde NGO, resp. NCO sú náklady na GO, resp.
CO pre dátum ukončenia GO, resp. CO; koeficient indexu cien
kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa
príslušných zásad tejto kapitoly,
5. východisková hodnota zložky majetku alebo skupiny zložky
majetku VH bude súčtom vypočítanej TH a východiskovej
hodnoty nákladov na GO, resp. CO:
VH = TH *) + VHN [€],
kde
VH - východisková hodnota opravenej zložky majetku alebo
skupiny zložky majetku [€],
TH - technická hodnota hodnotenej zložky majetku alebo
skupiny zložky majetku k dátumu
ukončenia práce zložky majetku alebo skupiny zložky
majetku pred vykonanou opravou *) [€],
VHN - východisková hodnota nákladov na opravu zložky
majetku alebo skupiny zložky majetku [€],
*) V prípade takého vykonania GO, že sa niektoré skupiny
zložky majetku vymenili za nové skupiny, resp. za
skupiny z inej ako opravovanej zložky majetku (čiže
ich cena je zahrnutá vo VHN), TH sa vypočíta len pre
zvyšné skupiny z opravovanej zložky majetku, pre
ktoré znalec stanoví ich celkovú hodnotu PDS podľa
časti A.6 a VTS podľa časti A.11.
Ak mala zložka majetku počas svojej predpokladanej životnosti
viacero GO, týmto postupom sa stanoví VH po ostatnej vykonanej GO.
Ak sa GO, resp. CO preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá
dokladované nákladové položky na vykonanú GO, resp. CO, znalec
môže stanoviť NGO, resp. NCO odborným odhadom podľa kvality
opravy. Údajnú vykonanú GO môže znalec aj nezohľadniť, musí to
však v posudku zdôvodniť.
Ak sa GO vykonala výmenným spôsobom, tak sa za TH dosadí TH = 0 €
a VH = VHN zložky majetku, kde VHN je východisková hodnota zložky,
ktorá bola dodaná namiesto opravovanej zložky majetku.
c) východisková hodnota zložky majetku dovezenej zo zahraničia,
ktorá mala GO, resp. tzv. repasáciu vo výrobnom alebo
porovnateľnom závode, sa stanoví podľa časti B.1.1 z hodnoty,
ktorá bola zaplatená dodávateľovi zložky majetku,
d) ak NGO, resp. NCO už boli zahrnuté do pôvodnej VC, tak VH
zložky majetku po generálnej alebo celkovej oprave znalec
stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí
obstarávaciu cenu zložky po oprave zložky majetku.
B.1.11 Východisková hodnota zložky majetku, ktorá sa v tuzemsku
rekonštruovala alebo modernizovala
a) ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom
rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že
v zložke majetku zostal zvyšok nerekonštruovaných skupín
zložky majetku, VH sa vypočíta podľa vzťahu:
PDS PDS
VH = TH . --- + TH . (1 - --- ) . kV + VHN [€],
100 100
kde
VH - východisková hodnota rekonštruovanej alebo
modernizovanej zložky majetku [€],
TH - technická hodnota upravovanej zložky majetku
vyjadrená v eurách, vypočítaná
pre dobu ukončenia práce zložky majetku pred
jej úpravou [€],
PDS - pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré sa
nerekonštruovali, resp.
nemodernizovali [%],
kV - koeficient využiteľnosti, zhodnotenia pomerných
podielov skupín (1- PDS/100)
vykonaným technickým zhodnotením [-],
VHN - východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo
modernizáciu zložky
majetku, ktorá sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za
VC znalec dosadí
NRM = obstarávaciu cenu nákladov na modernizáciu,
resp. rekonštrukciu - NRM [€];
prípadný koeficient indexu cien kIC sa stanoví pre
dátum hodnotenia zložky majetku
podľa príslušných zásad tejto kapitoly [€],
b) ak sa stanovuje východisková hodnota takým spôsobom
rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku, že
pôvodná zložka majetku sa nerekonštruovala, nemodernizovala
a rekonštrukcia, resp. modernizácia zložky majetku sa vykonala
v zásade len pridaním ďalších skupín k pôvodnej zložke, VH sa
vypočíta podľa vzťahu:
VH = TH + VHN [€],
kde
VH - východisková hodnota rekonštruovanej alebo
modernizovanej zložky majetku [€],
TH - technická hodnota hodnotenej zložky majetku vyjadrená
v eurách, vypočítaná podľa
časti A.19 pre dobu práce zložky majetku pred jej
úpravou [€],
VHN - východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo
modernizáciu zložky majetku
stanovená podľa časti B.1.1 [€],
Ak sa rekonštrukcia, resp. modernizácia preukázateľne vykonala
a zadávateľ posudku nemá od nej doklady nákladových položiek,
znalec môže stanoviť VH aj odborným odhadom podľa kvality úprav.
c) ak obstarávacia cena nákladov na modernizáciu, resp.
rekonštrukciu - NRM už bola zahrnutá do ceny zložky VC po
vykonanom technickom zhodnotení, znalec túto skutočnosť uvedie
v posudku; VH vo vzťahu k časti B.1.11 písm. b) sa stanoví
podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM; koeficient
indexu cien kIC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku
podľa príslušných zásad tejto prílohy.
B.2 Základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla,
plavidla, lietadla (ZA)
B.2.1. Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové
vozidlá a plavidlá
B.2.1.1 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje,
dráhové vozidlá a plavidlá nečlenené na skupiny
s rešpektovaním obmedzujúcich podmienok uvedených ďalej
a) pre r.kZ < = Ž:
100 - ZO
ZA = r . (--------) . kZ [%],
Ž
b) pre r.kZ > Ž:
ZA = VTS - ZO [%],
kde
r - počet odpracovaných rokov [roky],
kz - koeficient zmennosti stroja, pre dráhové vozidlá
a plavidlá kZ =1 [-],
Ž - predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla,
plavidla [roky],
ZO - zostatkové percento prevádzkyschopného stroja,
dráhového vozidla, plavidla
po skončení predpokladanej životnosti Ž [%],
VTS - východiskový technický stav stroja, dráhového
vozidla, plavidla [%].
Obmedzujúce podmienky výpočtu ZA podľa časti B.2.1.1
písm. a) sú tieto:
1. pre zložku majetku, ktorej VTS = 100%, je vzťah pre ZA
podľa časti B.2.1.1 písm. a) platný len pre
r. kZ <= Ž,
2. pre zložku majetku, ktorej VTS = 100% a súčin r. kz > Ž,
je vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a) neplatný a ZA sa
vypočíta podľa vzťahu
ZA = 100 - ZO [%],
3. pre zložku majetku, ktorej VTS < 100%, platí vzťah podľa
časti B.2.1.1 písm. a), iba ak
Ž.(VTS - ZO)
r.kZ <= ------------ ,
100 - ZO
4. ak pre zložku majetku, ktorej VTS < 100% a pre súčin
r . kZ je
Ž . (VTS - ZO
r . kZ > ------------- ,
100 - ZO
pre výpočet ZA neplatí vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1
písm. a). V takom prípade sa ZA vypočíta podľa vzťahu:
ZA = VTS - ZO [%],
B.2.1.2 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre skupiny
zložiek majetku ZAS (stroje, dráhové vozidlá a plavidlá)
a zložky majetku členenej na skupiny
a) základná amortizácia skupiny zložky majetku - ZAS sa vypočíta
pre príslušnú skupinu zložky majetku podľa časti B.2.1.1, kde
sa vstupné hodnoty stanovia pre príslušnú skupinu; hodnoty
Ž a ZO sa stanovia ako pre nečlenenú zložku majetku v súlade
s časťami A.7 a A.10,
b) pre zložku majetku členenú na skupiny a pre takú zložku
majetku, pri ktorej sa základná amortizácia skupín zložky
majetku vypočítala podľa časti B.2.1.2 písm. a), celková
amortizácia zložky majetku ZA sa stanoví podľa vzťahu:
n PDSi
ZA = suma ZASi ---- [%],
1 100
kde
n - počet skupín zložky majetku,
ZASi - ZA i-tej skupiny zložky majetku stanovená podľa
časti B.2.1.2 písm. a) [%],
PDSi - pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],
i - i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.
Podľa tohto pravidla sa hodnota ZA počíta aj v takom
prípade, ak je ZA <= (VTS - ZO). Ak je ZA > (VTS - ZO),
vtedy sa ZA stanoví podľa vzťahu:
ZA = VTS - ZO [%].
B.2.1.3 Základná amortizácia zložky majetku, ktorú nemožno
obhliadnuť - ZA
Základná amortizácia sa stanoví ako pre zložku majetku úmerne
opotrebovanú za dobu jej prevádzky, prípadne na základe údajov
majiteľa, ktoré písomne deklaruje a ktoré sa stanú prílohou
znaleckého posudku.
B.2.1.4 Základná amortizácia náradia, pomocného zariadenia, ktoré
má predpokladanú životnosť Ž uvedenú v rokoch - ZA
a) ak je nutné stanoviť amortizáciu náradia alebo pomocného
zariadenia, ZA sa stanoví podľa vzťahu pre ZA v časti
B.2.1.1, pričom ich reálnu hodnotu životnosti Ž, zostatkové
percento prevádzkyschopnosti ZO a koeficient zmennosti kZ určí
znalec; ak sa nástroj, náradie alebo pomocné zariadenie nedá
renovovať, hodnota ZO sa stanoví na takú úroveň, aby VŠH sa
rovnala hodnote odpadu,
b) pre náradie znalec posúdi stanovené hodnoty Ž a ZO v tabuľkách
časti B.2 uvedených ďalej, a ak sú pre konkrétne ohodnocované
náradie nevhodné, stanoví a zdôvodní iné podklady na výpočet
ZA,
B.2.1.5 Základná amortizácia mimoriadnej výbavy - ZAMV
Vypočíta sa podľa zásad časti B.2.1.1, pričom hodnoty Ž, ZO sa
určia podľa charakteru mimoriadnej výbavy z tabuliek pre Ž a ZO.
Koeficient zmennosti kZ sa stanoví podľa zásad uvedených nižšie.
B.2.1.6 Základná amortizácia strojovej linky - ZA
a) ak všetky stroje linky boli zaradené do prevádzky v tom istom
čase, tak ZA sa určí podľa vzťahov pre celú linku. Celú linku
znalec zaradí do takej kategórie tabuliek pre Ž a ZO uvedených
ďalej, ktorá charakterizuje výrobné zameranie linky,
b) v prípade, ak jednotlivé stroje majú rozdielnu dobu zaradenia
do prevádzky, tak sa ZA vypočíta podľa vzťahu:
n
ZA = suma ZAli . kli [%],
1
kde
ZA - základná amortizácia linky [%],
ZAli - základná amortizácia i-teho stroja linky stanovená
podľa časti B.2.1.1 [%],
kli - koeficient vypočítaný podľa časti A.11 [-],
n - počet strojov v linke,
i - i-tý stroj linky.
B.2.1.7 Základná amortizácia modernizovanej, rekonštruovanej
a opravenej zložky majetku - ZA
a) vypočíta sa podľa časti B.2.1.1, pričom doba prevádzky r sa
počíta od dátumu uvedenia rekonštruovanej, modernizovanej,
resp. opravenej zložky majetku do prevádzky,
b) pre zložku majetku opravenú v zahraničí sa r počíta od dátumu
jej zaradenia do prevádzky u prvého majiteľa zložky majetku po
repasácii podľa časti B.2.1.8.
B.2.1.8 Zásady stanovenia doby prevádzky r [mesiace, roky]
Pre zložky majetku a ich skupiny, ktoré majú uvedenú predpokladanú
životnosť v rokoch (pre strojové zariadenia a ich skupiny
predpokladaná životnosť v rokoch je uvedená v tabuľkách časti
B.2.1.10 tejto prílohy),
a) doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená
v skutočne odpracovaných mesiacoch od dátumu jej prvého
uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky
po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie
alebo modernizácie, po dátum ohodnotenia bez ohľadu na
zmennosť zložky majetku,
b) doba prevádzky zložky majetku sa k dátumu hodnotenia zložky
majetku stanoví na základe hodnoverného dokladu o prvotnom
zaradení zložky majetku do prevádzky,
c) v prípade opravy, modernizácie alebo rekonštrukcie zložky
majetku vykonanej v zahraničí, ak zložka majetku po vykonaní
zásahu v zahraničí nepracovala, doba prevádzky sa počíta od
dátumu zaradenia hodnotenej zložky majetku do prevádzky
u prvého prevádzkovateľa v Slovenskej republike,
d) dobu prevádzky zložky majetku znalec stanoví v skutočne
odpracovaných mesiacoch a tento údaj prepočíta na roky (r =
doba prevádzky v mesiacoch/12), pričom do doby prevádzky sa
započítava každý mesiac i započatý, v ktorom bola zložka
majetku v prevádzke,
e) ak nemožno stanoviť dátum zaradenia zložky majetku do
prevádzky, znalec postupuje takto:
1. ak nie je známy mesiac, ale len rok zaradenia zložky
majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia do prevádzky
znalec stanoví prvý júl v známom roku zaradenia,
2. ak vôbec nie je známy dátum zaradenia zložky majetku do
prevádzky, potom za dátum zaradenia znalec stanoví prvý júl
v známom roku výroby zložky majetku,
3. ak nie je známy ani rok zaradenia zložky majetku do
prevádzky a ani rok výroby zložky majetku, znalec ich
stanoví podľa odhadnutého veku zložky majetku, resp. podľa
predpokladanej životnosti zložky majetku,
Tieto skutočnosti znalec uvedie v príslušných kapitolách
posudku.
f) pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť
uvedenú v hodinách, sa doba prevádzky prepočíta na roky podľa
časti A7 ods. 4,
g) pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť danú
počtom výrobných cyklov, sa doba prevádzky nahrádza počtom
odpracovaných cyklov.
B.2.1.9 Zásady stanovenia koeficientu zmennosti kZ pre strojové
zariadenia [-]
Koeficient zmennosti sa stanovuje podľa režimu práce stroja za
dobu jeho prevádzky:
a) ak stroj pracoval počas celej doby prevádzky r nepretržite
v režime rovnakej zmennosti v pracovnom režime 250
osemhodinových pracovných dní do roka, koeficient zmennosti sa
stanoví v úrovni kZ = 1, 2 alebo 3 podľa toho, či išlo
o jednozmennú, dvojzmennú, alebo trojzmennú prevádzku stroja,
b) ak počas doby prevádzky r stroj nemal rovnakú zmennosť
(v rôznych rokoch mal rôznu zmennosť), znalec vypočíta
priemernú zmennosť za dobu prevádzky r (kZ nemusí byť celé
číslo),
c) pre stroj, pri ktorom sa nedá preukázať zmennosť, stanoví
znalec hodnotu kZ = 1,
d) koeficient zmennosti kZ = 1 (pozri tabuľky pre Ž a ZO v časti
B.2.1.10) znalec stanoví taktiež pre stroj s charakteristickou
trvalou nepretržitou prevádzkou (napr. chladničky, mraziace
boxy, turbíny a pod., nádrže, zásobníky, niektoré druhy
tlakových nádob, potrubia, zariadenia na úpravu vody, vybrané
zariadenia nepretržite pracujúce v chemickom priemysle
a pod.), ktoré sú na taký charakter prevádzky primárne
konštruované,
e) ak stroj pracoval počas zmeny prerušovane alebo pracoval
v inom v pracovnom režime ako 250 osemhodinových pracovných
dní do roka, znalec stanoví kZ podľa skutočného pracovného
režimu zložky majetku, napríklad ak ide o zložku majetku,
ktorá je náročná na údržbu; taká zložka majetku môže mať ročný
pracovný časový fond aj nižší, ako je uvedený v časti A.7
ods. 4, ak má dlhšiu dobu na prevádzkovú údržbu; v takých
prípadoch koeficient zmennosti môže byť kZ < 1; najvhodnejšie
je kZ stanoviť prepočtom pomocou skutočne odpracovaných hodín
za rok, pričom sa hodnoty pre jednozmennú prevádzku vezmú
podľa časti B.2.1.9 písm. a).
B.2.1.10 Kategorizácia strojových zariadení
(1) Všeobecné poznámky ku kategorizácii strojových zariadení
Znalec pri zaraďovaní strojového zariadenia rešpektuje tieto
zásady:
a) hodnotené strojové zariadenie zaradí do kategórie a v rámci
nej do položky, ktorá najpresnejšie vystihuje jeho poslanie
(určenie), druh, konštrukciu, charakter prevádzky, životnosť
i zostatkové percento prevádzkyschopnosti a pod.,
b) každé také zaradenie strojového zariadenia do danej položky sa
vzťahuje nielen na stroj, ktorý je úplne dohotovený, ale aj na
taký stroj, ktorý je do istej miery nekompletný alebo
nedokončený. Nekompletný alebo nedohotovený stroj sa zaraďuje
zhodne ako stroj dohotovený iba za predpokladu, že k dátumu
ohodnotenia má tento nekompletný alebo nedokončený stroj
charakteristické znaky kompletného alebo dohotoveného stroja,
c) ak zistí, že zložka majetku môže byť zaradená do dvoch alebo
viacerých položiek, potom pre zaradenie má položka
s najpresnejšou špecifikáciou prednosť pred položkami so
všeobecnejším významom,
d) ak zložka majetku, napr. linka sa skladá z komponentov rôzneho
charakteru, potom sa hodnotená zložka majetku zaradí podľa
komponentu, ktorý jej dáva rozhodujúci charakter.
Číselný kód zložky majetku je len pomocný kód, ktorý znalec
používa len pri elektronickom spracovaní dát, a znalec ho
v posudku neuvádza.
Na účely tejto prílohy sú stroje rozdelené do kategórií podľa ich
určenia.
(2) Kategorizácia strojových zariadení
2.1 Energetické strojové zariadenia, hnacie stroje
----------------------------------------------------------------------------
Kód Energetické strojové zariadenia, Ž ZO Stanovený
hnacie stroje [r] [%] kZ
----------------------------------------------------------------------------
7 zdrojové agregáty pre pohonné 20 20
elektrické sústavy
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
20 čerpadlá a čerpacie strojovne na kvapaliny, 10 25 1
elevátory na kvapaliny
14 vzduchové čerpadlá, objemové kompresory 12 25 1
a vývevy
10 turbokompresory 17 25 1
14 priemyselné chladiace a mraziace zariadenia, 12 25 1
tepelné čerpadlá
13 piestové motory 14 25
10 priemyselné a lodné kotly 17 25 1
4 zariadenia na ústredné vykurovanie 25 20 1
a prípravu teplej vody
4 kogeneračné jednotky 25 20 1
10 pomocné zariadenia pre kotly (ekonomizéry, 17 25 1
prehrievače pary, kondenzátory, rekuperátory
a pod.)
4 plynové generátory, vyvíjače acetylénu 25 20 1
vrátane čističov plynu
9 kachle a obdobná tepelná technika 17 5
4 parné turbíny a turboagregáty 25 20 1
4 plynové turbíny a turboagregáty 25 20 1
4 vodné turbíny a generátory 25 20 1
1 vodné turbíny a generátory do 10 MW 50 5 1
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
13 prenosné a pojazdné zariadenia 14 25
v tomto odvetví
29 stroje a zariadenia používané na výrobu 4 30
v elektrotechnickom priemysle
20 prenosné a pojazdné energetické stroje 10 25
20 ostatné strojové zariadenia 10 25
----------------------------------------------------------------------------
2.2 Dopravné strojové zariadenia, manipulačná technika a zdvíhadlá
----------------------------------------------------------------------------
Kód Dopravné strojové zariadenia, manipulačná Ž ZO Stanovený
technika a zdvíhadlá [r] [%] kZ
----------------------------------------------------------------------------
10 žeriavy vrátane nadstavby autožeriavov, 17 25
zdvíhacie rámy
20 stavebné žeriavy 10 25
13 zdvíhacie, nakladacie, vykladacie 14 25
a manipulačné zariadenia (výťahy,
lanovky, eskalátory a pod.)
13 výťahy 14 25
14 transportné zariadenia na prepravu 12 25
sypkých materiálov
10 zariadenia na dopravu po lane 17 25
14 zariadenia pre ložné operácie 12 25
22 zariadenia pre stavebné montážne práce 7 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
25 dopravné vozíky 6 30
16 transportné zariadenia na prepravu 11 25
kusových materiálov
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
25 koľajové banské a malodráhové vozíky 6 30
25 veľkopriestorové banské vozy 6 30
29 dopravníky zariadení pre hlbinné dobývanie 4 30
20 banské lokomotívy 10 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
24 špeciálne lesné traktory bez evid. č. 6 25
21 kolesové a pásové traktory bez evid. č. 8 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
16 manipulačné zariadenia 11 25
7 kontajnery 20 20 1
21 kovové prepravné prostriedky na paletizáciu 8 25
a kontajnerizáciu
10 skladové zakladače 17 25
10 regály 17 25 1
14 drobné prepravné prostriedky 12 25
5 žeriavové a podvesné dráhy 25 25
20 ostatné stroje 10 25
----------------------------------------------------------------------------
2.3 Vzduchotechnika a klimatizácia
----------------------------------------------------------------------------
Kód Vzduchotechnika a klimatizácia Ž ZO Stanovený
[r] [%] kZ
----------------------------------------------------------------------------
13 vzduchotechnické zariadenia 14 25 1
14 klimatizačné zariadenia 12 25 1
13 sušiarne 14 25
13 ventilačné alebo recirkulačné odsávače
s ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom 14 25
13 odsávacie zariadenia 14 25
20 filtre 10 25 1
13 pneumatická doprava 14 25
13 pneumatické pohony a motory 14 25
14 odlučovače (cyklóny) 12 25 1
21 kovové rúrkové odlučovače 8 25 1
14 ostatné strojové zariadenia 12 25
----------------------------------------------------------------------------
2.4 Jemná mechanika
----------------------------------------------------------------------------
Kód Jemná mechanika Ž ZO Stanovený
[r] [%] kZ
----------------------------------------------------------------------------
16 mechanické meracie prístroje 11 25
14 váhy a zariadenia na zisťovanie hmotnosti 12 25
(bez váh pre domácnosť)
6 váhy pre domácnosť 20 5
16 časomerné mechanické prístroje 11 25
15 mechanika prístrojov 11 20
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
21 predajné automaty, napríklad na predaj 8 25 1
poštových známok, cigariet, potravín
a nápojov, automaty na rozmieňanie mincí
20 zdravotnícka mechanická technika vrátane
mechanických prístrojov 10 25
9 mechanické stabilné a prenosné
zabezpečovacie zariadenia a systémy 17 5 1
9 mechanické zariadenia na automatické 17 5 1
zatváranie dverí
21 rozmnožovacie stroje a prístroje, 8 25
reprografické zariadenia, adresovacie
stroje, automatické rozdeľovače bankoviek,
stroje na triedenie, čítanie alebo na
balenie mincí, orezávače ceruziek,
dierkovacie a spínacie stroje
20 opticko-mechanické prístroje vrátane 10 25
zariadení na spracovanie filmového
a fotografického materiálu
20 fotodokumentačné zariadenia 10 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
16 mechanické prístroje na zisťovanie 11 25
vlastností a chýb materiálov
21 mechanické prístroje na vedecký výskum 8 25
18 mechanické prístroje a laboratórne zariadenia 10 5
20 mechanické meradlá a meracie zariadenia 10 25
na meranie geometrických veličín
6 prístroje a nástroje na meranie alebo 20 5 1
kontrolu prietokov, hladiny, tlaku alebo
iných premenných charakteristík kvapalín
alebo plynov (napr. hladinomery, prietokomery
aj manometre, merače tepla okrem bytových
a domových meradiel vody)
15 otáčkomery, počítače výrobkov, taxametre, 11 20
merače dráhy, krokomery, rýchlomery
a tachometre
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
21 kancelárske stroje, prístroje a zariadenia 8 25
21 mechanické stroje na spracovanie dát 8 25
12 bytové a domové meradlá teplej úžitkovej
vody, podľa ktorých sa fakturuje 14 5 1
6 bytové a domové meradlá studenej vody, 20 5 1
podľa ktorých sa fakturuje
12 bytové a domové meradlá teplej vody do ÚK, 14 5 1
podľa ktorých sa fakturuje
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
19 ostatné mechanické zariadenia 10 20
----------------------------------------------------------------------------
2.5 Ostatné stroje, zariadenia a súčasti
----------------------------------------------------------------------------
Kód Ostatné stroje, zariadenia a súčasti Ž ZO Stanovený
[r] [%] kZ
----------------------------------------------------------------------------
10 priemyselné palivové pece a neelektrické 17 25
laboratórne pece (okrem pekárenských pecí)
a plynové horáky
14 priemyselné tepelné zariadenia 12 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
16 plniace a baliace stroje a stroje 11 25
na úpravu obalov
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
14 zariadenia na čerpanie a meranie 12 25
kvapalných palív
13 zariadenia na úpravu vody 14 25 1
14 hydraulické agregáty, hydromotory 12 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
25 stroje a zariadenia na hlbinné dobývanie 6 30
10 ťažné zariadenia hlbinných baní 17 25
14 stroje a zariadenia na úpravu uhlia, 12 25
rúd a nerastov
7 kolesové rýpadlá a zakladače 20 20
20 rýpadlá lopatové a korčekové 10 25
14 stroje a zariadenia na spracovanie 12 25
nerastných surovín
13 zariadenia na ťažbu a spracovanie rašeliny 14 25
21 strojové zariadenia na geologický prieskum 8 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
10 strojové zariadenia na prípravu vsádzky 17 25
a výrobu surového železa
7 stroje a zariadenia koksární 20 20
10 stroje a zariadenia oceliarní 17 25
7 valcovacie zariadenia 20 20
13 stroje a zariadenia zlievární 14 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
24 stroje a zariadenia na zemné, stavebné 6 25
a cestné práce (planírovacie, škrabacie,
hĺbiace, utĺkacie, zhutňovacie, stroje
na ťažbu alebo vŕtanie zeme, rúd a nerastov,
baranidlá a vyťahovače pilótov)
25 zariadenia na stavebné montážne práce 6 30
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
20 poľnohospodárske a záhradnícke strojové 10 25
zariadenia okrem ďalej uvedených
27 stroje na hnojenie a ochranu kultúr 5 30
19 strojové zariadenia na chov hydiny, 10 20
hospodárskych zvierat a rýb
27 strojové zariadenia na odstránenie, 5 30
skladovanie a spracovanie výkalov hydiny
a hospodárskych zvierat
20 ostatné strojové zariadenia pre 10 25
poľnohospodárstvo, lesníctvo, hydinárstvo
a včelárstvo vrátane zariadení na klíčenie,
umelé liahne a umelé kvočky
14 stroje a zariadenia pre verejné 12 25
stravovanie a predaj
20 čistiace, pracie, žmýkacie, žehliace, 10 25
sušiace, upratovacie, holičské
a kadernícke stroje
20 holiace strojčeky a strojčeky na strihanie 10 25
vlasov
13 šijacie stroje pre domácnosť 14 25
23 pletacie stroje pre domácnosť 7 30
21 zariadenia na kúrenie a varenie 8 25
21 chladničky a mrazničky pre domácnosť 8 25 1
16 stroje na čistenie a sušenie fliaš 11 25
a iných obalov
13 pekárenské pece 14 25
14 umývačky riadu 12 25
14 spoločné zariadenia pre chemický priemysel 12 25
10 prístroje na filtrovanie a čistenie kvapalín 17 25
10 stroje a zariadenia na výrobu a spracovanie 17 25
celulózy, papiera a lepenky
14 stroje a zariadenia na spracovanie gumy, 12 25
kaučuku a plastických hmôt a výrobkov z nich
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
4 zásobníky na stabilné plyny (plynojemy) 25 20 1
s premenným obsahom plynov
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
7 stroje a zariadenia plynární a na 20 20
spracovanie plynných palív
13 obrábacie stroje na opracovanie kovov 14 25
číslicovo neriadené
20 obrábacie stroje na opracovanie kovov 10 25
číslicovo riadené
20 obrábacie stroje na opracovanie kovov 10 25
účelové inde neuvedené
20 obrábacie stroje na opracovanie materiálov 10 25
elektrofyzikálnymi metódami
20 obrábacie stroje na opracovanie dreva, korku 10 25
20 obrábacie stroje na nekovové materiály 10 25
20 tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty 10 25
číslicovo riadené
13 tvárniace stroje na kovy a plastické hmoty 14 25
číslicovo neriadené
20 tvárniace stroje na kovy a cermety 10 25
pracujúce inak ako úberom materiálu
20 stroje na opracovanie kameňa, keramických 10 25
látok, betónu, azbestocementu, nerastných
materiálov, skla za studena
16 stroje a zariadenia na zváranie, spájkovanie 11 25
a rezanie kovov tepelným procesom
16 zariadenia na povrchovú úpravu 11 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
20 zariadenia na montáž súčiastok 10 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
20 stroje a zariadenia pre lesnú výrobu 10 25
20 stroje a zariadenia pre drevospracujúci 10 25
priemysel
14 stroje a zariadenia pre sklársky priemysel 12 25
13 stroje a zariadenia pre textilný priemysel 14 25
13 stroje na úpravu textílií 14 25
22 stroje a zariadenia pre konfekčnú výrobu 7 25
13 stroje a zariadenia pre kožiarsky priemysel 14 25
21 strojové zariadenia pre polygrafický 8 25
a knihársky priemysel
13 stroje na čistenie, triedenie a preosievanie 14 25
semien, zrna alebo sušených strukovín, stroje
a prístroje používané v mlynárstve alebo
pri spracúvaní obilia alebo suchých strukovín
13 stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel 14 25
13 strojové zariadenia pre cukrovary, pivovary, 14 25
sladovne, liehovary, pálenice, likérky,
spracovanie vína, výrobu kvasníc, pliesní,
octu, kyselín, enzýmov, tukov, škrobu
13 stroje na čistenie, triedenie a spracovanie 14 25
mlieka, vajec, obilia, krmív, mäsa, ovocia
a iných poľnohospodárskych produktov, rýb,
tabaku, výroby čokolády, cukroviniek
a konzervovanie potravín
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
13 stroje na prípravu a spracovanie tabaku 14 25
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
10 hasiace zariadenia a hasiaca technika 17 25
13 stroje na technickú obsluhu dopravných 14 25
prostriedkov
21 priemyslové mazacie zariadenia 8 25
13 stabilné a pojazdné umývacie zariadenia 14 25
10 mechanické a hydraulické závory a brány 17 25 1
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
6 oceľové potrubia z ocelí tried 10 až 16 20 5 1
4 oceľové potrubia z nehrdzavejúcich ocelí 25 20 1
3 potrubia z plastov 25 5 1
6 armatúry 20 5 1
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
7 sklady a zásobníky z ocelí tried 10 až 16 20 20 1
5 zásobníky na plyny 25 25 1
5 sklady a zásobníky z nehrdzavejúcich ocelí 25 25 1
7 tlakové oceľové nádoby 20 20 1
8 sklady a zásobníky z iných kovových materiálov 20 25 1
3 sklady, zariadenia a zásobníky z plastov 25 5 1
4 ťažké oceľové konštrukcie 25 20 1
7 ľahké a prenosné oceľové konštrukcie 20 20 1
- hutnícke výrobky a polotovary - -
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
20 mechanické polohovadlá a manipulátory 10 25
21 priemyselné roboty a programovateľné 8 25
manipulátory
20 športové potreby strojového charakteru 10 25
20 športová a rehabilitačná technika 10 25
10 javiskové a divadelné zariadenia 17 25
mechanického charakteru
14 technické prostriedky na hromadnú zábavu 12 25
(zariadenia pre lunaparky, spoločenské hry,
zariadenia kolkární a pod.)
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
3 kancelársky kovový nábytok 25 5 1
9 lekársky, zubolekársky, zverolekársky 17 5 1
a nemocničný kovový nábytok
20 lekárske, zubolekárske, zverolekárske 10 25
a nemocničné kreslá, kreslá pre holičstvá,
kaderníctva so sklápacím, resp. so
zdvíhacím mechanizmom
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
28 upínacie, rezné, ručné náradie 4 5
27 ručné mechanizované náradie 5 30
- nástroje, spojovacie prvky, konštrukčné prvky - -
18 drobné kovové súčiastky a výrobky, 10 5
kovanie a zámky
17 drobné inštalačné armatúry 10 0 1
19 kovové obaly 10 20 1
19 kovový riad 10 20 1
19 ručné kuchynské stroje, nožiarsky tovar 10 20 1
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
18 lekárske, chirurgické, zubolekárske, 10 5
zverolekárske nástroje
18 spojovacie materiály 10 5 1
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
- špeciálne obrábacie a tvarovacie náradie - -
----------------------------------------------------------------------------
----------------------------------------------------------------------------
- zásoby strojového charakteru - -
20 ostatné strojové zariadenia 10 25
----------------------------------------------------------------------------
B.2.2 Základná amortizácia zložky majetku strojového charakteru,
ktorá má predpokladanú životnosť Ž uvedenú počtom výrobných
cyklov - ZA
Vypočíta sa podľa vzťahov:
a) pre P <= Ž:
100-ZO)
ZA = P.(-------) [%],
Ž
b) pre P > Ž:
ZA = VTS-ZO [%],
kde
P - počet kusov výrobkov zložky,
Ž - počet kusov výrobkov za dobu predpokladanej životnosti,
ZO - zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku
podľa zložitosti zložky majetku (zápustky, nástroje
a pod.) stanoví znalec [%].
B.2.3. Vzťahy pre výpočet ZA pre lietadlá
a) pre r <= Ž:
znalec vypočíta parciálnu ZAi pre každý rok prevádzky lietadla
1-qr
ZAi = (VTS-ZO)----- [%],
1-qz
a výslednú amortizáciu ZA vypočíta podľa vzťahu
n
ZA = suma ZAi [%],
1
kde
i = 1 až n = r,
b) pre r > Ž:
ZA = VTS-ZO [%],
kde
VTS - východiskový technický stav lietadla [%],
ZO - zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po
skončení predpokladanej životnosti [%],
q - podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe
nasledujúce roky zohľadňujúci
fyzické opotrebenie lietadla (platí: 0 < q < 1),
Ž - predpokladaná doba životnosti [roky, hodiny],
r - doba prevádzky [roky].
B.3 Výpočet technického stavu strojového zariadenia, dráhového
vozidla, plavidla, lietadla (TS)
B.3.1 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla,
plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa
vzťahu
+ - Z
TS = (VTS-ZA).(1+ ------).kMO [%],
100
kde
VTS - východiskový technický stav strojového zariadenia,
dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],
ZA - základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového
vozidla, plavidla, lietadla [%],
Z - zmena technického stavu strojového zariadenia, dráhového
vozidla, plavidla, lietadla [%],
kMO - koeficient morálneho opotrebenia strojového zariadenia,
dráhového vozidla, plavidla, lietadla [-].
B.3.2 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla,
plavidla, lietadla členeného na skupiny sa vypočíta podľa
vzťahu
n PDSi
TS = suma TSi. ---- [%],
i=1 100
kde
TS - technický stav zložky majetku rozčlenenej
na skupiny [%],
TSi - technický stav i-tej skupiny zložky majetku
stanovený podľa časti B.3.2 [%],
PDSi - pomerný diel i-tej skupiny zložky majetku [%],
VH - východisková hodnota zložky majetku stanovená
podľa časti A.17 [€],
n - počet všetkých skupín zložky majetku,
i - i-tá skupina zložky majetku, i=1 až n.
B.3.3 Technický stav strojovej linky, členenej na jednotlivé
stroje - TS
TS linky členenej na jednotlivé stroje sa vypočíta takto:
a) ak majú všetky stroje linky rovnaký technický stav TS,
Z a kMO, vtedy TS sa vypočíta podľa časti B.3.1,
b) ak stroje linky nemajú rovnaký technický stav TS, Z a kMO,
vtedy sa TS vypočíta podľa vzťahu:
n
TS = suma TSli.kli [%],
1
kde
TSli - technický stav i-tého stroja linky vypočítaný podľa
vzťahu v časti B.3.1 pre stanovené
hodnoty TSli, Zi a kMOi pre i-tý stroj [%],
kli - koeficient pre i-tý stroj linky vypočítaný podľa časti
A.11 (-(,
n - počet strojov linky,
i - jednotlivý stroj linky, i=1 až n.
B.3.4 Zmena technického stavu - Z [%]
Je vyjadrením odchýlky skutočného technického stavu oproti tzv.
porovnávaciemu etalónu, t.j. takému technickému stavu, aký by mala
mať zložka majetku pri optimálnych prevádzkových podmienkach,
predpísanom spôsobe údržby, frekvencii a kvalite opráv
a štandardnom používaní zložky majetku. Zrážkou alebo prirážkou
Z sa zohľadňuje skutočný technický stav skupiny zložky majetku
alebo zložky majetku, ktorý odráža charakter prevádzky zložky
majetku, kvalitu jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenie
a podobne. Zrážka (-Z) alebo prirážka (+Z) môže vyjadrovať aj
kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nebolo
spôsobené normálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na
začiatku prevádzky zložky majetku, resp. medzný stav zložky
majetku. Zrážka Z sa uplatňuje aj na prevádzku zložky majetku po
predpokladanej životnosti, resp. v súvislosti so zmenou
technického stavu spôsobenou inými objektívnymi príčinami,
napríklad vplyv nesprávneho skladovania zložky majetku,
poveternostné vplyvy, vplyv neprevádzkovania zložky majetku,
kvalifikačná úroveň, resp. striedanie sa obsluhy, dokonalosť
konštrukcie - kvalita projektu, prvý alebo inovovaný predstaviteľ
typu zložky majetku, kvalita výroby, montáže zložky majetku atď.
Hodnotu parametra Z stanoví znalec
a) na základe vykonanej obhliadky, alebo ak nemožno obhliadku
vykonať na základe hodnoverných a dostupných podkladov, pričom
Z je (-100; 100>%,
b) v prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné podklady
a obhliadku nemožno vykonať, znalec zvolí hodnotu parametra
Z = 0, resp. na základe údajov majiteľa.
Na obhliadke zložky majetku na účely stanovenia parametra Z znalec
skúma predovšetkým:
- celkový technický stav zložky majetku ako celku s dôrazom na
kompletnosť a funkčnosť,
- stav, funkčnosť a úplnosť základnej konštrukcie,
- stav, funkčnosť a úplnosť pracovnej časti,
- stav, funkčnosť a úplnosť príslušenstva,
- stav, funkčnosť a úplnosť mimoriadnej výbavy,
- vykonaním skúšobnej prevádzky, resp. iným vhodným spôsobom
overuje technické parametre uvedené v technickej dokumentácii,
- frekvenciu a spôsob vykonávania predpísaných prác podľa
predpisov výrobcu zložky majetku, resp. platných STN (údržba,
opravy, prípadne odborné prehliadky a skúšky).
Z vykonanej obhliadky môže znalec vypracovať záznam, spravidla
vyhotoví fotografickú dokumentáciu, ktorú priloží k posudku.
Hodnotu parametra Z, ktorú znalec určí pre konkrétnu zložku
majetku alebo skupinu (ak zložku majetku hodnotí rozčlenenú na
skupiny), v posudku zdôvodní.
B.3.5 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku - kMO [-]
Koeficient morálneho opotrebenia je funkciou vstupnej ceny,
konštrukčného riešenia zložky a môže dosahovať hodnoty kMO je
(0;1>, pričom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu
koeficienta kMO. Pre potreby tohto predpisu sa rozlišujú dve
skupiny morálneho opotrebenia:
a) morálne opotrebenie I - vzniká pre rast produktivity práce,
keď sa nová zložka majetku vyrába a predáva lacnejšie, preto
klesá hodnota rovnakých zložiek majetku vyrobených skôr,
pričom technická úroveň zložiek vyrobených skôr je v podstate
rovnaká ako technická úroveň novej zložky majetku,
b) morálne opotrebenie II - vzniká pre technický pokrok, keď sa
už vyrábajú zložky s technicky dokonalejšími parametrami, čím
klesá hodnota skôr vyrobených zložiek s menšou výkonnosťou,
pričom nové zložky zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie,
efektívnejšie a spravidla aj s vyšším výkonom,
c) pri voľbe číselnej úrovne kMO znalec zohľadní:
- technickú úroveň zložiek vyrábaných v súčasnosti v kontexte
s hodnotenou zložkou majetku a jej obstarávacej ceny,
- úžitkové vlastnosti zložiek vyrábaných v súčasnosti
v kontexte s hodnotenou zložkou majetku,
- rozvoj výrobnej základne a produktivity práce v príslušnom
výrobnom odvetví.
V prípade, že nemožno vykonať obhliadku hodnotenej zložky majetku
a nie sú k dispozícii hodnoverné podklady, znalec stanoví hodnotu
kMO podľa porovnateľných zložiek predávaných na trhu v období
obstarávania hodnotenej zložky majetku v kontexte s technicky
porovnateľnými výrobkami v čase hodnotenia.
B.4 Výpočet technickej hodnoty strojového zariadenia, dráhového
vozidla, plavidla, lietadla (TH)
B.4.1 Technická hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla,
plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa
vzťahu
TS.VH
TH = ----- + THMV [€],
100
kde
VH - východisková hodnota strojového zariadenia, dráhového
vozidla, plavidla, lietadla [€],
TS - technický stav strojového zariadenia, dráhového
vozidla, plavidla, lietadla [%],
THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy strojového
zariadenia, dráhového vozidla, plavidla,
lietadla [€].
B.4.2 Technická hodnota strojového zariadenia, dráhového vozidla,
plavidla, lietadla členeného na skupiny sa bez mimoriadnej
výbavy vypočíta podľa vzťahu
n TSi.VHi
TH = suma ------- [€],
i=1 100
kde
VHi - východisková hodnota i-tej skupiny strojového
zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla
rozčleneného na skupiny [€],
TSi - technický stav i-tej skupiny strojového zariadenia,
dráhového vozidla, plavidla, lietadla rozčleneného na
skupiny [%].
B.5 Výpočet všeobecnej hodnoty (VŠH)
B.5.1 Všeobecná hodnota stroja, strojového zariadenia, dráhového
vozidla, plavidla a lietadla sa vypočíta podľa vzťahu
VŠH'=TH.kp + THMV.kPMV [€],
kde
VŠH` - všeobecná hodnota zložky majetku na úrovni
bez DPH [€],
TH - technická hodnota zložky majetku na úrovni
bez DPH [€],
kP - koeficient predajnosti zložky majetku [-],
THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy zložky
majetku stanovená postupom pre TH
na úrovni bez DPH [€],
kPMV - koeficient predajnosti mimoriadnej výbavy stanovený
postupom pre kP zložky majetku [-].
Koeficient predajnosti stanoví znalec takto:
kP = kPT.kPS.kPD.kPL.kPI [-],
kde
kPT - koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie
potrebnej na prevádzku, kPT je (0; 1> [-],
kPS - koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov
a servisných služieb na opravy a údržbu, kPS je (0; 1>
[-],
kPD - koeficient dopytu po ohodnocovanom stroji, strojovom
zariadení, dráhovom vozidle, plavidle alebo lietadle na
trhu, kPD je (0; R+> [-],
kPL - koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty
strojovej linky alebo strojového technologického celku
pozostávajúceho z viacerých strojov alebo aj
jednotlivého stroja, kPL je (0; 1>, pri stanovení
koeficientu predajnosti dráhových vozidiel, plavidiel
a lietadiel sa tento koeficient rovná 1,0 [-],
kPI - koeficient ostatných vplyvov, kPI <R-;R+> (-(.
Faktory ovplyvňujúce jednotlivé parciálne koeficienty predajnosti
sú:
Koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie kPT
1. Dokumentácia je úplná, kompletná a platná.
2. Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné
prehliadky a odborné skúšky podľa osobitných predpisov. 5)
Zložka sa môže používať aj bez technickej dokumentácie.
3. Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady o zariadení, a to
neúplné doklady podľa osobitného predpisu, 5) neúplné doklady
o odborných skúškach podľa osobitného predpisu. 7)
4. Od zložky nejestvuje žiadna technická dokumentácia, ktorú
vyžadujú predpisy, 8) prevádzkové záznamy ani doklady
o nadobudnutí vlastníckeho či iného práva k tomuto zariadeniu.
Koeficient dostupnosti náhradných dielov, služieb, opráv, údržby
kPS
1. V mieste prevádzkovania zložky majetku sú v požadovanom čase
dostupné opravárenské služby, výkon údržby je zmluvne
zabezpečený, náhradné dielce (ND) sa vyrábajú a sú bežne
dostupné.
2. Opravárenské služby sú mimo miesta prevádzkovania zložky
majetku v požadovanom čase dostupné, výkon údržby je zmluvne
zabezpečený, ND sú bežne dostupné.
3. Zložka majetku je problematicky opraviteľná, bežne dostupná
sieť opravárenských a údržbárskych firiem je len z ČR, ND sa
nevyrábajú sériovo, resp. možno vykonať opravy len
necertifikovaným subjektom.
4. Zložku majetku nemožno v SR opraviť, dostupný je len servis
a údržba zo zahraničia (mimo ČR), ND nie sú v SR k dispozícii.
Koeficient dopytu po hodnotenej zložke majetku kPD
1. Zložka majetku je nepredajná, nevyužiteľná v podnikateľskej
činnosti iného subjektu.
2. Zložka majetku je nepredajná, využiteľná je len na náhradné
dielce na opravy iných zložiek.
3. Na trhu je prebytok zložiek hodnoteného typu a parametrov,
ponuka prevláda nad dopytom, resp. na trhu sú zložky podobného
typu, avšak výkonnejšie.
4. Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenej zložke.
5. Dopyt po hodnotenej zložke prevláda nad ponukou, hodnotená
zložka majetku dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz
zložky majetku porovnateľného typu zo zahraničia je
nerentabilný, zložka majetku je využiteľná v ďalšej
podnikateľskej činnosti a pod.
Koeficient stavu strojovej linky, resp. strojového technologického
celku kPL
1. Linka, technologický celok je kompletný a úplný.
2. Linka, technologický celok je nekompletný a neúplný, pričom
tento stav nemá vplyv na výkonnosť a projektované parametre
linky, resp. technologického celku.
3. Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný
s minimálnym dosahom na výkonnosť a projektované parametre
linky, resp. technologického celku.
4. Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný so závažným
dosahom na výkonnosť a projektované parametre linky, resp.
technologického celku.
5. Linka, technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom
tento stav sa nedá odstrániť.
Koeficient iných vplyvov kPI
1. Zložka majetku je kompletná, používaná v súlade
s odporučeniami výrobcov, resp. dovozcov. Zložka majetku je
v záručnej lehote. Majiteľ zložky majetku je prvým užívateľom.
V prípade technológie viazanej na budovu (napr. čerpacie
stanice PHM) výhodná lokalizácia technológie, vysoký obslužný
komfort a poskytovanie služieb, iné skutočnosti zvyšujú dopyt
po zložke majetku.
2. Počet majiteľov zložky majetku je známy. Zložka majetku je
kompletná, využívaná intenzívne s občasným prekročením
projektovaných parametrov a výkonu so zanedbateľným vplyvom na
životnosť pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych
a servisných prác. V prípade skladovania zložka majetku (nie
je v prevádzke) je zodpovedajúcim spôsobom uložená
a ošetrovaná v predpísaných priestoroch.
3. Počet majiteľov zložky majetku je neznámy, ale zložka je
kompletná, bola využívaná pri dodržiavaní predpísanej
frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade
skladovania zložka majetku je uložená v uzatvorených
priestoroch, avšak ďalej neošetrovaná. V prípade technológie
viazanej na budovu (napríklad čerpacie stanice PHM) nevýhodná
lokalizácia technológie, nízky obslužný komfort a poskytovanie
služieb znižuje dopyt po zložke majetku.
4. Zložka majetku bola využívaná neznámym spôsobom bez vedenia
potrebných prevádzkových záznamov a pri neznámom počte
predchádzajúcich majiteľov (prevádzkovateľov), objektívne sa
nedá zistiť jej skutočný technický stav. V prípade skladovania
zložka majetku je skladovaná nevhodným spôsobom v rozpore
s predpismi výrobcu, resp. dovozcu, so zreteľným vplyvom
okolitého prostredia na zložku majetku, nevhodné klimatické
podmienky. Nebezpečné odpady pri likvidácii. Zníženie hodnoty
rešpektovaním povinnej úrovne vstupov pri výpočte technickej
hodnoty. Zložka majetku po havárii. Práca alebo uskladnenie
zložky majetku vo vysoko koróznom prostredí pri nekoróznom
alebo netropikalizovanom zhotovení zložky majetku.
5. Zložka majetku je ekonomicky neopraviteľná.
Pri stanovovaní kP nemožno zohľadňovať mimoriadne (napríklad
sezónne či akciové) okolnosti trhu, vzájomné vzťahy predávajúceho
a kupujúceho alebo ďalšie okolnosti, ktoré by rozhodným spôsobom
ovplyvnili výšku VŠH voči priemernej cene danej zložky majetku na
otvorenom trhu.
Ak sa stanovuje VŠH v súlade s časťou A.24, úroveň hodnoty zložky
majetku by mala byť na úrovni kovového odpadu príslušnej triedy
podľa STN, ak je likvidácia zložky majetku bezproblémová.
Pre neexistujúcu zložku majetku stanoví znalec koeficient
predajnosti kP = 0.
B.5.2 V prípade, že sa zložka majetku hodnotí rozčlenená na
skupiny alebo ide o linku a skupiny, alebo komponenty
strojovej linky sa odpredajú samostatne, VŠH` sa vypočíta
podľa vzťahu
n
VŠH'= suma THi.kpi [€],
i=1
kde
VŠH'- všeobecná hodnota zložky majetku rozčlenenej na skupiny
na úrovni bez DPH [€],
THi - technická hodnota i-tej skupiny zložky majetku na úrovni
bez DPH [€],
kpi - koeficient predajnosti i-tej skupiny zložky majetku
stanovený podľa časti B.5.1 [-].
Znalec uvedie spôsob stanovenia hodnoty kP a podrobne zdôvodní
jednotlivé koeficienty.
Znalec pri stanovení kP vychádza z objektívnych, preukázateľných
a dokladovateľných skutočností tak, aby VŠH bola stanovená
objektívne a správne.
B.5.3 Znalec po stanovení VŠH obvykle zaradí zložku majetku do
príslušnej sadzby DPH podľa osobitného predpisu 9) a stanoví
všeobecnú hodnotu zložky majetku s DPH podľa vzťahu
d
VŠH = VŠH'.(1+ ---) [€],
100
kde:
VŠH - všeobecná hodnota zložky majetku vypočítaná podľa častí
B.5.1 a B.5.2 na úrovni bez DPH [€],
d - sadzba DPH podľa osobitného predpisu 9) [%].
Znalec v IV. časti posudku Záver uvedie stanovenú všeobecnú
hodnotu s DPH číselne a zároveň slovne, a ak je VŠH s DPH, tak aj
so stanovením úrovne DPH v %.
Takto stanovená VŠH sa rovná objektivizovanej reprodukčnej
zostatkovej (obstarávacej) cene zložky majetku podľa zákona
č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Pri stanovení VŠH ako nepeňažného vkladu do spoločnosti v zmysle
zákona č. 500/2001 Z.z. znalec uvedie údaje podľa § 59 ods. 3.
B.6 Výška škody na zložke majetku - VŠ [€]
(1) Výpočet výšky škody vychádza z týchto predpokladov:
- zložka majetku bola pred poškodením v prevádzkyschopnom
stave,
- poškodenie spôsobilo úplné znemožnenie alebo čiastočné
obmedzenie používania zložky majetku, poškodením sa zmenili
vlastnosti alebo technické parametre zložky majetku, pričom
poškodenie mohli spôsobiť rôzne vplyvy (nesprávna prevádzka,
chyba konštrukcie, materiálu, chyba montáže, havária, iné
vplyvy),
- zložka majetku bola po poškodení vykonaním opravy, resp.
iného zásahu uvedená do štandardne prevádzkyschopného stavu,
t.j. obnovili sa jej parametre, funkčné a úžitkové
vlastnosti v rozsahu, v akom boli pred opravou, alebo
- zložka majetku nebola po poškodení opravená. V takom prípade
sa predpokladá oprava štandardnou technológiou a pre takú sa
vyčíslia predpokladané objektívne náklady na opravu zložky
majetku, aby zložka majetku bola uvedená do štandardne
prevádzkyschopného stavu.
(2) V prípade, že zložka majetku je alebo by bola po vykonanej
oprave v inom technickom stave (lepšom alebo horšom), ako to
bolo pred opravou, znalec túto skutočnosť zohľadní.
(3) V prípade poškodenia zložky majetku sa určuje len tzv.
skutočná škoda, t.j. priama majetková ujma spočívajúca v zmene
hodnoty zložky majetku k tzv. rozhodujúcemu dátumu. Výška
škody sa vypočíta podľa vzťahu
VŠ = NO + (VŠH1 - VŠH2) - VŠHZ [€],
kde
VŠ - výška škody [€],
VŠH1 - všeobecná hodnota zložky majetku v okamihu pred
poškodením stanovená podľa časti B.5.1 k dátumu
poškodenia zložky majetku [€],
VŠH2 - všeobecná hodnota zložky majetku po vykonanom zásahu,
resp. po vykonanej alebo predpokladanej oprave s cieľom
uviesť zložku majetku do štandardne prevádzkyschopného
stavu, stanovená podľa časti B.5.1 [€],
VŠHZ - všeobecná hodnota zvyškov zložky majetku, ktoré zostanú
po vykonaní opravy (aj zamýšľanej), ak je predpoklad
ich ďalšieho zhodnotenia [€],
NO - náklady na opravu [€].
(4) Výška škody pri totálnom zničení zložky majetku bez
využiteľných zvyškov sa vypočíta podľa vzťahu:
VŠ = VŠH1 [€],
(5) Náklady na opravu tvoria v zásade tieto položky:
- náklady na materiál,
- mzdové náklady súvisiace s opravou,
- režijné náklady súvisiace s opravou,
- iné náklady (likvidácia odpadov...), ak neboli zahrnuté do
predošlých položiek.
(6) Náklady na opravu (aj zamýšľanej) sa stanovia rozpočtom na
základe cenníkov opravárskych prác platných pre dátum
hodnotenia v autorizovanej opravovni výrobcom predpísanými
postupmi za predpokladu dodržania predpísanej kvality alebo
podľa kalkulácie na vykonanie opravy stanovenej znalcom. Ak
pre daný typ zložky majetku neexistuje cenník opravárskych
prác, použije sa cenník platný pre porovnateľný typ zložky
majetku alebo náklady na opravu stanoví znalec odborným
odhadom.
(7) V prípade, že už bola vykonaná oprava zložky majetku
a existujú doklady o jej vykonaní, náklady na opravu sa
nestanovujú rozpočtom, ale podľa skutočne vynaložených
nákladov na vykonanú opravu. Znalec preskúma doklady, či
opravárenské práce a materiál boli skutočne vynaložené len na
opravy súvisiace s posudzovaným poškodením zložky majetku a či
sú úmerné rozsahu vykonanej opravy zložky majetku. Ak opravu
poškodenia nevykonala autorizovaná opravovňa, resp. ak pri
oprave neboli dodržané výrobcom alebo dodávateľom predpísané
postupy, stanoví znalec TS zložky majetku po oprave poškodenia
s prihliadnutím na tieto skutočnosti.
(8) Znalec postup stanovenia VŠ zdôvodní.
B.7 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku - VŠHLO [€].
(1) Pri stanovení likvidačnej hodnoty zložky majetku musí znalec
jednoznačne uviesť, či hodnotená zložka majetku je určená na
likvidovanie.
(2) Likvidačná hodnota zložky majetku určenej na likvidovanie sa
vypočíta podľa vzťahu:
VŠHLO = VŠH *) - NL [€],
kde
VŠHLO - všeobecná hodnota zložky majetku určenej na
likvidovanie [€],
VŠH - všeobecná hodnota zložky majetku stanovená v časti
B.5.1 k dátumu hodnotenia zložky majetku [€],
NL - náklady na likvidáciu zložky majetku, pričom NL môžu
byť väčšie alebo menšie ako VŠH.
*) Znalec VŠH môže stanoviť aj ako hodnotu kovového odpadu.
(3) Náklady na likvidáciu zložky majetku sú náklady, ktoré je
nevyhnutné vynaložiť na:
- odstavenie zložky majetku z prevádzky (ak je v prevádzke)
vrátane archivácie histórie prevádzky, technickej
dokumentácie, programov, prevádzkových záznamov a podobne,
- demontáž zložky majetku,
- dopravu na miesto likvidácie, resp. odovzdanie prvému
prepravcovi, resp. bez dopravy na miesto likvidácie,
- náklady na likvidáciu, detoxikáciu vzniknutých odpadov a ich
zneškodnenie.
Nebezpečné odpady a prípadné náklady na ich detoxikáciu a ich
zneškodnenie deklaruje a dokladuje majiteľ zložky majetku. Výšku
nákladov znalec v posudku zdôvodní.
PRÍL.5
POSTUP PRI STANOVENÍ VŠEOBECNEJ HODNOTY ELEKTROTECHNICKÝCH ZARIADENÍ
A. ZÁKLADNÉ POJMY
1. Elektrotechnické zariadenie (EZ) - akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa
na výrobu, premenu, prenos, akumulovanie, distribúciu alebo využitie elektrickej
energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracie prístroje, ochranné prístroje,
zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče.
2. Počet odpracovaných rokov EZ - doba prevádzky (r) - skutočná doba, počas
ktorej bolo EZ v prevádzke, stanovená v mesiacoch, prepočítaná na roky od dátumu
jeho prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jeho uvedenia do prevádzky po vykonaní
celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po rozhodujúci
dátum, t.j. dátum, ku ktorému sa elektrotechnické zariadenie hodnotí.
r = Počet mesiacov prevádzky/12 [rok]
Vypočítaný údaj sa zaokrúhli na 3 desatinné miesta.
V prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné doklady, doba prevádzky sa stanoví podľa
iných dostupných údajov alebo zdôvodneným odborným odhadom.
3. Východisková hodnota (VH) - cena zariadenia, za akú je možné obstarať
hodnotené zariadenie alebo zariadenie s rovnakými alebo porovnateľnými technickými
parametrami a úžitkovými vlastnosťami k rozhodujúcemu dátumu v mieste používania
zariadenia.
4. Východiskový technický stav (VTS) - preukázateľným spôsobom definovaný,
technický stav v čase prvotného alebo opätovného uvedenia zariadenia do prevádzky.
Je vyjadrením miery schopnosti zariadenia plniť funkcie a účel, pre ktoré bolo zariadenie
vyrobené v súlade s technickou dokumentáciou a pokynmi výrobcu na začiatku doby prevádzky
zariadenia (v okamihu uvedenia zariadenia do prevádzky, zaradenia do evidencie, resp.
po vykonanej generálnej oprave či modernizácii - technickom zhodnotení).
V prípade,
ak od hodnoteného zariadenia nie sú k dispozícii žiadne doklady, znalec stanoví východiskový
technický stav na základe vykonanej obhliadky, informácií prevádzkovateľa alebo iného
hodnoverného dokladu. Keď zariadenie nemožno obhliadnuť a nie sú k dispozícii žiadne
doklady ani informácie, znalec stanoví VTS zdôvodneným odborným odhadom.
5. Základná amortizácia (ZA) - miera skutočného fyzického opotrebenia ohraničená
časovým intervalom uvedenia zariadenia do prevádzky a rozhodujúcim dátumom.
6. Technická životnosť (Ž) - doba, počas ktorej je zariadenie schopné plniť
požadované funkcie v súlade s určením zariadenia, technickou dokumentáciou, sprievodnou
dokumentáciou, odporúčaniami a pokynmi výrobcu alebo dodávateľa.
7. Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) - miera schopnosti zariadenia
plniť požadované funkcie v súlade s určením zariadenia, technickou dokumentáciou,
sprievodnou dokumentáciou, odporúčaniami výrobcu alebo dodávateľa, po skončení prognózovanej
technickej životnosti.
8. Rozhodujúci dátum - dátum, ku ktorému je stanovená všeobecná hodnota.
9. Technický stav (TS) - skutočný technický stav zariadenia stanovený k rozhodujúcemu
dátumu, zodpovedajúci základnej amortizácii určenej pre skutočnú dobu prevádzky zariadenia,
priamo úmerný spôsobu prevádzky a morálnemu opotrebeniu zariadenia.
10. Zmena technického stavu (Z) - percentuálne vyjadrenie odchýlky skutočného
technického stavu hodnoteného zariadenia od stavu definovateľného technickou, sprievodnou,
resp. inou dokumentáciou alebo stavu určeného optimálnym používaním zariadenia v
reálnom čase.
11. Koeficient morálneho opotrebenia (kMO) - vyjadruje mieru morálneho
opotrebenia zariadenia, pričom v praxi sa rozlišujú dve skupiny morálneho opotrebenia:
a) Morálne opotrebenie I - vzniká v dôsledku rastu produktivity práce, keď sa nové
EZ vyrábajú lacnejšie, v dôsledku čoho klesá hodnota rovnakých EZ vyrobených skôr,
pričom technická úroveň EZ vyrobených skôr je rovnaká ako technická úroveň nových
EZ.
b) Morálne opotrebenie II - vzniká v dôsledku technického pokroku, keď sa vyrábajú
EZ s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených EZ s
menšou výkonnosťou, pričom nové EZ zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie a efektívnejšie
(napr. výpočtová technika a pod.). Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať
hodnoty kMO je (0;1>, pričom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu koeficienta
kMO.
V prípade, že pri hodnotenom EZ nemožno vykonať obhliadku a nie sú k dispozícii hodnoverné
podklady, znalec stanoví hodnotu kMO podľa porovnateľných EZ predávaných na trhu
v období obstarávania hodnoteného EZ v kontexte so súčasnými technicky porovnateľnými
výrobkami.
12. Technická hodnota (TH) - peňažné vyjadrenie technického stavu hodnoteného
EZ.
13. Všeobecná hodnota (VŠH) - výsledná objektivizovaná hodnota EZ stanovená
k rozhodujúcemu dátumu pri rešpektovaní trhových podmienok v mieste hodnotenia, kompletnosti
zariadenia, technického stavu, úplnosti sprievodnej a technickej dokumentácie. Pri
stanovení VŠH znalec vždy uvedie, či je stanovená s daňou z pridanej hodnoty alebo
bez.
14. Koeficient predajnosti EZ (kp) - vyjadruje stav trhového prostredia v
mieste hodnotenia pri rešpektovaní rozhodujúceho dátumu, úplnosti sprievodnej a technickej
dokumentácie, spôsobu údržby a prevádzkovania EZ, jeho úplnosti, kompletnosti a iných
faktorov, ktoré môžu mať preukázateľný vplyv na hodnotu EZ.
15. Výška škody (VŠ) - finančným vyjadrením priamych i nepriamych nákladov
vynaložených na odstránenie javov, ktoré spôsobili alebo spôsobujú nefunkčnosť EZ
alebo zmenu technických a projektovaných parametrov EZ.
B. POSTUP PRI VÝPOČTE VŠEOBECNEJ HODNOTY EZ
Znalec zatriedi hodnotené EZ podľa časti C tejto prílohy.
1. Základná amortizácia
Vypočíta sa podľa vzťahu:
100 - ZO
ZA = r . ( -------------- ) [%],
é
kde
r - počet odpracovaných rokov [roky]
ZO - zostatkové percento prevádzkyschopnosti EZ [%]
Ž - prognózovaná technická životnosť EZ [roky]
Základnou podmienkou na použitie tohto vzťahu je: r <= Ž
V prípade, že zariadenie je v prevádzke dlhšiu dobu, ako
je prognózovaná technická životnosť, t.j. r > Ž, základná
amortizácia sa vypočíta podľa vzťahu:
ZA = VTS - ZO [%],
kde
VTS - východiskový technický stav EZ [%]
2. Technický stav
Vypočíta sa podľa vzťahu:
+ - Z
TS = (VTS - ZA) . (1 + -----) . kMO [%]
100
kde
TS - technický stav EZ [%]
VTS - východiskový technický stav EZ [%]
ZA - základná amortizácia EZ [%]
Z - zmena technického stavu EZ [%]
kMO - koeficient morálneho opotrebenia [ - ]
Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty
z intervalu (0; 1>
3. Technická hodnota
Vypočíta sa podľa vzťahu:
TS . VH
TH = ------- [€],
100
kde
TH - technická hodnota [€]
TS - technický stav EZ stanovený k rozhodujúcemu dátumu [%]
VH - východisková hodnota EZ [€]
4. Všeobecná hodnota
Vypočíta sa podľa vzťahu:
VŠH = TH . kP [€],
kde
TH - technická hodnota EZ [€]
kP - koeficient predajnosti EZ [-]
Koeficient predajnosti sa vypočíta podľa vzťahu:
kP = kPT . kPS . kPD . kPL . kPI [-],
kde
kPT - koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie
potrebnej na prevádzku EZ - kPT je (0; 1>
------------------------------------------------------------------
P.č. Dokumentácia kPT
------------------------------------------------------------------
1. Dokumentácia je úplná, kompletná
a platná 1,00
2. Dokumentácia je úplná, kompletná,
neplatné sú odborné prehliadky a odborné
skúšky podľa osobitných predpisov 1) 0,85 - 1,00
3. Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady
o zariadení v rozsahu:
- neúplné doklady podľa osobitného
predpisu 2), 3)
- neúplné doklady o odborných skúškach
podľa osobitného predpisu 1) 0,50 - 0,85
4. Od EZ nejestvuje žiadna technická
dokumentácia, prevádzkové záznamy ani
doklady o nadobudnutí vlastníckeho či iného
práva k tomuto zariadeniu 0,10 - 0,50
kPS - koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov
a servisných služieb, opravy a údržbu EZ - kPS je (0; 1>
------------------------------------------------------------------
P.č. ND, služby, opravy, údržba kPS
------------------------------------------------------------------
1. V mieste prevádzkovania EZ sú dostupné
opravárenské služby, výkon údržby
je zmluvne zabezpečený, ND sú vyrábané
a dostupné 1,00
2. Opravárenské služby sú dostupné v rozsahu
do 100 km, výkon údržby je zmluvne
zabezpečený, ND sú bežne dostupné 0,90 - 1,00
3. EZ hodnoteného typu sú ťažko opravovateľné,
nejestvuje bežne dostupná sieť opravárenských
a údržbárskych firiem, ND sa nevyrábajú sériovo 0,50 - 0,90
4. EZ nemožno v SR opraviť, dostupný je len
servis a údržba zo zahraničia, ND nie sú
v SR k dispozícii 0,30 - 0,50
5. EZ je neopraviteľné 0,10 - 0,30
------------------------------------------------------------------
kPD - koeficient dopytu po hodnotenom EZ na trhu - kPD je R+
------------------------------------------------------------------
P.č. Dopyt kPD
------------------------------------------------------------------
1. EZ je nepredajné, nevyužiteľné
v podnikateľskej činnosti iného subjektu 0,01 - 0,20
2. EZ je nepredajné, využiteľnosť je len
na náhradné diely pre opravy iných EZ 0,20 - 0,40
3. Na trhu je prebytok EZ hodnoteného typu
a parametrov, ponuka prevláda nad dopytom,
resp. na trhu sú EZ podobného typu,
ale výkonnejšie, EZ morálne zastarané,
jednoúčelové EZ, EZ poškodené a pod. 0,40 - 0,80
4. Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu
po hodnotenom EZ 0,80 - 1,00
5. Hodnotené EZ je možné predať vopred
určenému záujemcovi 1,00
6. Dopyt po hodnotenom EZ prevláda nad ponukou,
hodnotené EZ dosahuje mimoriadne technické
parametre, dovoz EZ porovnateľného typu
zo zahraničia je nerentabilný, EZ
je využiteľné v ďalšej podnikateľskej
činnosti a pod. > 1,00
------------------------------------------------------------------
kPL - tento koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej
hodnoty technologického celku pozostávajúceho
z viacerých EZ alebo aj jednotlivého EZ a zohľadňuje
zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo
EZ v dôsledku zásahu do celku, napr. nutnosťou jeho
demontáže alebo vyčlenením niektorého EZ
z technologického celku - kPL je (0; 1>
------------------------------------------------------------------
P.č. Stav technologického celku kPL
------------------------------------------------------------------
1. Technologický celok je kompletný a úplný 1,00
2. Technologický celok je nekompletný
a neúplný, pričom tento stav nemá vplyv
na výkonnosť a projektované parametre
zariadenia 0,85 - 1,00
3. Technologický celok je nekompletný,
neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť
náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných
častí za iné s minimálnym dopadom
na výkonnosť a projektované parametre
zariadenia 0,70 - 0,85
4. Technologický celok je nekompletný,
neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť
náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných
častí za iné so závažným dopadom
na výkonnosť a projektované parametre
zariadenia 0,50 - 0,70
5. Technologický celok je nekompletný,
neúplný, pričom tento stav sa nedá
odstrániť náhradou chýbajúcich, resp.
nefunkčných častí za iné 0,01 - 0,50
------------------------------------------------------------------
kPI - koeficient ostatných vplyvov, napr. EZ v záručnej
lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy
spôsob údržby a využívania EZ, EZ po havárii a pod.).
- kPI (0; 1>
------------------------------------------------------------------
P.č. Iné vplyvy kPI
------------------------------------------------------------------
1. EZ je kompletné, plne funkčné, zodpovedne
ošetrované, používané v súlade
s odporúčaniami výrobcov, resp. dovozcov 1,00
2. EZ je využívané intenzívne s občasným
prekročením projektovaných parametrov
a výkonu so zanedbateľným vplyvom
na životnosť, pri dodržiavaní
predpísanej frekvencie údržbárskych
a servisných prác. V prípade skladovania
EZ (EZ nie je v prevádzke) je toto
zodpovedajúcim spôsobom uložené
a ošetrované v predpísaných priestoroch 0,85 - 1,00
3. EZ je využívané intenzívne
s trvalým prekračovaním projektovaných
parametrov a výkonu s podstatným vplyvom
na životnosť EZ, pri dodržiavaní
predpísanej frekvencie údržbárskych
a servisných prác. V prípade skladovania
EZ je toto uložené v uzatvorených
priestoroch, avšak ďalej neošetrované 0,60 - 0,85
4. EZ je využívané neznámym spôsobom bez
vedenia potrebných prevádzkových záznamov
a pri neznámom počte predchádzajúcich
majiteľov (prevádzkovateľov). V prípade
skladovania EZ je toto skladované nevhodným
spôsobom v rozpore s predpismi výrobcu,
resp. dovozcu, so zreteľným vplyvom
okolitého prostredia na EZ 0,01 - 0,60
------------------------------------------------------------------
5. Výška škody
Vypočíta sa podľa vzťahu:
VŠ = NO + (VŠHPP - VŠHPZ) - VŠHZ [€],
kde
VŠ - výška škody [€]
VŠHPP - všeobecná hodnota EZ pred poškodením
stanovená k dátumu poškodenia EZ [€]
VŠHPZ - všeobecná hodnota EZ po vykonanom zásahu,
resp. po predpokladanom vykonaní zásahu
s cieľom uvedenia EZ do pôvodného
prevádzkyschopného stavu [€]
VŠHZ - všeobecná hodnota zvyškov EZ, ktoré zostanú
po vykonaní zásahu a je predpoklad ich
ďalšieho speňaženia [€]
NO - náklady na opravu [€]
6. Likvidačná hodnota EZ sa stanovuje len v nasledujúcich
prípadoch:
- vlastník zariadenia končí podnikateľskú činnosť likvidáciou
- vlastník zariadenia končí podnikateľskú činnosť konkurzom,
pričom nenasleduje likvidácia
- vlastník zariadenia končí podnikateľskú činnosť konkurzom,
pričom nasleduje likvidácia
- vlastník zariadenia končí podnikateľskú činnosť iným
spôsobom.
Pri stanovení likvidačnej hodnoty zariadenia musí byť
jednoznačne stanovené, či zariadenie je určené na ďalšiu
prevádzku alebo na odstránenie - znehodnotenie (do šrotu).
V prípade zariadenia určeného na znehodnotenie sa likvidačná
hodnota určí podľa vzťahu:
VŠHLO = VŠH - NL [€],
kde
VŠHLO - všeobecná hodnota EZ určeného na odstránenie (do
šrotu) [€]
VŠH - všeobecná hodnota EZ k dátumu odstránenia EZ [€]
NL - náklady na likvidáciu EZ [€]
Náklady na likvidáciu nie sú častokrát zanedbateľné.
Pozostávajú z nákladov na odstránenie z prevádzky, demontáž,
archiváciu histórie (počítačové programy, výpočtová
technika...), prepravu na miesto určenia, náklady na separáciu
toxických odpadov, ich zneškodnenie, poplatky za znečistenie
životného prostredia, ak nejaké vzniknú, a podobne. Výšku
nákladov znalec v posudku zdôvodní.
7. Vypočítaná hodnota VŠH EZ, výšky škody a likvidačnej
hodnoty EZ sa zaokrúhľuje na 50 centov.
C. KATEGORIZÁCIA EZ A MATERIÁLOV POUŽÍVANÝCH NA ICH VÝROBU
Podľa tejto prílohy sa môžu hodnotiť elektrotechnické zariadenia, ktoré
sa uvádzajú v jednotlivých kategóriách v tabuľke pod číselným znakom jednotného triedenia.
Pri zatriedení hodnoteného EZ znalec rešpektuje nasledujúce zásady:
a) Každé EZ uvedené
v niektorej položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený
za predpokladu, že v stave a za podmienok, v akých sa nachádza k rozhodujúcemu dátumu
tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má charakteristické znaky kompletného
alebo hotového výrobku.
b) Ak má byť EZ zaradené do dvoch alebo viacerých položiek, najšpecifickejšia položka
musí mať prednosť pred položkami so všeobecnejším významom.
c) Zmesi, EZ zložené z rôznych materiálov alebo EZ skladajúce sa z rôznych komponentov
a EZ dodávané v súboroch sa zaradia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva
ich podstatný charakter.
d) EZ alebo materiál, ktorý nie je možné zatriediť podľa vyššie uvedených pravidiel,
sa zatriedi do položky, ktorá zahŕňa najpodstatnejšie elektrotechnické zariadenie
alebo materiál.
e) Púzdra, obaly, schránky, špeciálne tvarované alebo upravené na vloženie určitého
výrobku alebo súboru výrobkov, vhodné na dlhodobé využitie sa zatrieďujú s týmito
výrobkami.
2.1 Silnoprúdové elektrotechnické zariadenia
2.1.1 Elektrotechnické zariadenia na výrobu elektrickej
energie
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8402 28.30.11 Kotly na výrobu vodnej alebo
28.30.13 inej pary - parné kotly
(iné ako nízkotlakové kotly 17 25
na ústredné kúrenie schopné
dodávať tak teplú vodu,
ako aj paru); kotly na
"prehriatu" paru - len
elektrokotly
8407 34.10.11 Kogeneračné jednotky 20 5
34.10.12
35.30.11
8502 31.10.32 Elektrické generátorové 20 25
31.10.61 agregáty a rotačné meniče
31.10.31 (konvertory),
elektrické generátorové
agregáty s piestovým vznetovým
spaľovacím motorom (dieselové
motory alebo motory so
žiarovou hlavou)
------------------------------------------------------------------
2.1.2 Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej
energie
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód -----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8534 32.10.30 Tlačené obvody 20 5
8535 25.24.90 Elektrické prístroje 20 20
31.20.10 na vypínanie alebo
31.20.40 na ochranu
elektrických obvodov, na ich
spájanie do elektrického
obvodu (napr. odpájače,
spínače, poistky, bleskoistky,
obmedzovače prúdových nárazov,
zásuvky, rozvodné skrine)
na napätie presahujúce 1000 V
8536 31.20.24 Elektrické zariadenia 20 20
31.20.25 na vypínanie alebo na ochranu
31.20.26 elektrických obvodov, na ich
31.20.27 spájanie do elektrického obvodu
31.20.21 (napr. vypínače, spínače, relé,
31.20.22 poistky, obmedzovače prúdových
31.20.23 nárazov, zástrčky, zásuvky,
objímky žiaroviek, rozvodné
skrine) na napätie nepresahujúce
1000 V
8537 25.24.90 Rozvádzače, rozvodové panely, 20 20
31.20.40 ovládacie (dispečerské)
31.20.32 stoly, pulty, skrine a ostatné
31.20.31 základne vybavené dvoma alebo
viacerými zariadeniami položky
8535 alebo 8536, na elektrické
riadenie alebo na rozvod
elektrického prúdu vrátane
zabudovaných nástrojov
a prístrojov a číslicové riadiace
zariadenia, okrem spínacích
prístrojov a zariadení položky
8517
8538 25.24.90 Časti a súčasti určené výhradne 20 20
31.20.40 alebo hlavne na
použitie s prístrojmi
a zariadeniami položiek
8535, 8536 alebo 8537
8544 31.30.15 Drôty, káble (vrátane 20 20
31.30.11 koaxiálnych
31.30.14 káblov) izolované
31.30.13 (tiež lakovým povrchom alebo
31.30.12 s anodickým okysličením)
31.61.10 a ostatné izolované elektrické
vodiče, tiež s prípojkami;
káble z optických vlákien
vyrobené z jednotlivo
opláštených vlákien, tiež
spojené s elektrickými vodičmi
alebo s prípojkami
8545 31.62.15 Uhlíkové elektródy, uhlíkové 4 5
kefky, osvetľovacie
uhlíky, uhlíky na elektrické
batérie a ostatné výrobky
zhotovené z grafitu alebo
z iného uhlíku, tiež spojené
s kovom, druhov používaných
na elektrické účely
8546 26.15.25 Elektrické izolátory 25 20
26.23.10 z ľubovoľného materiálu
31.62.14
8547 25.24.26 Izolačné časti a súčasti 20 10
26.23.10 na elektrické stroje,
31.62.14 prístroje a zariadenia,
vyrobené úplne z izolačných
materiálov alebo len
s jednoduchými, do materiálu
vlisovanými drobnými
kovovými súčasťami
(napr. s objímkami
so závitom),
slúžiacimi výlučne
na pripevňovanie, okrem
izolátorov položky 8546;
elektrické rozvodné
rúrky a ich spojky
zo základného kovu,
s vnútorným izolačným
materiálom
2.1.3 Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos
elektrickej energie
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód -----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8302 60 28.63.14 Zariadenia na automatické 17 10
zatváranie dverí
(elektrické)
8403 28.22.12 Kotly na ústredné kúrenie, 25 20
28.22.13 iné ako položky
28.30.12 8402 - elektrické
8404 28.30.12 Pomocné prístroje 17 25
28.30.13 a zariadenia
na kotly položky 8402 alebo
8403 (napr. ohrievače vody,
tzv. ekonomizéry, prehrievače
pary, odstraňovače sadzí,
zariadenia na rekuperáciu
plynov); parné kondenzátory
alebo iné pomocné jednotky -
- elektrické
8413 28.40.20 Čerpadlá na kvapaliny, tiež 10 25
29.12.21 vybavené meracím zariadením;
29.12.23 elevátory na kvapaliny
29.12.24
8414 29.12.38 Vzduchové čerpadlá, kompresory 12 25
a ventilátory
8415 29.23.30 Klimatizačné stroje a prístroje, 12 25
29.23.12 skladajúce sa z ventilátora
so vstavaným motorom a zo
strojov a prístrojov na zmenu
teploty a vlhkosti, vrátane
strojov a prístrojov, v ktorých
môže byť vlhkosť regulovaná
oddelene
8418 29.23.13 Chladničky, mraziace boxy 8 25
29.23.30 a ostatné chladiace alebo
29.71.11 mraziace zariadenia, elektrické,
tepelné čerpadlá, iné ako
klimatizačné stroje a prístroje
položky 8415 - elektrické
8419 29.23.11 Prístroje, stroje alebo 12 25
29.23.30 laboratórne zariadenia
29.24.40 s elektrickým ohrevom,
29.53.15 na spracovávanie materiálu
29.56.22 výrobnými postupmi,
29.72.14 zakladajúcimi sa na zmene
33.10.14 teploty, ako je ohrievanie,
varenie, praženie, destilácia,
rektifikácia, sterilizácia,
pasterizácia, parenie,
sušenie, vyparovanie,
odparovanie, kondenzovanie
alebo chladenie, okrem
prístrojov a zariadení pre
domácnosť; prietokové alebo
zásobníkové ohrievače vody
8421 29.23.14 Odstredivky, vrátane sušiacich 10 25
29.24.31 odstrediviek, prístroje
29.24.52 na filtrovanie alebo na
čistenie tekutín
8422 29.24.60 Umývačky riadu 11 25
8425 29.22.11 Kladkostroje a iné zdvíhacie 17 25
29.22.19 zariadenia s elektrickým
pohonom
8428 29.22.18 Ostatné zdvíhacie, nakladacie 17 25
29.22.16 a vykladacie a manipulačné
29.22.17 zariadenia (napr. výťahy,
29.52.11 lanovky, eskalátory,
dopravníky) s elektrickým
pohonom
8431 29.22.19 Elektrické časti a súčasti 10 20
29.52.61 vhodné na použitie výhradne
29.22.20 na stroje a zariadenia
položiek 8425 až 8430
8434 29.53.12 Dojacie stroje a mliekarenské 8 25
29.32.62 stroje a ostatné stroje
29.53.21 v potravinárskom priemysle
s elektrickým pohonom
a riadením
8447 29.54.14 Pletacie stroje a krosná, 14 25
29.54.41 stroje na spevnenie prešitím,
29.54.12 opriadacie stroje, stroje
29.54.15 na výrobu tylu, čipiek,
výšiviek, lemoviek a prámikov,
pletených alebo sieťovinových
a stroje na výrobu strapcov -
- riadené elektronicky
8451 29.54.21 Stroje a zariadenia na pranie, 10 25
29.71.13 čistenie, žmýkanie, sušenie,
29.54.22 žehlenie
8456 29.40.11 Obrábacie stroje na spracovanie 10 25
29.40.12 všetkých materiálov ich
29.40.21 úberom mechanicky, pomocou
29.40.22 lasera alebo pomocou iných
29.40.23 svetelných alebo fotónových
29.40.31 zväzkov, ultrazvuku,
elektroerózie, elektrochemických
reakcií, elektrónových zväzkov
ionizujúceho žiarenia alebo
oblúkových výbojov v plazme
8467 19 29.40.76 Náradie s vlastným zabudovaným 10 20
29.40.77 elektrickým motorom
8501 31.10.22 Elektrické motory a generátory 20 25
31.10.61 (okrem generátorových
31.10.23 agregátov)
31.10.24
31.10.10
31.10.26
31.10.25
31.10.21
8504 31.10.50 Elektrické transformátory, 20 20
31.10.62 statické meniče (napr.
31.10.42 usmerňovače) a induktory
31.10.43
31.10.41
8505 31.62.12 Elektromagnety; permanentné 8 10
magnety a výrobky určené
na zmagnetizovanie; upínacie
dosky, skľúčovadlá a iné
podobné upínacie zariadenia
s elektromagnetmi alebo
permanentnými magnetmi
8508 25.24.90 Elektromechanické ručné 5 20
29.40.77 nástroje so vstavaným
elektrickým motorom
8509 25.24.90 Elektromechanické zariadenia 10 10
29.71.21 pre domácnosť so
29.71.30 vstavaným elektrickým motorom
8510 29.71.22 Holiace strojčeky a strojčeky 6 10
29.71.30 na strihanie vlasov
so vstavaným elektrickým
motorom:
8514 27.51.12 Elektrické pece priemyselné 12 25
27.51.11 alebo laboratórne (vrátane
27.51.13 indukčných alebo
27.52.10 dielektrických); ostatné
27.53.10 priemyselné alebo laboratórne
27.54.10 indukčné alebo dielektrické
29.21.13 ohrievacie zariadenia
29.21.14
8503 31.10.61 Časti a súčasti určené 20 10
výhradne alebo hlavne
na stroje položky 8501
alebo 8502
8515 29.40.60 Zariadenia a stroje 11 25
29.40.78 elektrické (aj elektricky
vyhrievaný plyn),
laserové alebo používajúce
iné svetelné či fotónové
zväzky, ultrazvukové,
využívajúce elektrónové
zväzky, magnetické impulzy
alebo plazmové výboje na
spájkovanie alebo zváranie,
tiež schopné rezania;
elektrické stroje a prístroje
na striekanie kovov alebo
cermetov za tepla
8516 25.24.90 Elektrické prietokové 10 10
29.71.28 alebo zásobníkové ohrievače
29.71.24 vody a ponorné ohrievače;
29.71.27 elektrické zariadenia
29.71.23 na vykurovanie miestností,
29.71.25 pôdy a na podobné účely;
29.71.26 elektrotepelné zariadenia
29.71.29 na ošetrovanie vlasov
29.71.30 [napr. sušiče vlasov,
vlničky na vlasy (kulmy),
prístroje na trvalú onduláciu]
a sušiče rúk; žehličky;
ostatné elektrotepelné
prístroje používané
v domácnostiach;
elektrické vykurovacie
odpory, iné ako položky
8545
8539 31.50.11 Elektrické žiarovky alebo 5 5
31.50.12 výbojky, vrátane žiaroviek
31.50.13 na svetlomety a ultrafialové
31.50.14 alebo infračervené žiarovky;
31.50.15 oblúkovky
31.50.41
8607 35.20.40 Časti a súčasti železničných 12 20
a električkových vozidiel
alebo iných koľajových
vozidiel - len
elektrotechnické zariadenie
9405 25.24.24 Svietidlá (vrátane 6 20
26.15.24 svetlometov) a ich
31.50.34 časti a súčasti inde
31.50.23 neuvedené ani nezahrnuté;
31.50.33 svetelné reklamy, svetelné znaky
31.50.25 a značky; svetelné oznamovacie
31.50.32 tabule a podobné výrobky s pevným
31.50.42 osvetľovacím zdrojom a ich časti
31.50.22 a súčasti inde nešpecifikované
alebo nezahrnuté
------------------------------------------------------------------
2.2 Slaboprúdové elektrotechnické zariadenia
2.2.1 Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej
energie
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8544 31.30.15 Drôty, káble (vrátane 20 20
31.30.11 koaxiálnych káblov)
31.30.14 izolované
31.30.13 (tiež lakovým povrchom
31.30.12 alebo s anodickým okysličením)
31.61.10 a ostatné izolované elektrické
vodiče, tiež s prípojkami;
káble z optických vlákien
vyrobené z jednotlivo
opláštených vlákien, tiež
spojené s elektrickými vodičmi
alebo s prípojkami
8547 25.24.26 Izolačné časti a súčasti 20 10
26.23.10 na elektrické stroje, prístroje
31.62.14 a zariadenia, vyrobené úplne
z izolačných materiálov alebo
len s jednoduchými, do materiálu
vlisovanými drobnými kovovými
súčasťami (napr. s objímkami
so závitom), slúžiacimi
výlučne na pripevňovanie,
okrem izolátorov položky
8546; elektrické rozvodné
rúrky a ich spojky
zo základného kovu,
s vnútorným izolačným
materiálom
9001 33.40.21 Optické vlákna a zväzky 20 10
33.40.11 optických vlákien; káble
optických vlákien, iné ako
zaradené do položky 8544;
polarizačný materiál v tvare
listov alebo dosiek; šošovky
(tiež kontaktné), hranoly,
zrkadlá a iné optické články
z akéhokoľvek materiálu,
nezasadené, iné ako z opticky
neopracovaného skla:
2.2.2 Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos
elektrickej energie
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8506 31.40.12 Galvanické články a batérie 6 10
8507 31.40.23 Elektrické akumulátory, 5 10
31.40.22 vrátane separátorov, tiež
31.40.24 s pravouhlým prierezom
31.40.21 (vrátane štvorcového)
8511 31.61.21 Elektrické zapaľovacie alebo 8 20
31.61.24 spúšťacie zariadenie
31.61.22 na zážihové a vznetové
spaľovacie motory [napr.
magnetické zapaľovače
(magnetá),
zapaľovacie cievky,
zapaľovacie
a žeraviace sviečky,
spúšťače];
generátory (napr. dynamá,
alternátory) a regulačné
spínače používané
s týmito motormi
8512 31.61.24 Elektrické prístroje 12 25
31.61.23 osvetľovacie a signalizačné
(okrem výrobkov položky 8539),
stierače, rozmrazovače
a odhmlievače, elektrické,
na bicykle a motorové vozidlá
8513 31.50.21 Prenosné elektrické svietidlá 4 5
31.50.42 s vlastným zdrojom elektrickej
energie (napr. na suché články,
akumulátory, magnetá), okrem
svietidiel položky 8512
8532 32.10.12 Elektrické kondenzátory, 7 10
32.10.13 pevné, otočné a dolaďovacie
32.10.71
32.10.11
8533 32.10.20 Elektrické odpory (vrátane 7 10
32.10.72 reostatov a potenciometrov),
okrem vykurovacích odporov
8540 32.10.41 Elektrónky a trubice so 5 5
32.10.42 studenou katódou, so
32.10.73 žeravenou
katódou alebo s fotokatódou
(napr. vákuové
či parami alebo plynmi
plnené elektrónky a trubice,
ortuťové usmerňovacie výbojky
a trubice, katódové trubice,
televízne obrazovky a snímacie
elektrónky televíznych kamier)
8541 32.10.51 Diódy, tranzistory a podobné 10 5
32.10.52 polovodičové prvky,
32.10.73 fotocitlivé polovodičové
zariadenia, vrátane
fotovoltických článkov, tiež
zostavených do modulov alebo
zabudovaných do panelov; diódy
vyžarujúce svetlo (LED);
zabudované piezoelektrické
kryštály
8542 32.10.60 Elektronické integrované 10 5
32.10.73 obvody a mikrozostavy
8548 31.62.16 Odpad a zvyšky galvanických 4 2
článkov, batérií a elektrických
akumulátorov, nepoužívateľné
galvanické články, batérie
a elektrické akumulátory;
elektrické časti a súčasti
strojov a prístrojov
nešpecifikované ani nezahrnuté
inde v tejto kapitole
8709 29.22.15 Vozíky s elektrickým pohonom 12 25
29.22.19
8805 35.30.14 Pozemné prístroje pre 8 15
letecký výcvik, ich časti
a súčasti
9207 36.30.15 Hudobné nástroje, ktorých zvuk 10 20
36.30.18 sa tvorí alebo sa
musí zosilniť elektricky (napr.
organy, gitary, akordeóny)
9209 36.30.17 Časti, súčasti a príslušenstvo 12 10
36.30.18 hudobných nástrojov (napr.
mechanizmy hracích skriniek,
metronómy a ladičky všetkých
druhov - elektronické
9503 36.50.33 Ostatné hračky; zmenšené modely, 7 10
36.50.20 podobné modely na hranie;
36.50.12 skladačky všetkých druhov -
- elektronické
9613 36.63.61 Zapaľovače cigariet a iné 5 10
36.63.62 zapaľovače, elektrické
a ich časti a súčasti
9019 Mechanoterapeutické zariadenia, 7 20
masážne prístroje, prístroje
na testovanie psychologickej
spôsobilosti, prístroje na liečbu
ozónom, kyslíkom, aerosólom,
dýchacie prístroje, oživovacie
prístroje, elektrické vibračné
masážne strojčeky
2.2.3 Elektrotechnické zariadenia na prenos informácií
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8517 32.20.20 Elektrické prístroje na drôtovú 5 5
32.20.30 telefóniu alebo telegrafiu,
vrátane drôtových telefónnych
prístrojov s batériovými
mikrotelefónmi
a telekomunikačné prístroje
na nosnú frekvenciu alebo na
digitálne drôtové systémy;
videotelefóny
8518 32.30.41 Mikrofóny a ich stojany; 5 10
32.30.42 reproduktory, tiež vstavané;
32.30.43 slúchadlá všetkých druhov
32.30.51 a kombinované rečnícke súpravy;
elektrické nízkofrekvenčné
zosilňovače; súpravy
elektrických zosilňovačov zvuku
8526 32.30.52 Rádiolokačné a rádiosondážne 6 20
33.20.20 prístroje (radary),
rádionavigačné prístroje a
rádiové prístroje na diaľkové
riadenie
------------------------------------------------------------------
2.2.4 Elektrotechnické zariadenia na spracovanie informácií
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8469 30.01.11 Písacie stroje (iné ako 8 25
30.01.12 tlačiarne položky 8471);
30.01.14 stroje na spracovanie textu
30.02.19 - okrem mechanických
8470 30.01.13 Počítacie stroje a vreckové 8 25
prístroje na záznam, vyvolanie
a zobrazenie údajov výpočtovými
funkciami
8471 30.02.17 Stroje na automatické 5 5
30.02.14 spracovanie údajov a ich
30.02.16 jednotky;
30.02.18 magnetické alebo optické
30.02.19 snímače, stroje na prepis
30.02.11 údajov v kódovanej forme
30.02.15 na pamäťové médiá a stroje
32.02.12 spracovávajúce tieto údaje,
32.02.13 inde nešpecifikované alebo
nezahrnuté
8472 30.01.23 Iné kancelárske stroje 8 25
a prístroje (napr.
rozmnožovacie stroje
hektografické alebo blanové,
adresovacie stroje, automatické
rozdeľovače bankoviek, stroje
na triedenie, čítanie alebo
na balenie mincí, prístroje
na orezávanie ceruziek,
dierkovacie alebo spínacie
stroje) - elektronické
8473 30.01.24 Časti, súčasti 5 5
30.01.14 a príslušenstvo (okrem
30.02.19 krytov, kufríkov a podobných
výrobkov) používané výhradne
alebo hlavne na strojoch
položiek 8469 až 8472 - len
elektrické zostavy
8476 29.24.33 Predajné automaty (napríklad 8 25
29.24.53 na predaj poštových známok,
cigariet, potravín alebo
nápojov), vrátane automatov
na rozmieňanie mincí
- elektronické
------------------------------------------------------------------
2.2.5 Elektrotechnické zariadenia na záznam a reprodukciu
informácií
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8519 25.24.90 Gramofóny, tiež prenosné, 7 20
32.30.31 gramofónové šasi, kazetové
32.30.51 prehrávače a iné zvukové
reprodukčné prístroje,
bez zariadenia na záznam
zvuku
8520 32.30.32 Magnetofóny a iné prístroje 7 20
32.30.51 na záznam zvuku, tiež
s reprodukčným zariadením
8521 32.30.33 Videofonické prístroje 7 20
32.30.51 na záznam a reprodukciu,
tiež so zabudovaným
videotunerom
8522 25.24.90 Časti, súčasti 7 20
32.30.51 a príslušenstvo vhodné
na použitie
výhradne alebo hlavne
s prístrojmi položiek 8519
až 8521
8523 24.65.10 Hotové nenahraté médiá 7 20
25.22.15 na záznam zvuku alebo
podobný záznam
8524 22.14.11 Gramofónové platne, 7 20
22.14.12 magnetické pásky a iné
25.22.15 nahraté médiá na záznam zvuku
alebo na podobné záznamy,
vrátane matríc a galvanických
odtlačkov na výrobu platní
8525 25.24.90 Vysielacie prístroje pre 5 10
32.20.12 rádiotelefóniu,
32.20.11 rádiotelegrafiu,
32.30.52 rozhlasové alebo televízne
32.30.33 vysielanie, tiež s prijímacím
zariadením alebo so zariadením
na záznam alebo reprodukciu
zvuku; televízne kamery;
stabilné videokamery a ostatné
videokamery
8527 32.30.11 Prijímacie prístroje 5 10
32.30.12 na rádiotelefóniu,
32.30.44 rádiotelegrafiu
32.30.52 alebo rozhlasové vysielanie
tiež kombinované v jednej skrini
s prístrojom na záznam alebo
reprodukciu zvuku alebo
s hodinami
8528 32.30.20 Televízne prijímače tiež 7 20
25.24.90 so vstavanými rozhlasovými
32.30.52 prijímačmi alebo prístrojmi
na záznam či reprodukciu
zvuku alebo obrazu;
videomonitory a
videoprojektory
8529 32.30.52 Časti a súčasti vhodné 6 10
výlučne alebo hlavne na
prístroje položiek 8525
až 8528:
9005 33.40.22 Binokulárne i monokulárne 10 25
33.40.24 ďalekohľady a ostatné optické
teleskopy, ostatné,
astronomické prístroje
a rádioastronomické
prístroje
9006 33.40.32 Fotografické prístroje, 8 25
33.40.33 prístroje na letecké
31.50.31 fotografovanie,
33.40.38 lekárske a chirurgické
33.40.36 vyšetrovanie, prístroje
a žiarovky na bleskové
svetlo na fotografické
účely
9007 33.40.34 Kinematografické kamery 8 25
33.40.38 a projektory, tiež so
33.40.35 vstavanými prístrojmi
na záznam alebo reprodukciu
zvuku
9008 33.40.35 Projektory statických 8 25
33.40.36 snímkov (iné ako
33.40.37 kinematografické);
33.40.38 fotografické (iné ako
kinematografické) prístroje
zväčšovacie alebo zmenšovacie
9009 30.01.21 Fotokopírovacie prístroje 7 20
30.01.25 s optickým alebo kontaktným
systémom a termokopírovacie
prístroje
9010 25.24.90 Prístroje a vybavenie pre 6 20
33.40.36 fotografické alebo
33.40.37 kinematografické laboratóriá
33.40.38 (vrátane prístrojov na
premietanie alebo realizáciu
predlôh obvodov)
9011 33.40.22 Združené optické mikroskopy, 7 5
33.40.24 vrátane mikroskopov
na mikrofotografiu,
mikrokinematografiu alebo
mikroprojekciu
9013 25.24.90 Výrobky s tekutými kryštálmi, 6 10
33.40.23 ktoré nie sú špecifikované
v iných položkách; lasery,
iné ako laserové diódy;
ostatné optické prístroje
a nástroje
------------------------------------------------------------------
2.2.6 Meracie zariadenia
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8423 29.24.22 Prístroje a zariadenia 12 25
29.24.23 na váženie, váhy spojené
29.24.53 s počítacími a kontrolnými
prístrojmi
9012 33.20.61 Mikroskopy iné ako optické; 10 5
33.20.82 difraktografy
9014 33.20.11 Buzoly, vrátane navigačných 10 10
kompasov; iné navigačné
prístroje a zariadenia
9015 33.20.12 Vymeriavacie (vrátane 7 10
33.20.81 fotogrammetrických meraní),
hydrografické, oceánografické,
hydrolologické,
meteorologické alebo
geofyzikálne prístroje
a zariadenia, okrem kompasov;
zameriavacie zariadenia
9018 33.10.15 Lekárske, chirurgické, 7 10
33.10.12 zubolekárske alebo
33.20.13 zverolekárske nástroje
a prístroje vrátane
scientigrafických prístrojov,
ostatné elektrolekárske
prístroje, ako aj prístroje
na skúšanie zraku
9017 Kresliace, rysovacie alebo 7 10
počítacie prístroje (napr.
kresliace stroje, pantografy,
uhlomery, matematické
počítacie stroje,
súradnicové zapisovače,
mikrometre, posuvné
meradlá a pod.)
9021 Načúvacie pomôcky, 5 5
stimulátory srdcového svalu
9022 33.10.11 Röntgenové prístroje 10 10
a prístroje využívajúce
žiarenie alfa, beta alebo
gama, tiež na lekárske,
chirurgické, zubolekárske
alebo zverolekárske účely
vrátane rádiografických
alebo rádioterapeutických
prístrojov, röntgenoviek
a iných zariadení na výrobu
röntgenových lúčov,
generátorov vysokého
napätia, ovládacích
panelov a pultov,
presvetľovacích štítov,
vyšetrovacích a liečebných
stolov, kresiel a podobne
9025 33.20.51 Hydrometre a podobné 10 25
33.20.81 plávajúce prístroje,
teplomery, žiaromery,
barometre, vlhkomery
a psychrometre, tiež
registračné i navzájom
kombinované:
9026 33.20.52 Prístroje a nástroje 4 25
33.20.81 na meranie alebo na
kontrolu prietokov, hladiny,
tlaku alebo iných premenných
charakteristík kvapalín
alebo plynov (napr. prietokomery,
hladinomery, manometre, merače
tepla) - elektrické
a elektronické, okrem
prístrojov a nástrojov položiek
9014, 9015 alebo 9032
9027 25.24.90 Prístroje, zariadenia 7 20
33.20.53 a nástroje na fyzikálne
33.20.81 alebo na chemické rozbory
(napr. polarimetre, spektrometre,
refraktometre, analyzátory
plynov alebo dymu); prístroje
a nástroje na určovanie
viskozity, pórovitosti,
rozťažnosti, povrchového
napätia alebo podobné
prístroje a nástroje
na kalorimetrické, akustické
alebo fotometrické merania
alebo kontrolu (vrátane
expozimetrov); mikrotómy:
9028 33.20.63 Merače dodávky alebo 10 20
33.20.83 produkcie plynov, kvapalín
a elektrickej energie,
vrátane meračov na ich
kalibrovanie
9029 33.20.64 Otáčkomery, počítače 11 20
33.20.83 výrobkov, taxametre,
merače ubehnutej dráhy,
krokomery a pod.; rýchlomery
a tachometre, okrem
patriacich do položky
9014 alebo 9015; stroboskopy
9030 25.24.90 Osciloskopy, analyzátory 8 20
33.20.43 spektra a ostatné prístroje
33.20.41
33.20.45
33.20.81
a nástroje na meranie
alebo kontrolu elektrických
veličín, okrem meračov položky
9028; prístroje a nástroje
na meranie alebo zisťovanie
žiarenia alfa, beta, gama,
X-lúčov kozmického alebo
iného ionizujúceho žiarenia
9031 33.20.65 Meracie alebo kontrolné 12 25
33.20.81 prístroje, nástroje a
stroje, inde
nešpecifikované ani
nezahrnuté v tejto
kapitole
9102 33.50.12 Náramkové hodinky, vreckové 14 25
hodinky a ostatné hodinky
(vrátane stopiek), iné ako
zaradené do položky 9101 -
elektrické a elektronické
9105 33.50.14 Ostatné hodiny - elektrické 14 25
a elektronické
9106 33.50.15 Časové kontrolné prístroje 14 25
a časové počítadlá
s hodinovým alebo hodinkovým
strojčekom alebo synchrónnym
motorom (napr. kontrolné
časové registračné hodiny,
záznamové hodiny) - elektrické
a elektronické
9108 33.50.21 Hodinkové strojčeky, úplné 11 25
a zmontované - elektrické
a elektronické
9109 33.50.22 Hodinové stroje, úplné 11 25
a zmontované - elektrické
a elektronické
------------------------------------------------------------------
2.2.7 Riadiace zariadenia
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8530 24.66.48 Elektrické prístroje 10 10
31.62.16 signalizačné, bezpečnostné
31.62.11 alebo
33.50.28 na kontrolu a riadenie
železničnej, električkovej,
cestnej a riečnej dopravy,
na parkovacie zariadenia
a na vybavenie prístavov
a letísk
8531 31.62.16 Elektrické akustické 10 10
31.62.11 alebo vizuálne signalizačné
prístroje (napr. zvončeky,
sirény, návestné panely,
poplachové zariadenia na ochranu
proti krádeži alebo proti požiaru),
iné ako položky 8512 alebo 8530
8802 35.30.40 Ostatné letúne (napr. vrtuľníky, 12 20
35.30.31 lietadlá); kozmické
35.30.32 lode (vrátane družíc) a ich
35.30.33 štartovacie nosiče - len
35.30.34 elektrotechnické zariadenia
9032 25.24.90 Automatické regulačné 17 10
33.20.84 alebo riadiace prístroje a
nástroje
------------------------------------------------------------------
2.2.8 Iné elektrotechnické zariadenia
------------------------------------------------------------------
Číselný Číselný Popis položky Ž ZO
kód kód ----------
Colný KP [r] [%]
sadzobník
------------------------------------------------------------------
8543 31.62.13 Elektronické stroje 10 10
31.62.16 a zariadenia a prístroje,
ktoré majú individuálne
funkcie a nie sú špecifikované
alebo zahrnuté inde v tejto kapitole
9504 36.50.42 Potreby na lunaparkové 7 25
36.50.43 a spoločenské hry,
špeciálne stoly pre herne
a automatické zariadenia
do kolkární - elektrická časť
9999 Softvér dodávaný s výpočtovou 4 5
technikou
------------------------------------------------------------------PRÍL.6
POSTUP STANOVENIA HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL
A. Základné pojmy a názvoslovie
1. Cestné vozidlo
Cestné vozidlo (ďalej len "vozidlo") je motorové vozidlo,
nemotorové vozidlo, prípojné vozidlo, zvláštne motorové alebo
nemotorové vozidlo (pojazdný stroj) a ostatné vozidlá. Podľa
§ 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky č. 116/1997 Z.z.1) (ďalej len
"vyhláška") sú to vozidlá zaradené do kategórií L, M, N, O, R,
S a T. Na účely tejto vyhlášky, pre potreby stanovenia ich
hodnoty sú vozidlá zaradené do ďalších kategórií, pozri časť
B tejto prílohy.
2. Základné časti vozidla - technická skupina
Technickou skupinou (ďalej len "skupina") sa na účely
stanovenia hodnoty vozidla rozumie funkčne, konštrukčne
a montážne jednotný celok. Rozdelenie vozidla na skupiny pre
potreby ohodnocovania závisí od jeho technickej koncepcie.
3. Životnosť vozidla
Životnosť vozidla je čas, počas ktorého je vozidlo pri
dodržaní určeného systému údržby a opráv schopné bezpečne
plniť požadované funkcie až do dosiahnutia medzného stavu.
Medzný stav je stav vozidla, keď sa musí jeho ďalšie
používanie prerušiť. Dôvodom môže byť ohrozenie bezpečnosti
prevádzky, neodstrániteľné prekročenie medzných tolerancií
a parametrov vozidla, zníženie efektívnosti prevádzky pod
prípustnú hodnotu alebo nevyhnutnosť vykonania opravy, ktorej
náklady presahujú jeho technickú hodnotu k dátumu dosiahnutia
tohto medzného stavu.
Životnosť vozidla závisí od doby prevádzky, počtu najazdených
kilometrov, prípadne od odpracovaného počtu prevádzkových
hodín. Na účely stanovenia hodnoty vozidla sa technický stav
vozidla rovná zostatkovému percentu technickej životnosti
vozidla.
4. Prognózovaná životnosť vozidla
Prognózovaná životnosť vozidla je predpokladaná technická
životnosť vozidla určená na základe jeho zatriedenia do
príslušnej kategórie pri bežnej starostlivosti o vozidlo.
5. Údržba a oprava vozidla
5.1 Údržba je súhrn predpísaných úkonov zabezpečujúcich
technickú spôsobilosť prevádzky vozidla a jej
hospodárnosť. Patrí sem ošetrenie vozidla, technická
prehliadka, výmena alebo doplnenie prevádzkových náplní
vozidla, umývanie a čistenie vozidla, kontrola
a dotiahnutie alebo nastavenie určitých častí vozidla
(prípadne po predpísanom čase alebo jazdnom výkone aj
výmena niektorých drobných súčiastok) a podobne.
5.2 Oprava je súhrn úkonov, ktorými sa odstraňujú následky
mechanického poškodenia alebo opotrebenia celku, skupín,
prípadne dielov vozidla. Opravou sa obnovujú správne
a predpísané funkcie vozidla, pričom opravované diely
nemusia mať vždy predpísané rozmery nových dielov.
5.3 Celková oprava - CO obnovuje v medziach povolených
tolerancií pôvodné technické vlastnosti skupín alebo
súčiastkových celkov vozidla. Rozumie sa ňou výmena
všetkých poškodených alebo opotrebovaných súčiastok za
nové, opravené alebo renovované. Opravované skupiny sa
obvykle z vozidla demontujú.
5.4 Generálna oprava - GO obnovuje v medziach povolených
tolerancií pôvodné technické vlastnosti vozidla. Rozumie
sa ňou úplná demontáž vozidla na diely alebo až na
súčiastky, výmena chybných dielov za nové, opravené alebo
renovované a opätovná montáž vozidla vrátane obnovenia
jeho povrchovej úpravy. Generálnu opravu (GO) tvoria
celkové opravy (CO) všetkých hlavných skupín vozidla. Ak
sa niektorá hlavná skupina neopravuje, nejde o GO, ale len
o CO. GO sa môže vykonať aj výmenou niektorých skupín za
nové.
5.5 Záručná oprava (prehliadka) je oprava (prehliadka
predpísaná výrobcom alebo predajcom) vozidla, skupiny,
dielu, súčiastky alebo mimoriadnej výbavy vykonaná
výrobcom, predajcom alebo oprávnenou dielňou v záručnej
dobe.
6. Modernizácia a prestavba
6.1 Modernizácia je úprava vozidla, skupiny, dielu alebo
mimoriadnej výbavy vykonaná s cieľom zvýšiť jeho
výkonnosť, spoľahlivosť alebo životnosť. Pri motorových
vozidlách je to napríklad zníženie spotreby paliva
a exhalátov výfukových plynov výmenou niektorých dielov
motora za novšie, ale pre daný typ vozidla použiteľné
modifikácie, výmena klasického zapaľovania za
bezkontaktové elektronické zapaľovanie, dodatočná montáž
katalyzátora výfukových plynov a podobne.
6.2 Prestavba podľa § 101 vyhlášky znamená zmenu niektorej
podstatnej časti mechanizmu vozidla alebo konštrukcie
alebo takú úpravu vozidla, pri ktorej nastala zmena
a) podvozkovej časti, hmotnosti, rozmerov a obsaditeľnosti
vozidla, riadenia alebo bŕzd a kategórie vozidla,
b) druhu pohonu,
c) druhu alebo typu motora,
d) druhu, prípadne typu karosérie alebo nadstavby.
7. Mimoriadna výbava vozidla
Mimoriadna výbava vozidla je vybavenosť vozidla nad rámec
štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu vozidla.
Štandardnou výbavou vozidla sa rozumie výbava zahrnutá obvykle
v tzv. základnej cene vozidla.
Pri určovaní mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov
a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných
predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.
8. Doba prevádzky - T
Doba prevádzky je vek vozidla (skupiny) uvedený v mesiacoch od
dátumu jeho (jej) prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od
uvedenia do prevádzky po vykonaní CO alebo GO, po dátum
ohodnotenia. Ak vozidlo nebolo uvedené do prevádzky v tom
istom roku, ako je jeho rok výroby, uvažuje sa doba prevádzky
od 1. januára roka nasledujúceho po roku jeho výroby. To
neplatí pri vozidlách modelového radu o rok vyššieho, ako je
ich rok výroby. Tu znalec zohľadní dobu prevádzky od
skutočného uvedenia vozidla do prevádzky.
Ak ide o vozidlá (skupiny), pri ktorých nemožno zistiť presný
dátum prvého uvedenia do prevádzky, znalec ho stanoví na
1. júl v roku výroby vozidla (skupiny). Obdobne znalec
postupuje pri stanovení doby prevádzky dielov mimoriadnej
výbavy, prípadne jednotlivých súčiastok.
9. Predpokladaný ročný jazdný výkon - PKV
PKV vyjadruje priebeh predpokladaného ročného jazdného výkonu
určených kategórií vozidiel za ich predpokladanú dobu
prevádzky. Znalec stanoví PKV na základe zaradenia vozidla do
príslušnej kategórie podľa kapitoly B tejto prílohy.
10. Predpokladaný zostatkový technický stav - PZTS
Predpokladaný zostatkový technický stav vyjadruje
predpokladané zostatkové percento prevádzkyschopnosti vozidla
(skupiny) určitej kategórie pri určenej dobe prevádzky a pre
niektoré kategórie vozidiel aj pri určenom počte najazdených
kilometrov.
11. Predpokladaná efektívna životnosť - PEZ
Predpokladaná efektívna životnosť vozidla (skupiny) je
predpokladaná doba prevádzky, pri ktorej vozidlo (skupina) je
schopné (schopná) plniť svoju funkciu do dosiahnutia
predpokladaného zostatkového technického stavu.
12. Predpokladaný počet najazdených kilometrov - PRKM
Predpokladaný počet najazdených kilometrov vyjadruje
predpokladaný počet najazdených kilometrov určených kategórií
vozidiel za ich skutočnú dobu prevádzky. Je daný dvanástinou
súčinu predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV) s dobou
prevádzky vozidla (T).
PKV . T
PRKM = ------- [km],
12
keď:
PKV - predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],
T - doba prevádzky [mesiace].
Ak je predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) väčší
ako súčin predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ)
a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV), predpokladaný
počet najazdených kilometrov (PRKM) sa rovná súčinu
predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného
ročného jazdného výkonu (PKV).
Maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov
(PRKM) je určená násobkom predpokladaného kilometrického
výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosťou (PEZ).
PRKMmax n = PKVn . PEZn [km],
keď:
PRKMmax n - maximálny predpokladaný počet najazdených
kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],
PKVn - predpokladaný ročný jazdný výkon pre n-tú
kategóriu vozidla [km],
PEZn - predpokladaná efektívna životnosť pre n-tú
kategóriu vozidla [roky].
13. Počet skutočne najazdených kilometrov - PSKM
Počet skutočne najazdených kilometrov určuje počet skutočne
najazdených kilometrov vozidla od jeho prvého uvedenia do
prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní
generálnej opravy, po dátum ohodnotenia.
Pri určovaní počtu skutočne najazdených kilometrov skupiny sa
uvažuje jazdný výkon od jej prvého uvedenia do prevádzky alebo
od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej opravy.
14. Rozdiel v počte najazdených kilometrov - RKM
Je to rozdiel medzi počtom skutočne najazdených kilometrov
(PSKM) a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM).
RKM = PSKM - PRKM [km],
keď:
PSKM - počet skutočne najazdených kilometrov [km],
PRKM - predpokladaný počet najazdených kilometrov [km].
15. Koeficient najazdených kilometrov - kKM
Koeficient najazdených kilometrov vyjadruje amortizáciu
vozidla vzhľadom na predpokladaný počet najazdených
kilometrov.
16. Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre
- kAM
Koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre
vyjadruje vplyv skutočne najazdených kilometrov na celkovú
základnú amortizáciu vozidla. Rovná sa tisícine súčinu
rozdielu v počte najazdených kilometrov (RKM) s koeficientom
najazdených kilometrov (kKM).
RKM . kKM
kAM = ---------- [%],
10 na 3
keď:
RKM - rozdiel v počte najazdených kilometrov [km],
kKM - koeficient najazdených kilometrov [%].
17. Základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (skupiny)
- ZAV
Je to amortizácia, ktorá vyjadruje predpokladaný pokles
technického stavu (skupiny) za dobu jeho (jej) prevádzky.
Určuje sa pomocou amortizačných stupníc a vzorcov určených pre
jednotlivé kategórie vozidiel na základe doby prevádzky
ohodnocovaného vozidla.
Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky
(ZAV) je limitovaná hodnotou predpokladaného zostatkového
technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky
(ZAV) nemôže byť vyššia, ako je rozdiel sto percent a hodnoty
predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).
ZAVmax n = 100 - PZTSn [%].
18. Celková základná amortizácia vozidla - ZA
Celková základná amortizácia vyjadruje opotrebenie, ktoré sa
rovná priemernému opotrebeniu porovnateľného (etalónového)
vozidla rovnakého veku, rovnakej doby prevádzky a rovnakého
počtu najazdených kilometrov pri priemernej primeranej údržbe.
Pretože každá kategória vozidiel zahŕňa pomerne veľký
a rozmanitý súbor typov vozidiel, pri stanovení priebehu
celkových základných amortizácií sa musí pri každej kategórii
vozidiel zohľadniť priemerná amortizácia.
Celková základná amortizácia vozidla pri kategóriách vozidiel
s predpísaným predpokladaným počtom najazdených kilometrov
(PRKM) je súčtom základnej amortizácie za dobu prevádzky
vozidla (ZAV) a vzťahu určujúceho zvýšenie, prípadne zníženie
celkovej základnej amortizácie za počet skutočne najazdených
kilometrov.
VTSV kAM
ZA = (VTSV - ------ . ZAV) . --- + ZAV [%],
100 100
keď:
VTSV - východiskový technický stav vozidla [%],
ZAV - základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],
kAM - koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre
[%].
V prípade, že VTSV = 100%, možno použiť zjednodušený vzorec
výpočtu celkovej základnej amortizácie:
kAM
ZA = (100 - ZAV) . --- + ZAV [%],
100
keď:
ZAV - základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],
kAM - koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre
[%].
Pri ostatných kategóriách vozidiel sa celková základná
amortizácia vozidla rovná základnej amortizácii za dobu
prevádzky vozidla (ZA = ZAV). Obdobne znalec postupuje pri
výpočte celkovej základnej amortizácie jednotlivých skupín
vozidla.
19. Obstarávacia cena vozidla - OC
Obstarávacia cena vozidla je cena, za ktorú bolo vozidlo
obstarané. Obstarávacia cena starších vozidiel mohla byť
napríklad
VOC - bývalá veľkoobchodná cena bez dane z obratu,
MOC - bývalá maloobchodná cena s daňou z obratu.
Obstarávacia cena vozidla nemusí byť totožná s jeho
východiskovou hodnotou.
20. Východisková hodnota vozidla - VH
Východisková hodnota vozidla sa používa na výpočet technickej
hodnoty vozidla (TH), všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a na
výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (ROH).
21. Východiskový technický stav skupiny - VTSS
Je to technický stav skupiny vyjadrený v percentách v čase jej
uvedenia do prevádzky, ktorý udáva jej technický stav
v porovnaní s novou skupinou.
Skupina sa začína amortizovať od svojho prvého uvedenia do
prevádzky. Ak na skupine nebola vykonaná celková oprava, tak
východiskový technický stav sa rovná 100%.
Hodnoty východiskových technických stavov jednotlivých skupín
po vykonaní celkovej opravy sú uvedené v kapitole B tejto
prílohy.
22. Východiskový technický stav vozidla - VTSV
Je to východiskový technický stav vozidla vyjadrený
v percentách. Je váženým aritmetickým priemerom východiskových
technických stavov jednotlivých technických skupín vozidla.
n
suma VTSS . PDSi
i=1
VTSV = ---------------- [%],
n
suma PDSi
i=1
keď:
VTSSi - východiskový technický stav i-tej skupiny [%],
PDSi - pomerný diel i-tej skupiny [%].
23. Zrážka, prirážka za technický stav - ZP
Zrážka, prirážka za technický stav vyjadruje lepší alebo horší
technický stav skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, prípadne
vozidla ako celku, než je predpokladaný stav daný základnou
amortizáciou skupiny, dielu mimoriadnej výbavy, prípadne
vozidla.
24. Technický stav skupiny - TSS
TSS je zvyšok technickej životnosti skupiny v porovnaní
s novou skupinou vyjadrený v percentách.
[VTSSi.(100-ZAi)].(100+ZPi)
TSSi = -------------------------- [%],
10 na 4
keď:
VTSSi - východiskový technický stav i-tej skupiny [%],
ZAi - celková základná amortizácia i-tej skupiny [%],
ZPi - zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny[%].
25. Pomerný diel i-tej skupiny - PDSi
Je to percentuálne vyjadrenie podielu príslušnej skupiny na
novom vozidle ako celku bez mimoriadnej výbavy.
HNSi
PDSi = --------------- . 100 [%],
n
suma HNSi
i=1
keď:
HNSi - hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu
u autorizovaného predajcu,
n
suma HNSi - súčet hodnôt všetkých technických skupín vozidla
i=1 ako náhradných dielov u autorizovaného predajcu.
26. Pomerný technický stav i-tej skupiny - PTSSi
Je to pomerný diel, ktorý predstavuje hodnota konkrétnej
i-tej technickej skupiny z nového vozidla.
TSSi . PDSi
PTSSi = ----------- [%]
100
keď:
TSSi - technický stav i-tej skupiny [%],
PDSi - pomerný diel i-tej skupiny [%].
27. Technický stav vozidla - TSV
Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený
v percentách. Určuje ju súčet pomerných technických stavov
(PTSS) jednotlivých skupín vozidla.
n
TSV = suma PTSSi [%],
i=1
keď:
PTSSi - pomerný technický stav i-tej skupiny [%].
28. Technická hodnota vozidla - TH
Je to zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený
v eurách.
TSV . VHV
TH = --------- + THMV [€],
100
keď:
TSV - technický stav vozidla [%],
VHV - východisková hodnota vozidla [€],
THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy [€].
29. Technická hodnota mimoriadnej výbavy - THMV
Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu vozidla o hodnotu
jeho mimoriadnej výbavy.
TSMV . VH
THMV = ---------- [€],
100
keď:
TSMV - technický stav mimoriadnej výbavy [%],
VH - východisková hodnota mimoriadnej výbavy [€].
30. Koeficient predajnosti vozidla - kP
kP vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému
dátumu. Je súčinom koeficientu platnosti kontroly technického
stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla haváriou,
koeficientu počtu držiteľov vozidla, koeficientu spôsobu
prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu.
kp = k1 . k2. k3. k4 . k5 [-],
keď:
k1 - koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla
[-],
k2 - koeficient poškodenia vozidla haváriou [-],
k3 - koeficient počtu držiteľov vozidla [-],
k4 - koeficient spôsobu prevádzky vozidla [-],
k5 - koeficient dopytu trhu [-].
31. Koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla
- k1
Vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu vozidla,
prípadne iných povinných kontrol na predajnosť vozidla
k dátumu jeho ohodnotenia.
32. Koeficient poškodenia vozidla haváriou - k2
Vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho
predajnosť.
33. Koeficient počtu držiteľov vozidla - k3
Vyjadruje vplyv počtu predchádzajúcich držiteľov vozidla na
jeho predajnosť.
34. Koeficient spôsobu prevádzky vozidla - k4
Zohľadňuje vplyv spôsobu používania vozidla na jeho
predajnosť.
35. Koeficient dopytu trhu - k5
Vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného
typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou
technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.
n
suma kSi
priemerná predajná cena i=1
k5 = ----------------------- = ----------,
priemerná TH n
keď:
k5 - pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru
n vozidiel [-],
n - počet skúmaných vozidiel [-],
TH - technická hodnota vozidla [€].
36. Všeobecná hodnota vozidla - VŠH
Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste
a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia
zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje
hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom
trhu k rozhodnému dátumu.
Je súčinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom
predajnosti (kP).
VŠH = TH . kp [€],
keď:
TH - technická hodnota vozidla [€],
kP - koeficient predajnosti vozidla [-].
Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná
všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.
37. Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla - ROH
Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla (ROH) je hodnota
vozidla v eurách, ktorú treba uhradiť pri
obstaraní porovnateľného vozidla obvyklým spôsobom na voľnom
trhu v rozhodnej dobe vrátane primeraných a obvyklých nákladov
na jeho zaobstaranie.
Je rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov na
zaobstaranie vozidla (NZ).
ROH = VŠH + NZ [€],
keď:
VŠH - všeobecná hodnota vozidla [€],
NZ - náklady na zaobstaranie vozidla predstavujúce bežné
priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného
typu porovnateľného vozidla v danom regióne
a v rozhodnom čase, napríklad obvyklá marža predajcu,
náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne
[€].
Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná
reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla je vrátane DPH alebo
bez DPH.
38. Výška škody - VŠ
VŠ je podľa Občianskeho zákonníka skutočná škoda, ktorá
vznikla na vozidle jeho poškodením, prípadne odcudzením.
Pod pojmom skutočná škoda sa rozumie zmenšenie majetku
poškodeného alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol
predchádzajúci stav.
Na stanovenie výšky škody na vozidle je rozhodujúca cena veci
v čase, keď bola poškodená.B. Výpočet hodnoty cestných vozidiel
1. Identifikácia vozidla
Identifikácia vozidla sa vykonáva overením údajov
v dokumentácii vozidla (napríklad technický preukaz,
osvedčenie o evidencii vozidla, pri vozidlách bez evidenčného
čísla v technickej dokumentácii) a ich porovnaním so skutočne
zistenými údajmi pri obhliadke vozidla.
Znalec zistí, či typ vozidla zodpovedá typu uvedenému
v dokumentácii. Ďalej sa zameria najmä na výrobné číslo
vozidla (VIN), čísla karosérie, rámu, motora a porovná, či
tieto čísla v skutočnosti sú zhodné s číslami uvedenými
v dokumentácii.
Znalec v znaleckom posudku uvedie zhodnosť alebo nezhodnosť
typu a výrobných čísel hodnoteného vozidla s údajmi uvedenými
v dokumentácii. Identifikácia vozidla obsahuje nasledujúce
údaje:
- druh vozidla,
- značka a typ vozidla,
- výrobca,
- rok výroby vozidla,
- dátum prvého uvedenia do prevádzky,
- zdvihový objem valcov motora (pri vozidlách s piestovým
motorom),
- maximálny výkon motora (pri motorových vozidlách),
- predpísané palivo (pri vozidlách so spaľovacím motorom),
- užitočná hmotnosť (povinné, len ak ide o vozidlo zaradené do
kategórií 4, 7 alebo 8),
- celková hmotnosť vozidla (povinné, len ak ide o vozidlo
zaradené do kategórií 4, 7 alebo 8),
- evidenčné číslo vozidla (pri vozidlách s prideleným
evidenčným číslom),
- držiteľ (meno a adresa),
- počet predchádzajúcich držiteľov,
- technický preukaz - číslo (pri vozidlách podliehajúcich
evidencii),
- osvedčenie o evidencii vozidla - číslo (pri vozidlách
podliehajúcich evidencii),
- platnosť technickej kontroly (pri vozidlách podliehajúcich
pravidelnej kontrole technického stavu),
- platnosť emisnej kontroly (len ak je povinná),
- výrobné číslo vozidla (VIN),
- výrobné číslo karosérie (pri vozidlách s karosériou),
- výrobné číslo motora (pri vozidlách s motorom),
- počet najazdených km (pri vozidlách vybavených počítačom
najazdených km)
- podľa počítača najazdených km,
- podľa záznamov držiteľa,
- počet odpracovaných motohodín (pri vozidlách vybavených
počítačom odpracovaných motohodín - platí aj pre nadstavby)
- podľa počítača odpracovaných motohodín,
- podľa záznamov držiteľa.
2. Údaje o opravách a poškodení vozidla, opravách hlavných
skupín a ich výmene
Údaje o predchádzajúcich opravách a poškodení vozidla,
opravách hlavných skupín a ich výmene majú podstatný vplyv na
následné vyhodnotenie ich technického stavu. V znaleckom
posudku je potrebné uviesť, či na vozidle boli vykonávané
opravy a či údaje o nich existujú
- v záznamoch v TP,
- v dokladoch držiteľa, alebo znalec tieto údaje akceptoval
na základe
- oznámenia držiteľa,
- vlastného zistenia na vozidle (v zmysle bodu 6 tejto
kapitoly).
3. Výbava vozidla
V znaleckom posudku je potrebné uviesť opis a zoznam výbavy
a to, či táto výbava podľa údajov výrobcu zodpovedá alebo
nezodpovedá uvedenému typu a modelu vozidla, prípadne či
výbava nie je úplná.
Znalec takisto uvedie druh a stav mimoriadnej výbavy, pokiaľ
ju vozidlo má.
4. Obhliadka vozidla
Obhliadka vozidla pozostáva z vizuálnej kontroly jednotlivých
skupín a častí vozidla, spravidla bezdemontážnou diagnostikou
skupín; v prípade potreby aj s demontážou a s použitím
diagnostických prístrojov.
Obhliadka slúži na zistenie technického stavu vozidla a jeho
skupín v potrebnom rozsahu. Z obhliadky znalec vykoná zápis.
Pri obhliadke posudzuje aj výbavu vozidla, či zodpovedá údajom
výrobcu daného typu a modelu v zmysle bodu 3 tejto kapitoly.
Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde obhliadku
ohodnocovaného vozidla vykonal.
5. Skúšobná jazda vozidla
Ak technický stav vozidla umožňuje vykonať skúšobnú jazdu,
znalec ju vykoná v rozsahu, ktorý je potrebný na zistenie
požadovaných údajov. Pri skúšobnej jazde vedie vozidlo podľa
možností znalec sám, čo je na subjektívne hodnotenie správania
vozidla veľmi dôležité. Údaje z hodnotenia jednotlivých skupín
pri jazde sú súčasťou celkového hodnotenia skupiny (vozidla).
Znalec v znaleckom posudku uvedie, kedy a kde skúšobnú jazdu
s vozidlom vykonal.
6. Technický stav skupín vozidla
Znalec v znaleckom posudku opíše technický stav jednotlivých
skupín vozidla podľa rozdelenia vozidla na skupiny tak, aby
vyjadril stav skupiny, jej podskupín a jednotlivých
najdôležitejších dielov v potrebnom rozsahu.
7. Stanovenie východiskovej hodnoty vozidla
Pri určovaní východiskovej hodnoty vozidla (VHV) postupuje
znalec podľa nasledujúceho postupu:
a) pre vozidlá kategórie, ktoré sú k rozhodnému dátumu
predávané na trhu SR, je východiskovou hodnotou VH údaj
zistený z cenníka autorizovaných predajcov predmetných
vozidiel, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných
zdrojov relevantných k rozhodnému dátumu. Pri určovaní
východiskovej hodnoty je potrebné dbať na zhodnosť typu,
ako aj výbavu ohodnocovaného vozidla a vozidla z cenníka;
b) pre vozidlá, ktoré sa v SR ako nové predávali, ale sa už
k rozhodnému dátumu nepredávajú, je východiskovou hodnotou
posledná predajná cena nového vozidla príslušného typu,
v predmetnej výbave, zistená z cenníka autorizovaných
predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných
hodnoverných a preskúmateľných zdrojov k rozhodnému dátumu;
c) pre vozidlá vyrobené v ČSSR, ČSFR a v bývalých
socialistických štátoch do roku výroby 1992 je
východiskovou hodnotou posledná predajná cena uvedeného
typu nového vozidla na trhu v bývalej ČSSR, resp. ČSFR.
Pokiaľ ohodnocovaný typ vozidla nebol predávaný na trhu
v bývalej ČSSR, resp. ČSFR, stanoví sa jeho východisková
hodnota podľa písmena d) alebo e) tohto bodu. Pri určovaní
východiskovej hodnoty podľa tohto písmena znalec prihliada
na prípadné technické zlepšenia a modernizáciu príslušného
typu;
d) pre vozidlá, ktoré sa v sieti predajcov SR, resp. ČSSR,
ČSFR nepredávajú a ani nepredávali, je východiskovou
hodnotou VH posledná predajná cena nového vozidla
predmetného typu a predmetnej výbavy na trhu v SRN zistená
z cenníka autorizovaných predajcov, prípadne z iných
preskúmateľných zdrojov, prepočítaná na eurá.
Pokiaľ je k dispozícii iba údaj o cene vozidla v DEM,
prepočíta sa tento údaj hodnotou kurzu NBS DEM k EUR
k 30.12.2001. Pokiaľ sa predmetný typ vozidla na trhu v SRN
nepredával, určí znalec VH vozidla na základe cenníkov
autorizovaných predajcov iných krajín Európskej únie,
prípadne pomocou iných hodnoverných a preskúmateľných
prameňov, ktoré v znaleckom posudku uvedie. Ak je cena
vozidla v pôvodnej mene krajiny EÚ, ktorá sa stala členom
Európskej menovej únie, prepočíta túto menu konverzným
kurzom ku dňu vstupu tejto krajiny do Európskej menovej únie.
Ak znalec počíta všeobecnú alebo reprodukčnú obstarávaciu
hodnotu vozidla v úrovni s DPH, zohľadní východiskovú
hodnotu vozidla vrátane DPH v krajine, ktorej cenu uvažoval.
Pokiaľ sa predmetný typ vozidla ako nový nepredával v žiadnej
z krajín Európskej únie, znalec určí východiskovú hodnotu
vozidla na základe poslednej predajnej ceny nového vozidla
v krajine jeho pôvodu. Od tejto ceny sa odpočíta daň z pridanej
hodnoty a prípadne aj iné dane, ak tvoria súčasť ceny v krajine
pôvodu vozidla. Takto získaná suma v pôvodnej mene sa
prepočíta na eurá k dátumu ohodnotenia. Pokiaľ takéto
vozidlo na základe krajiny svojho pôvodu podlieha platbe
cla, prípadne iným povinným poplatkom, znalec tieto poplatky
zaráta do jeho východiskovej hodnoty. Ak znalec počíta všeobecnú
alebo reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla v úrovni s DPH,
pripočíta ju k východiskovej hodnote vozidla;
e) vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné jednoznačne
použiť určenie východiskovej hodnoty podľa písmen a) až d),
použije znalec na výpočet hodnoty vozidla tzv. porovnateľnú
východiskovú hodnotu. Pri jej určovaní dodržiava
nasledujúci postup:
- porovná zdvihový objem valcov, výkon a konštrukciu motora
oboch vozidiel,
- porovná prevodové ústrojenstvo oboch vozidiel,
- porovnaná rozmery a hmotnosti oboch vozidiel,
- porovnaná príslušenstvo a výbavu oboch vozidiel,
- porovnaná značku, typ a rok výroby oboch vozidiel - nie
je možné porovnávať generačne rozdielne vozidlá.
Tieto údaje je znalec povinný uviesť v znaleckom posudku;
f) Pri určovaní všetkých východiskových hodnôt je potrebné
vychádzať z cien nových vozidiel.
8. Rozdelenie vozidiel do kategórií
Cestné vozidlá sa na účely stanovenia ich hodnoty rozdeľujú do
kategórií podľa nasledujúcej tabuľky (v zátvorke je uvedená
príslušná kategorizácia podľa § 2 vyhlášky):
9. Výpočet základnej amortizácie vozidla
a) Znalec vypočíta základnú amortizáciu za dobu prevádzky
vozidla (ZAV) podľa amortizačnej stupnice a vzorca pre
príslušnú kategóriu vozidla podľa tabuľky uvedenej v bode
8. Pri kategóriách vozidiel, kde nie je uvedený koeficient
najazdených kilometrov (kKM) a predpokladaný ročný jazdný
výkon (PKV), základná amortizácia vozidla za dobu prevádzky
(ZAV) sa súčasne rovná jeho celkovej základnej amortizácii
(ZA). Pri kategóriách vozidiel s určeným koeficientom
najazdených kilometrov a predpokladaným ročným jazdným
výkonom ďalej znalec postupuje podľa písmen b) až e).
b) Znalec podľa amortizačnej stupnice príslušnej kategórie
vozidla vypočíta predpokladaný počet najazdených kilometrov
(PRKM) k dátumu ohodnotenia a koeficient počtu najazdených
kilometrov (kKM). Dbá na to, aby nebola prekročená
maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených
kilometrov (PRKM), ktorá je obmedzená technickou podmienkou
uvedenou v bode 10 tejto kapitoly.
PKV . T
PRKM = -------- [km],
12
keď:
PKV - predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],
T - doba prevádzky [mesiace].
c) Na základe zisteného skutočného počtu najazdených
kilometrov (PSKM) znalec vypočíta rozdiel v počte
najazdených kilometrov (RKM) podľa vzorca
RKM = PSKM - PRKM [km],
keď:
PSKM - počet skutočne najazdených kilometrov [km],
PRKM - predpokladaný počet najazdených kilometrov [km].
d) Znalec vypočíta koeficient vplyvu skutočne najazdených
kilometrov (kAM):
RKM . kKM
kAM = -------------- [%],
10 na 3
keď:
RKM - rozdiel v počte najazdených kilometrov [km],
kKM - koeficient najazdených kilometrov [%].
e) Z týchto vstupných údajov ďalej znalec vypočíta celkovú
základnú amortizáciu (ZAi) jednotlivých skupín:
VTSSi kAM
ZAi = (VTSSi - ----- . ZAV). ---- + ZAV [%],
100 100
keď:
VTSSi - východiskový technický stav i-tej skupiny [%],
ZAV - základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],
kAM - koeficient amortizácie za skutočne najazdené
kilometre [%].
V prípade, ak VTHV = 100%, postupuje podľa zjednodušeného
vzorca:
kAM
ZA = (100 - ZAV) . ---- + ZAV [%],
100
keď:
ZAV - základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla [%],
kAM - koeficient amortizácie za skutočne najazdené kilometre
[%].
Ak pri obhliadke vozidla alebo jeho skupiny zaradeného do
kategórie s určeným koeficientom najazdených kilometrov (kKM)
a predpokladaným počtom najazdených kilometrov (PRKM) nemožno
hodnoverne zistiť počet skutočne najazdených kilometrov
(PSKM), základná amortizácia za dobu prevádzky vozidla (ZAV)
sa rovná celkovej základnej amortizácii (ZA). Znalec v takomto
prípade musí venovať zvýšenú pozornosť prehliadke jednotlivých
skupín vozidla a pri ďalších výpočtoch zrážkou alebo prirážkou
za technický stav vyjadriť ich skutočný technický stav.
Pokiaľ sú na vozidle technické skupiny, ktoré majú rozdielne
vstupné parametre pre výpočet celkovej základnej amortizácie
(ZA), musí ju znalec vypočítať pre každú skupinu zvlášť.
Postupuje podľa bodu 12 tejto kapitoly.
10. Amortizačné stupnice
Každá kategória vozidiel má na účely ich ohodnocovania
stanovený vzorec pre výpočet základnej amortizácie za dobu
prevádzky (ZAV) a hodnotu predpokladaného zostatkového
technického stavu (PZTS). Taktiež má uvedenú predpokladanú
efektívnu životnosť (PEZ) a niektoré vybrané kategórie
vozidiel majú určený aj koeficient najazdených kilometrov
(KKM) a predpokladaný ročný jazdný výkon (PKV). Tieto údaje sú
uvedené v tabuľke rozdelenia vozidiel do kategórií v bode 8
tejto kapitoly.
Maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu prevádzky
(ZAV) je limitovaná hodnotou predpokladaného zostatkového
technického stavu. Základná amortizácia za dobu prevádzky
(ZAV) nemôže byť vyššia, ako je rozdiel sto percent a hodnoty
predpokladaného zostatkového technického stavu (PZTS).
ZAVmax n = 100 - PZTS n [%],
keď:
ZAVmax n - maximálna hodnota základnej amortizácie za dobu
prevádzky pre n-tú kategóriu vozidla [%],
PZTS n - predpokladaný zostatkový technický stav pre n-tú
kategóriu vozidla [%].
Znalec pri použití amortizačnej stupnice dbá pri kategóriách
vozidiel s určeným predpokladaným ročným jazdným výkonom (PKV)
na správny výpočet predpokladaného počtu najazdených
kilometrov (PRKM). Maximálna hodnota predpokladaného počtu
najazdených kilometrov (PRKM) je určená násobkom
predpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou
efektívnou životnosťou (PEZ).
PRKMmax n = PKVn . PEZn [km],
keď:
PRKMmax n - maximálny predpokladaný počet najazdených
kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],
PKVn - predpokladaný ročný jazdný výkon pre n-tú
kategóriu vozidla [km],
PEZn - predpokladaná efektívna životnosť pre n-tú
kategóriu vozidla [roky].
11. Rozdelenie vozidiel na technické skupiny (stanovenie
hodnôt pomerných dielov skupín - PDS)
a) Znalec pre potreby stanovenia hodnoty rozdelí vozidlo na
pomerné diely skupín PDS. Hodnota PDS musí zodpovedať
približnému cenovému podielu predmetnej skupiny z celého
nového vozidla.
HNSi
PDSi = --------- [%],
n
suma HNSi
i=1
keď:
HNSi - hodnota i-tej skupiny ako nového náhradného dielu
u autorizovaného predajcu,
n
suma HNSi - súčet hodnôt všetkých technických skupín vozidla
i=1 ako náhradných dielov u autorizovaného predajcu.
Ak je technický stav všetkých skupín vozidla rovnaký, možno
použiť zjednodušený spôsob výpočtu TSV (pozri ďalej bod 12).
V tomto prípade vozidlo nie je potrebné rozdeliť na jednotlivé
technické skupiny a určiť jednotlivé pomerné diely každej
skupiny (PDS), ale do 1. stĺpca tabuľky na výpočet TSV
uvedenej v bode 12 sa namiesto jednotlivých skupín vozidla
uvedie "vozidlo ako celok". Vzhľadom na odlišný priebeh
životnosti však možno oddeliť skupinu pneumatiky a zvlášť
vypočítať pomerný technický stav (PTSS) vozidla ako celku bez
pneumatík a zvlášť PTSS pneumatík.
12. Stanovenie a výpočet technického stavu vozidla - TSV
a technického stavu skupín - TSS
Na výpočet technického stavu vozidla (TSV) znalec vyplní
nasledujúcu tabuľku:
------------------------------------------------------------------
Skupina PDS [%] VTSS [%] ZA [%] ZP [%] TSS [%] PTSS [%]
------------------------------------------------------------------
1 2 3 4 5 6
--------------------------------------------------
Technické
skupiny
vozidla
podľa jeho
koncepcie
------------------------------------------------------------------
Pneumatiky - - -
------------------------------------------------------------------
Spolu 100 VTSV = - - - TSV =
------------------------------------------------------------------
V úvode výpočtu technického stavu vozidla (TSV) znalec rozdelí
ohodnocované vozidlo na technické skupiny podľa bodu 11.
Stanovenie technického stavu vozidla (TSV) sa zakladá na
posúdení skutočného technického stavu jeho skupín a porovnaní
s predpokladaným stavom (určeným na základe celkovej základnej
amortizácie) za rovnakú dobu prevádzky pri rovnakom počte
najazdených kilometrov príslušnými skupinami.
Predpokladaným stavom sa rozumie priemerný porovnateľný
technický stav skupín vozidla rovnakej ohodnocovanej kategórie
s rovnakou dobou prevádzky i rovnakým počtom najazdených
kilometrov (t.j. na základe skúseností a poznatkov stanovený
porovnávací etalón).
Znalec ďalej zrážkou alebo prirážkou za technický stav (ZP)
zhodnotí skutočný technický stav skupiny, prípadne celého
vozidla a postupne vypočíta technický stav jednotlivých skupín
vozidla (TSS) pomocou vzorca
[VTSSi.(100-ZAi)].(100+ZPi)
TSSi = --------------------------- [%],
10 na 4
keď:
VTSSi - východiskový technický stav i-tej skupiny vozidla [%],
ZAi - celková základná amortizácia i-tej skupiny vozidla
[%],
ZPi - zrážka, prirážka za technický stav i-tej skupiny
vozidla [%].
Na základe vypočítaných technických stavov skupín (TSS)
vypočíta ich pomerné technické stavy (PTSS). Použije vzorec
TSSi . PDSi
PTSSi = ------------ [%],
100
keď:
TSSi - technický stav i-tej skupiny vozidla [%],
PDSi - pomerný diel i-tej skupiny vozidla [%].
Technický stav vozidla (TSV) sa rovná súčtu pomerných
technických stavov jeho skupín.
n
TSV = suma PTSSi [%],
i=1
keď:
PTSSi - pomerný technický stav i-tej skupiny vozidla [%].
Ak znalec ohodnocuje vozidlo (prípadne samostatnú technickú
skupinu vozidla) s mimoriadne vysokým počtom najazdených
kilometrov, môže sa stať, že jeho (jej) základná amortizácia,
prípadne základná amortizácia niektorej technickej skupiny
vozidla, presahuje 100%. V takom prípade znalec nepoužije
zrážky ani prirážky za technický stav (ZP), ale priamo na
základe výsledkov obhliadky vozidla (skupiny), skúšobnej jazdy
a prípadnom vyhodnotení iných podkladov (napr. dokladov
o opravách) určí technický stav jednotlivých technických
skupín vozidla (alebo samostatnej technickej skupiny).
12.1 Stanovenie technického stavu skupiny pneumatiky
Pretože priebeh životnosti pneumatík je odlišný od priebehu
životnosti ostatných skupín vozidla, ich TSS stanoví znalec
nasledujúcim spôsobom:
a) pri skupine pneumatiky nestanoví východiskový technický
stav (VTSS) ani základnú amortizáciu (ZA) a nepoužije
zrážky ani prirážky (ZP),
b) pri obhliadke vozidla zistí celkový stav skupiny
pneumatiky, pričom sa zameria hlavne na to, či ide
o pneumatiky určené pre daný typ vozidla; ďalej zistí
zhodnosť použitých pneumatík, výšku dezénu, rovnomernosť
opotrebenia, prípadné poškodenia a vek pneumatík,
c) na základe vyššie uvedených údajov stanoví priemerný
technický stav pneumatík, pričom dbá na platné právne
predpisy a technické normy,
d) v prípade použitia pneumatík vyššej kvality, ako sú
pneumatiky štandardne dodávané pre daný typ vozidla, musí
túto skutočnosť zohľadniť.
13. Určenie technickej hodnoty mimoriadnej výbavy (THMV)
Mimoriadna výbava sa na účely výpočtu hodnoty vozidiel (HMV)
rozdeľuje do dvoch základných skupín:
a) mimoriadna výbava nenahrádzajúca pôvodné diely (skupiny)
štandardne vybaveného vozidla, ale rozširujúca jeho
technické, úžitkové, prípadne estetické vlastnosti,
b) mimoriadna výbava nahrádzajúca pôvodné diely, prípadne
skupiny štandardne vybaveného vozidla.
Technická hodnota mimoriadnej výbavy sa vypočíta podľa týchto
vzťahov:
(100-ZAi)(100+ZPi)
TSMVi = ------------------ [%],
100
TSMVi . VHi
THMVi = ------------- [€],
100
n
THMV = suma THMVi [€],
i=1
keď:
TSMVi - technický stav i-tej mimoriadnej výbavy [%],
ZAi - základná amortizácia i-tej mimoriadnej výbavy [%],
ZPi - zrážka, prirážka za technický stav i-tej mimoriadnej
výbavy [%],
VHi - východisková hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [€],
THMVi - technická hodnota i-tej mimoriadnej výbavy [€].
14. Stanovenie východiskového technického stavu skupiny - VTSS
Východiskový technický stav skupiny (VTSS) sa uvádza
v 2. stĺpci tabuľky na výpočet technického stavu vozidla
(v zmysle bodu 12). Rozumie sa ňou technický stav skupiny na
začiatku jej uvedenia do nového cyklu prevádzky (ako novej
alebo po CO) v porovnaní s novou skupinou.
VTSS = 100%, iba ak ide o skupinu, ktorá bola daná do
prevádzky ako nová, bez celkovej opravy.
VTSS jednotlivých skupín po vykonaní celkovej opravy (CO) sú
uvedené v nasledujúcej tabuľke:
----------------------------------------------------------------------------
Druh vykonanej opravy Preukázateľné Vykonanie CO výrobcom
vykonanie poverenou opravovňou,
CO príp. na preukázateľne
veľmi vysokej odbornej
úrovni, za použitia
originálnych náhradných
dielov, tesniacich
hmôt a montážnych
technológií
----------------------------------------------------------------------------
Skupina VTSS [%] VTSS [%]
----------------------------------------------------------------------------
Motor + spojka 50 80
Prevodovka, rozvodovka,
prídavná prevodovka, hnacie
hriadele zadnej/prednej
nápravy, spojovací hriadeľ
(vždy iba ako príslušný
celok) 50 80
Predná náprava + mech.
riadenia 60 85
Stredná alebo zadná náprava 60 85
Rám 65 85
Valníková nadstavba 50 85
Skriňa karosérie 40 50
Výbava karosérie individuálne *) individuálne *)
Mechanická alebo mechanicko-
-hydraulická nadstavba 60 80
---------------------------------------------------------------------------
*) Určuje sa individuálne podľa množstva a pomeru nových
a renovovaných dielov skupiny výbava karosérie.
15. Výpočet technickej hodnoty vozidla - TH
Technická hodnota vyjadruje zvyšok technickej životnosti
vozidla vyjadrený v eurách a nie sú v nej zahrnuté vplyvy
zohľadňujúce trhové a ekonomické podmienky.
Pri výpočte technickej hodnoty postupuje znalec podľa tohto
vzťahu:
TSV . VHV
TH = ---------- + THMV [€],
100
keď:
TSV - technický stav vozidla [%],
VHV - východisková hodnota vozidla [€],
THMV - technická hodnota mimoriadnej výbavy [€].
16. Výpočet koeficientu predajnosti - kP
Koeficient predajnosti znalec vypočíta ako súčin koeficientov
platnosti kontroly technického stavu (k1), poškodenia vozidla
haváriou (k2), počtu držiteľov vozidla (k3), spôsobu prevádzky
vozidla (k4) a dopytu trhu (k5). Postupy náležite zdôvodní.
kP = k1 . k2 . k3 . k4 . k5 [-],
keď:
k1 - koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla
[-],
k2 - koeficient poškodenia vozidla haváriou [-],
k3 - koeficient počtu držiteľov vozidla [-],
k4 - koeficient spôsobu prevádzky vozidla [-],
k5 - koeficient dopytu trhu [-].
16.1 Koeficient platnosti kontroly technického stavu - k1
k1 vyjadruje vplyv platnosti kontroly technického stavu
vozidla, prípadne iných povinných kontrol na predajnosť
vozidla k dátumu jeho ohodnotenia. Hodnota k1 sa stanovuje
nasledujúcim spôsobom:
a) Vozidlá kategórie 2.1
Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od
jeho prvého uvedenia do prevádzky
k1 = 1.00 [-].
V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa
vzorca:
k1 = 0,93 + 0,002 . M [-],
keď:
M - počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu
vozidla [mesiace].
b) Vozidlá kategórií 2.2, 2.3, 3, 4.1, 5.1 a 7
Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od
jeho prvého uvedenia do prevádzky
k1 = 1.00 [-].
V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa
vzorca
k1 = 0,91 + 0,005 . M [-],
keď:
M - počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu
vozidla [mesiace].
c) Vozidlá kategórií 4.2, 4.3, 4.4, 6, 8, vozidlá používané na
zdravotnícku službu, banskú záchrannú službu, poruchovú
službu plynárenských zariadení, vozidlá používané na
taxislužbu, vozidlá požičovne automobilov a vozidlá
autoškoly schválené na cvičné účely
Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od
jeho prvého uvedenia do prevádzky
k1 = 1.00 [-].
V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa
vzorca
k1 = 0,92 + 0,01 . M [-],
keď:
M - počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu
vozidla [mesiace].
d) Vozidlá kategórie 6.4 používané na medzinárodnú prepravu
osôb
Do absolvovania prvej kontroly technického stavu vozidla od
jeho prvého uvedenia do evidencie
k1 = 1.00 [-].
V nasledujúcom období prevádzky vozidla postupuje znalec podľa
vzorca
k1 = 0,96 + 0,01 . M [-],
keď:
M - počet mesiacov platnosti kontroly technického stavu
vozidla [mesiace].
e) Pri vozidlách ostatných kategórií k1 = 1.00 [-].
16.2 Koeficient poškodenia vozidla haváriou - k2
k2 vyjadruje vplyv prípadných opráv poškodení vozidla na jeho
predajnosť. Jeho hodnota sa stanovuje nasledujúcim
postupom:
1. Oprava poškodenia skupín (okrem pneumatík a brzdového
systému) haváriou výmenou dielov len za použitia
rozoberateľných spojov predpísanou technológiou:
a) vozidlá s dobou prevádzky kratšou
ako 1 rok k2 = 0,98 [-],
b) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou
ako 1 rok a kratšou ako 3 roky k2 = 0,99 [-],
c) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou
ako 3 roky k2 = 1,0 [-].
2. Oprava výmenou celých dielov za použitia zváracej
technológie bez použitia vyrovnávacieho zariadenia:
a) vozidlá s dobou prevádzky kratšou
ako 3 roky k2 = 0,97 [-],
b) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou
ako 3 roky a kratšou ako 4 roky k2 = 0,99 [-],
c) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou
ako 4 roky k2 = 1,0 [-].
3. Oprava nosných častí skeletu karosérie na vyrovnávacom
zariadení:
a) vozidlá s dobou prevádzky kratšou
ako 3 roky k2 = 0,95 [-],
b) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou
ako 3 roky a kratšou ako 8 rokov k2 = 0,97 [-],
c) vozidlá s dobou prevádzky dlhšou
ako 8 rokov k2 = 0,98 [-].
4. Žiadna významnejšia oprava k2 = 1,00 [-].
16.3 Koeficient počtu držiteľov vozidla - k3
k3 vyjadruje vplyv počtu držiteľov na jeho predajnosť, pri
jeho stanovení postupuje znalec podľa vzorca:
k3 =1.01 - 0.01D [-],
keď:
D - počet držiteľov vozidla [-].
V prípade, že nie je možné hodnoverne preukázať skutočný počet
držiteľov (neuskutočnené prepisy, krádež vozidla a podobne),
k3 = 0,95 [-].
16.4 Koeficient spôsobu prevádzky vozidla - k4
k4 zohľadňuje vplyv spôsobu používania vozidla. Určuje sa
podľa nasledujúcich tabuliek:
Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 3.
kategórie:
---------------------------------------------------------------------------------------------
Kategória Kategória Kategória Kategória Kategória Kategória Kategória Kategória
3.1 3.2 3.3 3.4 3.5 3.6 3.7 3.8
----------------------------------------------------------------------------------------------
Referentské 0,96 0,94 0,94 0,93 0,95 1 0,96 0,94
vozidlo
Vozidlo 0,95 0,93 0,93 0,92 0,95 1 0,95 0,93
používané
na zásobovanie
Vozidlo 0,94 0,92 0,92 0,91 0,94 1 0,94 0,92
autoškoly
Vozidlo 0,97 0,95 0,95 0,94 0,96 0,98 0,97 0,95
používané
na taxislužbu
Vozidlo 0,95 0,93 0,93 0,92 0,95 0,96 0,95 0,93
požičovne
automobilov
Vozidlo 1 1 1 1,06 1,05 1,02 1 1
používané len
na reprezentáciu
Motorové 1 1 1 1 1 1 1 1
vozidlo používané
na súkromné účely
----------------------------------------------------------------------------------------------
Koeficienty spôsobu použitia vozidiel zaradených do 4.
kategórie:
------------------------------------------------------------------
Kategória Kategória Kategória Kategória
4.1 4.2 4.3 4.4
------------------------------------------------------------------
Normálne 1 1 1 1
podmienky
Sťažené podmienky 0,93 0,95 0,97 1
------------------------------------------------------------------
Koeficient spôsobu použitia vozidla zaradeného do ostatných
kategórií sa rovná 1 (k4 = 1).
16. 5 Koeficient dopytu trhu - k5
k5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou
predmetného typu vozidla v porovnaní s jeho priemernou
technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.
priemerná predajná cena
k5 = ----------------------- [-],
priemerná TH
keď:
k5i - pomer predajnej ceny a TH vozidla i zo skúmaného súboru
n vozidiel [-],
n - počet skúmaných vozidiel [-],
TH - technická hodnota vozidla [€].
Pri výpočte koeficientu dopytu trhu znalec vychádza z reálnych
predajných cien porovnateľných ojazdených vozidiel rovnakého
typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistí
z inzertnej tlače, z inzertných portálov verejnej informačnej
elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu,
prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov.
17. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla - VŠH
Všeobecná hodnota vozidla je hodnota v eurách, ktorej výpočet
zahŕňa okrem vplyvov opotrebenia aj vplyvy trhu
(predajnosť typu vozidla).
Vypočíta sa ako súčin technickej hodnoty vozidla (TH)
s koeficientom predajnosti kP.
VŠH = TH . kP [€],
keď:
TH - technická hodnota vozidla [€],
kP - koeficient predajnosti [-].
V znaleckom posudku musí byť vždy uvedené, či vypočítaná
všeobecná hodnota vozidla je vrátane DPH alebo bez DPH.
Znalec zoradí výpočet VŠH do nasledujúcej tabuľky:
--------------------------------------------------------------
VHV [€]
--------------------------------------------------------------
TSV [%]
--------------------------------------------------------------
TH [€]
--------------------------------------------------------------
KP [-]
--------------------------------------------------------------
VŠH [€]
--------------------------------------------------------------
Túto tabuľku znalec v znaleckom posudku uviesť nemusí, pokiaľ
počíta aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu a zostaví tabuľku
podľa bodu 18 tejto kapitoly.
18. Výpočet reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla - ROH
V prípade, že je to potrebné, vypočíta znalec aj reprodukčnú
obstarávaciu hodnotu vozidla (ROH). Pri jej výpočte vychádza
z aktuálneho vývoja na trhu, aktuálnych ekonomických podmienok
a právnych noriem.
ROH sa rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla (VŠH) a nákladov
na obstaranie vozidla (NZ):
ROH = VŠH + NZ [€],
keď:
NZ - náklady na zaobstaranie vozidla predstavujú bežné
priemerné náklady potrebné na zaobstaranie podobného
typu porovnateľného vozidla v danom regióne
a v rozhodnom čase; napr. obvyklá marža predajcu,
náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne
[€],
VŠH - všeobecná hodnota vozidla [€].
Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná
reprodukčná obstarávacia hodnota je vrátane DPH alebo bez DPH.
Znalec zoradí výpočet ROH do nasledujúcej tabuľky:
--------------------------------------------------------------
VHV [€]
--------------------------------------------------------------
TSV [%]
--------------------------------------------------------------
TH [€]
--------------------------------------------------------------
KP [-]
--------------------------------------------------------------
VŠH [€]
--------------------------------------------------------------
ROH [€]
--------------------------------------------------------------
V prípade výpočtu ROH a zostavenia vyššie uvedenej tabuľky už
tabuľku podľa bodu 17 zostavovať nemusí.
19. Výpočet hodnoty samostatnej skupiny alebo dielu vozidla
Znalec môže na základe postupu uvedeného v bodoch 1 až 18
tejto kapitoly vypočítať hodnotu samostatnej skupiny alebo
dielu vozidla.
19.1 Určenie východiskovej hodnoty samostatnej skupiny alebo
dielu vozidla
Pri určovaní východiskovej hodnoty skupiny alebo dielu vozidla
postupuje znalec takto:
a) Zistí cenu skupiny, resp. dielu, za ktorý sa tieto
predávajú ako náhradné diely k rozhodnému dátumu
u autorizovaného predajcu. Táto cena je potom východisková
hodnota.
b) Ak sa predmetný náhradný diel nepredáva, východiskovou
hodnotou je jeho posledná predajná cena u autorizovaného
predajcu (cena, za ktorú sa k rozhodnému dátumu predával
diel nový, nepoškodený).
c) Ak sa diel ako nový v ČSSR, ČSFR ani SR nepredával,
postupuje znalec pri určovaní východiskovej hodnoty
v zmysle bodu 7 písmena d) alebo e).
d) Pokiaľ znalec ohodnocuje väčšiu ucelenú časť vozidla,
pozostávajúcu z viacerých kompletných alebo aj
nekompletných technických skupín vozidla, určí východiskovú
hodnotu celého vozidla. Pri výpočte potom zohľadní
v tabuľke výpočtu technického stavu vozidla (bod 12)
chýbajúce technické skupiny a aj kompletnosť
a zodpovedajúci technický stav ohodnocovanej časti vozidla.
19.2 Výpočet základnej amortizácie skupiny alebo dielu vozidla
Znalec pri výpočte základnej amortizácie použitých
(ojazdených) samostatných skupín alebo dielov vychádza
z amortizačných stupníc vozidla kategórie, pre ktoré sú diel
alebo skupina určené. Pri skupinách a dieloch, ktoré je možné
použiť pre viaceré kategórie vozidiel, tieto znalec zaradí do
tej kategórie, ktorá má najdlhšiu predpokladanú efektívnu
životnosť (PEZ) podľa tabuľky v bode 8. Pri samostatných
častiach vozidiel, pri ktorých neexistujú údaje o ich
prevádzke a znalec nemôže vypočítať ich základnú amortizáciu,
postupuje podľa bodu 19.3.
19.3 Výpočet technického stavu samostatnej skupiny alebo dielu
vozidla
Znalec pri výpočte technického stavu samostatnej skupiny alebo
dielu vozidla postupuje rovnako ako pri výpočte technického
stavu skupín kompletného vozidla. Pri skupinách alebo dieloch,
kde neexistujú údaje o ich prevádzke, môže znalec priamo na
základe obhliadky a prípadného preskúšania v potrebnom rozsahu
určiť hodnotu technického stavu ohodnocovanej samostatnej
časti vozidla. V takom prípade nepočíta základnú amortizáciu
častí vozidla.
20. Znalecký posudok pri výpočte hodnoty vozidla alebo jeho
časti
Znalecký posudok pri výpočte hodnoty vozidla alebo jeho časti
vypracovaný podľa tejto vyhlášky musí byť v súlade s § 17
zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý určuje jeho formu.C. STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH
Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na majetku
poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Výška škody je podľa § 442 Občianskeho zákonníka tzv. skutočná
škoda.
Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného
alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci
stav.
Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase
poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku,
amortizácie, funkčnosti, prípadne s prihliadnutím na vzrast
ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda.
Pri jej výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie
technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho
nezmenenie.
1. Výpočet výšky škody na vozidle
Na účely stanovenia výšky škody znalec vykoná identifikáciu
a obhliadku vozidla podľa kapitoly B.
Pri výpočte výšky škody znalec
a) musí stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reprodukčnú
obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho poškodením (VŠH1
a ROH1). Tieto hodnoty vypočíta postupom uvedeným
v kapitole B tejto prílohy; pri výpočte uvažuje so známym
alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred
jeho poškodením;
b) stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO);
c) porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO)
s reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne
pred jeho poškodením (ROH1). Ak sú tieto náklady vyššie
alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla
bezprostredne pred jeho poškodením (NO >= ROH1), ide o tzv.
úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) a znalec postupuje
podľa písmena d) a f) tohto bodu. Ak náklady na opravu
poškodenia vozidla (NO) nepresahujú reprodukčnú
obstarávaciu hodnotu vozidla bezprostredne pred jeho po
škodením (NO < ROH1), znalec postupuje podľa písmen e)
a g), prípadne h) tohto bodu;
d) stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou
predajných zvyškov vozidla sa rozumie výkupná hodnota
týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov
po odpočítaní nákladov na ich demontáž z vozidla
a očistenie, prípadne preskúšanie;
e) stanoví všeobecnú hodnotu vozidla po oprave jeho poškodenia
(VŠH2). Pri výpočte VŠH2 venuje zvýšenú pozornosť
technickému stavu opravovaných skupín vozidla po oprave
poškodenia a jeho zlepšeniu, prípadne zhoršeniu a takisto
vplyvu zmeny technického stavu na predajnosť vozidla;
f) v prípade, že náklady na opravu sú väčšie alebo sa rovnajú
reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne
pred jeho poškodením (NO >= ROH1), vypočíta výšku škody
(VŠ) podľa vzorca:
VŠ = (ROH1 + NL) - HZ [€],
keď:
VŠ - výška škody na cestnom vozidle [€],
ROH1 - reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne
pred poškodením [€],
HZ - hodnota predajných zvyškov vozidla [€],
NL - náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého
pri získaní predajných zvyškov vozidla [€].
g) V prípade, že náklady na opravu (NO) sú menšie než
reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla bezprostredne pred
jeho poškodením, postupuje podľa vzorca:
VŠ = NO + (VŠH1 - VŠH2) - HZ [€],
keď:
NO - náklady na opravu poškodenia [€],
VŠH1 - všeobecná hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením
[€],
VŠH2 - všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],
HZ - hodnota predajných zvyškov vozidla [€].
h) V prípadoch, keď sa vykonanou opravou nezmení všeobecná
hodnota vozidla a VŠH1 = VŠH2, vypočíta výšku škody podľa
zjednodušeného vzorca:
VŠ = NO - HZ [€],
keď:
NO - náklady na opravu poškodenia [€],
HZ - hodnota predajných zvyškov vozidla [€].
2. Stanovenie nákladov na opravu poškodenia vozidla - NO
Náklady na opravu poškodenia (NO) sa rovnajú súčtu nákladov na
opravárske práce (NP), nákladov na materiál (NM) potrebný na
opravu poškodenia a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného
odpadu vzniknutého pri oprave poškodenia vozidla (NL).
NO = NM + NP + NL [€],
keď:
NM - náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia [€],
NP - náklady na opravárske práce potrebné na opravu poškodenia
[€],
NL - náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého
pri oprave [€].
Pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza
z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu
opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien autorizovaných
opravovní vozidla k rozhodnému dátumu.
2.1 Náklady na materiál - NM
Ide o náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia.
Znalec odborným posúdením vyhodnotí, ktoré diely vozidla je
možné ekonomicky opraviť a ktoré je potrebné vymeniť.
2.2 Náklady na opravárske práce - NP
Sú to náklady na vykonanie opravárskych úkonov nevyhnutných na
odstránenie poškodenia vozidla. Vypočítajú sa ako súčin času
(T) nevyhnutného na vykonanie opravy v normohodinách (Nh),
prípadne časových alebo pracovných jednotkách (čj alebo pj)
a sadzby za 1 Nh, čj alebo pj. Tieto sadzby sú rozdielne pri
jednotlivých typoch vozidiel a v jednotlivých opravovniach.
Pri výpočte výšky škody znalec zohľadňuje hodinové sadzby
opravovní oprávnených výrobcom vozidla v danom regióne.
NP = TONh . SNh [€],
alebo
NP = TOčj . Sčj [€],
alebo
NP = TOčj . Spj [€],
keď:
NP - náklady na opravárske práce [€],
TONh - čas opravy v normohodinách [Nh],
SNh - sadzba za 1 normohodinu [€],
TOčj - čas opravy v časových jednotkách [čj],
Sčj - sadzba za 1 časovú jednotku [€],
Spj - sadzba za 1 pracovnú jednotku [€].
2.3 Náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého
pri oprave poškodenia vozidla - NL
NL predstavujú náklady spojené s likvidáciou nepoužiteľných
častí vozidla. Možno ich však uplatniť len vtedy, ak už nie sú
zahrnuté do opravárskeho úkonu.
Náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu môžu vzniknúť aj
pri získavaní predajných zvyškov z totálne zničeného vozidla.
Znalec pri ich stanovení uvedie podrobnú špecifikáciu.
3. Stanovenie hodnoty predajných zvyškov vozidla - HZ
Znalec stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla ako celku
alebo jednotlivých predajných zvyškov. Hodnota predajných
zvyškov vozidla je priemerná výkupná hodnota týchto zvyškov
u predajcov opotrebovaných náhradných dielov. Pri stanovení
hodnoty jednotlivých predajných zvyškov je potrebné odpočítať
náklady na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne
preskúšanie.
4. Výpočet technického stavu jednotlivých skupín po oprave
poškodenia - TSS2
Výpočet technického stavu skupín po oprave poškodenia (TSS2i)
vychádza z reálnych zhodnotení, prípadne znehodnotení skupín
po oprave poškodenia. V praxi možno iba veľmi ťažko dosiahnuť,
aby technický stav vozidla po oprave poškodenia bol presne
taký istý ako pred poškodením.
Pri výpočte zhodnotenia či znehodnotenia skupín vozidla
opravou znalec najprv vypočíta technický stav vozidla pred
poškodením (TSV1). Na výpočet technického stavu vozidla pred
poškodením (TSV1) slúži nasledujúca tabuľka:
--------------------------------------------------------------
Skupina PDS % VTSS1 [%] ZA1 [%] ZP [%] TSS1 [%] PTSS1 [%]
-------------------------------------------------
1 2 3 4 5 6
--------------------------------------------------------------
Technické
skupiny
--------------------------------------------------------------
Pneumatiky
--------------------------------------------------------------
Spolu 100 VTSV = TSV1
--------------------------------------------------------------
Znalec dôkladne vyhodnotí technológiu opravy vozidla
a percentuálne určí, či sa opravou technická skupina zhodnotí
alebo znehodnotí. Parameter, ktorý určuje zhodnotenie, resp.
znehodnotenie skupiny, sa nazýva vplyv opravy - VO.
Znalec potom vypočíta technický stav skupiny po oprave
poškodenia (TSS2i):
100 + VOi
TSS2i = TSS1i . --------- [%],
100
keď:
TSS1i - technický stav i-tej skupiny pred poškodením [%],
VOi - vplyv opravy na i-tú skupinu [%].
Týmto spôsobom znalec vypočíta technický stav všetkých skupín
vozidla, ktoré boli opravované. Výpočet zostaví do
nasledujúcej tabuľky:
--------------------------------------------------------------
Skupina PDS [%] TSS1 [%] VO [%] TSS2 [%] PTSS2 [%]
--------------------------------------------------------------
Technické skupiny
vozidla podľa jeho
koncepcie
--------------------------------------------------------------
Pneumatiky - -
--------------------------------------------------------------
Spolu 100 VTSV1 = - - TSV2 =
--------------------------------------------------------------
Ďalej bežným spôsobom vypočíta všeobecnú hodnotu vozidla po
oprave poškodenia (VŠH2). Pri jej výpočte dbá najmä na to, aby
pri výpočte boli správne použité hodnoty koeficientu platnosti
kontroly technického stavu (k12), koeficientu poškodenia
vozidla haváriou (k22), koeficientu počtu držiteľov vozidla
(k32), koeficientu spôsobu prevádzky vozidla (k42)
a koeficientu dopytu trhu (k52) po oprave poškodenia.
Spôsobom uvedeným v kapitole B tejto prílohy postupuje pri
výpočte technického stavu vozidla po poškodení (TSV2) a jeho
všeobecnej hodnoty po poškodení (VŠH2).
5. Neštandardné opravy
V prípadoch, keď opravu poškodenia vozidla nevykonala
autorizovaná opravovňa (dielňa), resp. neboli dodržané postupy
predpísané výrobcom vozidla, znalec sám, na základe zisteného
skutočného stavu, určí TH opravovanej skupiny.
6. Výpočet technickej hodnoty vozidla po oprave poškodenia
- TH2
Technická hodnota vozidla po oprave poškodenia (TH2) vyjadruje
zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrenej v € po oprave
poškodenia.
Pri výpočte TH2 postupuje znalec podľa vzorca:
TSV2 . VHV
TH2 = ------------ + THMV [€],
100
keď:
TSV2 - technický stav vozidla po oprave [%],
VHV - východisková hodnota vozidla [€],
THMV2 - technická hodnota mimoriadnej výbavy po oprave [€].
7. Stanovenie koeficientu predajnosti po oprave poškodenia
- kp2
Pri výpočte koeficientu predajnosti vozidla po oprave
poškodenia kp2 znalec počíta s prípadnými zmenenými hodnotami
koeficientov platnosti osvedčenia o evidencii vozidla (k11),
poškodenia haváriou (k22), počtu držiteľov vozidla (k32),
spôsobu prevádzky vozidla (k42), ako aj dopytu trhu (k52).
kp2 = k12 . k22 . k32 . 42 . k52 [-],
keď:
k12 - koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla
po oprave poškodenia [-],
k22 - koeficient poškodenia vozidla haváriou po oprave
poškodenia [-],
k32 - koeficient počtu držiteľov vozidla po oprave poškodenia
[-],
k42 - koeficient spôsobu prevádzky vozidla po oprave
poškodenia [-],
k52 - koeficient dopytu trhu po oprave poškodenia [-].
8. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia
- VŠH2
Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla po oprave poškodenia znalec
zoradí do nasledujúcej tabuľky:
--------------------------------------------------------------
VHV [€]
--------------------------------------------------------------
TH2 [€]
--------------------------------------------------------------
kp2 [-]
--------------------------------------------------------------
VŠH2 [€]
--------------------------------------------------------------
VSH2 = TH2 . kp2 [€],
keď:
VŠH2 - všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],
TH2 - technická hodnota vozidla po oprave poškodenia [€],
kp2 - koeficient predajnosti vozidla po oprave poškodenia
[-].
Znalec vždy uvedie, či vypočítané hodnoty sú vrátane DPH alebo
bez DPH.
9. Znalecký posudok pri výpočte výšky škody na vozidle
Znalecký posudok pri výpočte výšky škody na vozidle
vypracovaný podľa tejto vyhlášky musí byť v súlade s § 17
zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý určuje jeho formu.PRÍL.7
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CENNÝCH PAPIEROV
Všeobecná hodnota cenných papierov 1) sa stanoví podnikateľskou metódou,
majetkovou metódou, kombinovanou metódou, porovnávacou metódou alebo likvidačnou
metódou.
Všeobecnú hodnotu podielových cenných papierov a vkladov v podnikoch s podielom
na základnom imaní alebo na riadení spoločnosti vyšším ako 20% stanovuje znalec právnická
osoba. Všeobecná hodnota sa stanoví spravidla použitím viacerých metód. Výsledná
všeobecná hodnota vyjadruje objem odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové
výhody pre majiteľa podielových cenných papierov a vkladov, vplyv na riadenie podniku
a možnosť speňaženia cenných papierov a vkladov.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty verejne obchodovateľných cenných papierov
sa zohľadní porovnávacou metódou posledný známy kurz vyhlásený na tuzemskom alebo
zahraničnom verejnom trhu.
Všeobecná hodnota ostatných podielových cenných papierov a vkladov sa stanoví
metódou, ktorej výber znalec zdôvodní. Výsledná všeobecná hodnota vyjadruje objem
odčerpateľných zdrojov, majetkové a nemajetkové výhody pre majiteľa podielových cenných
papierov a vkladov, ako aj jeho vplyv na riadenie podniku. Ak znalec nedisponuje
informačnými zdrojmi potrebnými na stanovenie všeobecnej hodnoty ostatných podielových
cenných papierov a vkladov, všeobecná hodnota sa stanoví podnikateľskou metódou,
ktorá zohľadňuje výnos plynúci majiteľovi podielových cenných papierov a vkladov
a speňažiteľnosť ohodnocovaných podielových cenných papierov a vkladov. Pri stanovení
všeobecnej hodnoty znalec zohľadní výšku vlastného imania.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty úverových cenných papierov sa zohľadňuje
schopnosť dlžníka uhradiť záväzok v stanovenom objeme a čase, aktuálne trhové úrokové
sadzby, ako aj zabezpečenie vymožiteľnosti úverového cenného papiera.
Všeobecná hodnota iných cenných papierov sa stanoví podnikateľskou metódou,
ktorá zohľadňuje objem odčerpateľných zdrojov plynúcich z investície, riziká spojené
s investovaním a transformovaním ohodnocovaných zložiek majetku na peňažné prostriedky.
Všeobecná hodnota iných cenných papierov, ktoré sú obchodované v danom čase a mieste,
sa stanoví podnikateľskou a porovnávacou metódou.
PRÍL.8
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY ZÁSOB
Všeobecná hodnota zásob sa stanoví po vykonaní fyzickej inventarizácie ku
dňu spracovania znaleckého posudku. Východisková hodnota vychádza z hodnoty evidovanej
v účtovníctve podniku alebo zo skutočného stavu zásob zisteného pri fyzickej inventarizácii.
V prípade rozdielnosti vychádza znalecká organizácia z východiskovej hodnoty zistenej
pri inventarizácii.
Pri významnom množstve zásob špecifického druhu a pri zohľadnení ich technickej
podstaty je potrebné konzultovať s odborníkom, prípadne všeobecnú hodnotu stanoví
znalec príslušného znaleckého odboru. Všeobecná hodnota zásob sa stanoví ako súčin
východiskovej hodnoty zásob a koeficientu objektivizácie:
VŠHZ = VHZ . kO [€],
kde:
VŠHZ - všeobecná hodnota zásob [€],
VHZ - východisková hodnota zásob [€],
kO - koeficient objektivizácie; zohľadňuje využiteľnosť
zásob, možnosť ich transformácie na peňažné
prostriedky, špecifické postavenie majiteľa zásob na
trhu, priemerný náklad kapitálu spojeného s ich
financovaním, nadbytočné stavy zásob, fyzický a morálny
stav zásob a ich špecifické vlastnosti.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty zásob zohľadňujeme ich
obrátkovosť [-].Hodnotené zásoby na účely stanovenia hodnoty sa členia na
a) zásoby použiteľné
v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,
b) zásoby použiteľné, nie však v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku,
c) neupotrebiteľné zásoby.
1. Všeobecná hodnota zásob použiteľných v podnikateľskej činnosti hodnoteného
podniku alebo častí podniku
a) Všeobecná hodnota materiálu vychádza z východiskovej
hodnoty ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadní sa špecifické postavenie
majiteľa zásob materiálu na relevantnom trhu, skutočný fyzický a morálny stav, využiteľnosť
vo výrobnom procese a možnosť transformácie na peňažné prostriedky. Všeobecná hodnota
zásob materiálu sa stanoví z týchto častí:
- základného materiálu,
- pomocného materiálu,
-
prevádzkového materiálu,
- náhradných dielov,
- obalov,
- ostatného materiálu.
b) Všeobecná hodnota nedokončenej výroby a polotovarov sa stanoví z výrobných nákladov
ku dňu spracovania znaleckého posudku po zohľadnení postavenia majiteľa zásob nedokončenej
výroby a polotovarov na relevantnom trhu, skutočného fyzického a morálneho stavu,
využiteľnosti vo výrobnom procese a možnosti transformácie na peňažné prostriedky.
c) Všeobecná hodnota hotových výrobkov sa stanoví z aktuálnych výrobných nákladov
ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa trhové hodnoty porovnateľných
produktov, špecifické postavenie majiteľa zásob na relevantnom trhu, skutočné kvantitatívne
a kvalitatívne parametre a možnosť transformácie na peňažné prostriedky.
d) Všeobecná hodnota zvierat sa stanoví z východiskovej hodnoty; zohľadní sa úžitkovosť
zistená ku dňu spracovania znaleckého posudku, trhové hodnoty porovnateľných druhov
zvierat, biologická podstata a zdravotný stav hodnotených zvierat, špecifické postavenie
majiteľa zásob na trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre a možnosť
ich transformácie na peňažné prostriedky.
e) Všeobecná hodnota tovaru sa stanoví z východiskovej hodnoty, za ktorú možno zásoby
tovaru obstarať ku dňu spracovania znaleckého posudku; zohľadnia sa možnosti následného
speňaženia, obchodná marža, špecifické postavenie majiteľa zásob tovaru na relevantnom
trhu, skutočné kvantitatívne a kvalitatívne parametre, sezónnosť, módnosť a možnosť
ich transformácie na peňažné prostriedky.
2. Všeobecná hodnota použiteľných zásob, nie však v podnikateľskej činnosti
hodnoteného podniku alebo častí podniku
Všeobecná hodnota sa vypočíta z východiskovej
hodnoty zásob ku dňu spracovania znaleckého posudku alebo z hodnôt porovnateľných
položiek zásob; zohľadní sa skutočný fyzický a morálny stav zásob, možnosť ich speňaženia
a náklady spojené s ich predajom.
3. Všeobecná hodnota neupotrebiteľných zásob
Všeobecná hodnota neupotrebiteľných
zásob zodpovedá objemu odčerpateľných zdrojov, ktoré možno dosiahnuť zo speňaženia
zásob po odpočítaní nákladov spojených s ich speňažením.
PRÍL.9
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY POHĽADÁVOK
Všeobecná hodnota pohľadávok sa stanoví po vykonaní inventarizácie ku dňu
spracovania znaleckého posudku.
Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty pohľadávky
a koeficientu vymožiteľnosti pohľadávky. Východiskovou hodnotou sa rozumie jej účtovná
hodnota.
Účtovná hodnota pohľadávky v eurách znejúca na cudziu menu sa stanoví prepočtom
účtovnej hodnoty pohľadávky v cudzej mene referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej
banky platným ku dňu ohodnotenia.
Všeobecná hodnota pohľadávky sa stanoví takto:
VŠHPO = VHPO . kV [€],
kde:
VŠHPO - všeobecná hodnota pohľadávky [€],
VHPO - východisková hodnota pohľadávky [€],
kV - koeficient vymožiteľnosti pohľadávky, pri ktorého
výpočte sa zohľadní platobná disciplína dlžníka, jeho
obchodná aktivita, dátum splatnosti, objem pohľadávky
a zabezpečenie plnenia [-].Pohľadávky sa po znaleckom preskúmaní vymožiteľnosti zadelia do skupín.
a) Neklasifikované pohľadávky kV = 1,0. Na účely tejto vyhlášky sú neklasifikované
pohľadávky pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a súčasne
pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f), g) a h).
b) Klasifikované pohľadávky triedy I kV = 0,60 - 1,0. Na účely tejto vyhlášky sú
klasifikované pohľadávky triedy I pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je
platobne schopný, dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti,
kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný alebo platobne neschopný
a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do skupiny zapísanej pod písmenami f),
g) a h).
c) Klasifikované pohľadávky triedy II kV = 0,20 - 0,60. Na účely tejto vyhlášky sú
klasifikované pohľadávky triedy II pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je
dlhodobo platobne neschopný.
d) Klasifikované pohľadávky triedy III kV = 0,00 - 0,20. Na účely tejto vyhlášky
sú klasifikované pohľadávky triedy III pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti
a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný.
e) Premlčané pohľadávky kV = 0,00.
f) Pohľadávky voči subjektom v likvidácii kV = 0,00 - 1,00.
g) Pohľadávky voči subjektom v konkurze kV = 0,00 - 1,00.
h) Pohľadávky súdne vymáhané (aktívne súdne spory a exekúcie) kV = 0,00 - 1,00.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok ich členenie priamo súvisí s ich charakterom.
K pohľadávkam vzhľadom na svoj charakter patria aj všetky preddavky, poskytnuté pôžičky,
ako aj príjmy budúcich období bez ohľadu na lehotu splatnosti.
PRÍL.10
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY FINANČNÝCH ÚČTOV
1. Všeobecná hodnota peňazí a cenín
Všeobecná hodnota peňazí a cenín je ich východisková hodnota. Všeobecná hodnota peňazí
a cenín v cudzej mene sa stanoví prepočtom ich východiskovej hodnoty v cudzej mene
referenčným výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.
2. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách
Všeobecná hodnota peňazí na účtoch v bankách je východisková hodnota zostatku vkladu
ku dňu ohodnotenia. V prípade neschopnosti banky vypláca vklady hodnota sa stanoví
ako súčin východiskovej hodnoty vkladu a koeficientu vymožiteľnosti. Hodnota koeficientu
vymožiteľnosti sa stanoví podľa prílohy č. 9. Všeobecná hodnota peňazí na účtoch
vedených v cudzej mene sa stanoví prepočtom východiskovej hodnoty v cudzej mene referenčným
výmenným kurzom Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.
Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.
PRÍL.11
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY OSTATNÉHO MAJETKU
1. Všeobecná hodnota nákladov budúcich období
Všeobecná hodnota nákladov
budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty nákladov budúcich období
a koeficientu objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť
výšky nákladov a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.
Všeobecná hodnota sa stanoví len pri tých nákladoch budúcich období, ktoré možno
považovať za zložky majetku s ohľadom na ich technicko-ekonomické určenie.
2. Všeobecná hodnota príjmov budúcich období
Všeobecná hodnota príjmov
budúcich období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu objektivizácie.
Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť príjmov budúcich období, schopnosť
zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky a dôvody nevyúčtovania vykonaného plnenia.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty príjmov budúcich období sa postupuje metodicky obdobne
ako pri stanovení všeobecnej hodnoty pohľadávok.
Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.
PRÍL.12
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY CUDZÍCH ZDROJOV
Všeobecná hodnota cudzích zdrojov sa stanoví po vykonaní inventarizácie
ku dňu spracovania znaleckého posudku takto:
VŠHCZ = VŠHZ + VŠHČR [€],
kde:
VŠHCZ - všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],
VŠHZ - všeobecná hodnota záväzkov [€],
VŠHČR - všeobecná hodnota časového rozlíšenia [€].1. Všeobecná hodnota záväzkov
Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví po
vykonaní inventarizácie ku d u spracovania znaleckého posudku.
Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty a koeficientu
splatiteľnosti.
Východiskovou hodnotou sa rozumie účtovná hodnota.
Východisková hodnota záväzkov v eurách, ktoré sú evidované v cudzej mene, sa stanoví
prepočtom východiskovej hodnoty záväzkov v cudzej mene referenčným výmenným kurzom
Európskej centrálnej banky platným ku dňu ohodnotenia.
Všeobecná hodnota záväzkov sa stanoví takto:
VŠHZ = VHZ . kS [€],
kde:
VŠHZ - všeobecná hodnota záväzkov [€],
VHZ - východisková hodnota záväzkov [€],
kS - koeficient splatiteľnosti, pri ktorého výpočte sa
zohľadnia príslušné zákonné ustanovenia a zákonné
ustanovenia o premlčacej a prekluzívnej dobe a sankcie
vyplývajúce z neplnenia zmluvných vzťahov [-].2. Všeobecná hodnota časového rozlíšenia
VŠHČR = VHČR . kO [€],
kde:
VŠHČR - všeobecná hodnota časového rozlíšenia [€],
VHČR - východisková hodnota časového rozlíšenia [€],
kO - koeficient objektivizácie, ktorý zohľadňuje
opodstatnenosť týchto zložiek pasív a schopnosť
zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky [-].
a) Všeobecná hodnota výdavkov budúcich období Všeobecná hodnota výdavkov budúcich
období sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výdavkov budúcich období a koeficientu
objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výdavkov a schopnosť
zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky. Pri stanovení všeobecnej hodnoty výdavkov
budúcich období sa zohľadní fakt, že majú charakter záväzkov.
b) Všeobecná hodnota výnosov budúcich období Všeobecná hodnota výnosov budúcich období
sa stanoví ako súčin východiskovej hodnoty výnosov budúcich období a koeficientu
objektivizácie. Koeficient objektivizácie zohľadňuje opodstatnenosť výnosov budúcich
období a schopnosť zmluvných partnerov splniť zmluvné podmienky.
PRÍL.13
VPLYV ČINNOSTI PODNIKU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Vplyv činnosti podniku na životné prostredie sa na účely tejto vyhlášky stanoví
v znaleckom posudku oddelene od všeobecnej hodnoty podniku alebo jeho častí ako výška
environmentálneho dlhu.
Vo všetkých prípadoch je potrebné odborne zhodnotiť súlad konkrétneho stavu
podniku, prevádzky, výrobne, objektov s platnými predpismi na ochranu životného prostredia,
stavebného zákona a zákona o pôde i jej ochrane.
Zhodnocuje sa najmä, v ktorých smeroch hodnotený objekt dodržuje, prípadne
v ktorých nemôže dodržiava platné právne predpisy na ochranu životného prostredia,
s vyčíslením nákladov, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie súladu s týmito predpismi,
a vyčíslenie škôd na životnom prostredí spôsobené doterajšou činnosťou objektu. Predstavuje
vyhodnotenie záväzkov podniku z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré sa vzťahujú
na tento majetok. Environmentálny dlh tvoria negatívne následky minulých antropogénnych
aktivít na súčasný stav životného prostredia.
V peňažnom vyjadrení environmentálny dlh predstavuje náklady, ktoré je potrebné
vynaložiť na odstránenie alebo aspoň na eliminovanie negatívnych následkov doterajšej
činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia.
Do ohodnotenia environmentálneho dlhu treba zahrnú náklady, ktoré je potrebné
vynaložiť na odstránenie nesúladu s príslušnou legislatívou v oblasti
- ochrany ovzdušia,
-
ochrany a využívania nerastného bohatstva,
- ochrany a racionálneho využívania podzemných
a povrchových vôd,
- ochrany a racionálneho využívania pôdy (poľnohospodárska a lesná),
-
ochrany prírody a krajiny vrátane lesného fondu,
- odpadového hospodárstva,
- územného
plánovania a stavebného poriadku.
PRÍL.14
LESNÉ POZEMKY
Tabuľka č. I
Základná hodnota lesného pozemku pri priemernej polohe v € za ha
--------------------------------------------------------------------------------------------
Drevina Absolútna bonita
----------------------------------------------------------------------
do 18 20 22 24 26 28 30
--------------------------------------------------------------------------------------------
Smrek 132,78 132,78 132,78 132,78 305,38 653,92 1 055,57
Jedľa 132,78 132,78 132,78 239,00 484,63 843,13 1 248,09
Borovica lesná 132,78 132,78 132,78 132,78 139,41 411,60 780,06
Borovica čierna, 132,78 132,78 132,78 132,78 132,78 328,62 624,05
vejmutovka, limba
Borovica horská 132,78
Smrekovec 132,78 132,78 132,78 132,78 265,55 597,50 965,94
Dub 132,78 132,78 361,81 783,38 1 191,66 1 613,22 2 101,18
Dub cer 132,78 132,78 199,16 431,52 653,92 889,60 1 155,15
Brest, orech, 132,78 132,78 252,27 547,70 833,17 1 131,91 1 470,49
ostatné tvrdé
listnáče
Buk 132,78 132,78 132,78 192,52 474,67 746,86 1 015,73
Javor 132,78 132,78 132,78 132,78 189,21 544,38 912,83
Jaseň 132,78 132,78 132,78 132,78 192,52 554,34 929,43
Lipa 132,78 132,78 132,78 132,78 142,73 318,66 531,10
Pagaštan, gaštan 132,78 132,78 132,78 132,78 152,69 341,90 574,25
jedlý, čerešňa,
višňa, jabloň,
hruška
Breza 132,78 132,78 132,78 786,70 1 457,21 2 127,73 2 798,25
Jelša 132,78 132,78 132,78 614,09 1 135,23 1 659,70
Jarabina 132,78 132,78 132,78 614,09 1 135,23 1 659,70 2 184,16
Topoľ domáci, 132,78 132,78 152,69 693,75 1 397,46 2 270,46 3 140,14
vŕba, osika
Topoľ šľachtený 132,78 132,78 371,77 2 453,03 3 717,72 4 979,09 7 070,30
Agát 132,78 132,78 132,78 590,85 1 092,08 1 596,63
Hrab 132,78 132,78
--------------------------------------------------------------------------------------------
pokračovanie tabuľky
------------------------------------------------------------------------------------
Drevina Absolútna bonita
---------------------------------------------------------------
32 34 36 38 40 42
------------------------------------------------------------------------------------
Smrek 1 467,17 1 825,67 2 081,26 2 356,77 2 632,28 2 924,38
Jedľa 1 646,42 2 091,22 2 482,91 2 940,98 3 395,74
Borovica lesná 1 141,87 1 513,64
Borovica čierna, 912,83 1 211,58
vejmutovka, limba
Borovica horská
Smrekovec 1 387,51 1 848,90 2 366,73 2 947,62 3 574,99
Dub 2 592,45 3 133,51 3 677,89
Dub cer 1 424,02 1 722,76 2 021,51
Brest, orech, 1 815,71 2 194,12 2 572,53
ostatné tvrdé
listnáče
Buk 1 341,03 1 659,70 2 008,23 2 303,66
Javor 1 254,73 1 589,99 1 958,44 2 263,83
Jaseň 1 281,29 1 619,86 1 994,95 2 306,98
Lipa 733,59 926,11 1 141,87 1 321,12
Pagaštan, gaštan 790,02 999,14 1 234,81 1 427,34
jedlý, čerešňa,
višňa, jabloň,
hruška
Breza 3 468,76
Jelša
Jarabina 2 705,30
Topoľ domáci, 4 013,14
vŕba, osika
Topoľ šľachtený 8 298,48
Agát
Hrab
------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. II
Jednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného pozemku
---------------------------------------------------------
Približovanie Odvoz
---------------------------------------------------------
priemerná sadzba priemerná sadzba
vzdialenosť vzdialenosť
---------------------------------------------------------
m € za m3 € za m3
---------------------------------------------------------
1 - 100 0,2977 - 11 0,4601
101 - 200 0,2646 11,1 - 12 0,4040
201 - 300 0,2314 12,1 - 13 0,3505
301 - 400 0,1978 13,1 - 14 0,2997
401 - 500 0,1660 14,1 - 15 0,2516
501 - 600 0,1358 15,1 - 16 0,2068
601 - 700 0,1036 16,1 - 17 0,1636
701 - 800 0,0727 17,1 - 18 0,1235
801 - 900 0,0435 18,1 - 19 0,0856
901 - 1 000 0,0136 19,1 - 20 0,0505
1 001 - 1 100 -0,0156 20,1 - 21 0,0176
1 101 - 1 200 -0,0441 21,1 - 22 -0,0126
1 201 - 1 300 -0,0727 22,1 - 23 -0,0402
1 301 - 1 400 -0,999 23,1 - 24 -0,0647
1 401 - 1 500 -0,1265 24,1 - 25 -0,0873
1 501 - 1 600 -0,1537 25,1 - 26 -0,1069
1 601 - 1 700 -0,1792 26,1 - 27 -0,1238
1 701 - 1 800 -0,2055 27,1 - 28 -0,1384
1 801 - 1 900 -0,2304 28,1 - 29 -0,1517
1 901 - 2 000 -0,2549 29,1 - 30 -0,1617
2 001 - 2 100 -0,2798 30,1 - 31 -0,1683
2 101 - 2 200 -0,3031 31,1 - 32 -0,1736
2 201 - 2 300 -0,3256 32,1 - 33 -0,1753
2 301 a viac -0,3489 33,1 a viac -0,1763
---------------------------------------------------------
Hodnota faktora polohy sa určí vynásobením celkovej produkcie dreva stanovenej
podľa podielu cieľového zastúpenia drevín z prílohy č. 14 tabuľky č. III jednotkovou
hodnotou sadzby faktora polohy. Priemerná približovacia vzdialenosť je vzdialenosť
v metroch od stredu lesného pozemku po miesto odvozu. Priemerná odvozná vzdialenosť
je vzdialenosť v kilometroch z miesta nakladania na odvozný prostriedok po miesto
spracovania, spotreby alebo expedície surového dreva.
Tabuľka č. III
Celková produkcia hrubiny v m3 na ha v rubnej dobe (Zcuj,k)
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Drevina Priemerná Absolútna bonita (j)
(k) rubná --------------------------------------------------------------------------------------
doba (u) 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Smrek 95 206 278 357 437 522 608 700 792 891 993 1 094 1 199 1 306 1 417 1 529 1 641
Jedľa (tis) 10 247 324 407 491 580 673 768 865 967 1 072 1 180 1 294 1 408 1 526 1 642
Duglaska 100 649 704 762 826 88 952 1 015
Borovica 105 232 305 377 454 531 606 686 852 844 920 1 001 1 080
Smrekovec 10 409 484 553 629 704 784 864 946 1 032 1 118 1 205
Dub (cer, 120 216 277 334 398 465 527 588 658 723 788 855 915 978 1 039
brest)
Buk (javor, 110 277 361 433 508 578 647 714 788 853 924 998 1 070 1 142 1 215 1 296
jaseň, lipa,
gaštan
jedlý,
ost. tvrdé
listnáče)
Hrab 80 75 112 160 217 280
Agát 50 51 87 115 142 172 207 243 281 322 365
Breza 60 59 99 149 201 256 325 393 468 543 618 693 768
(jarabina,
ost. mäkké
listnáče)
Jelša 60 155 195 233 278 318 30 402 441
Topoľ (osika, 40 147 186 241 297 351 413 476 558 645
vŕba)
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRÍL.15
JEDNOTKOVÁ VÝCHODISKOVÁ HODNOTA PORASTU
Tabuľka č. I
OVOCNÉ STROMY
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Druh Tvar V roku Jednotková hodnota v € za 1 ks po roku výsadby
výsadby
-----------------------------------------------------------
2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.
rok rok rok rok rok rok rok
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jabloň a hruška VK + PK 5,875 8,498 11,153 13,775 16,431 19,087 21,709 23,103
ŠK 4,747 6,705 8,664 10,655 12,614 14,605 15,734 16,863
voľný ZK 2,921 3,917 4,946 5,975 6,639 7,303 7,967 8,630
vreteno
kordón
palmeta 2,921 3,917 4,946 5,676 6,406 7,170
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Čerešňa VK + PK 6,141 8,896 11,684 14,439 17,194 19,983 22,771 25,427
nízkokmeň 5,145 7,469 9,825 12,149 14,506 15,966 17,460 18,921
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Višňa 5,045 7,236 9,427 11,618 13,809 15,004 16,232 17,427
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Slivka a poloslivka 4,315 5,909 7,502 9,095 10,688 12,315 13,012 13,742
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Mirabelka, ringlota 4,149 5,543 6,971 8,365 9,792 11,220 11,585 11,950
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Marhuľa 4,946 7,502 10,058 12,614 15,203 17,128 19,053 20,979
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Broskyňa 4,747 7,535 10,323 13,112 15,037 16,962 18,887 20,912
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Orech vlašský 6,440 8,531 10,622 12,713 14,804 16,896 18,987 21,078
Gaštan jedlý
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Egreš krík/strom 0,830 0,963 1,162 1,461 1,759
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ríbezľa - červená krík/strom 1,129 1,261 1,427 1,593 1,759
biela krík/strom 1,129 1,261 1,427 1,892 2,324
čierna krík/strom 1,129 1,261 1,427 2,124 2,855
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Malinčie, černice m2 0,498 0,597 0,664 0,763
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ostatné ovocné druhy 3,651 4,182 4,714 5,245 5,809 6,307 6,805 7,303
(dula, mandľa,
lieska, jarabina
atď.)
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
pokračovanie tabuľky
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Druh Tvar Hodnota sa
znižuje ročne
-------------------------------------------------------------------
9. 10. 11. 12. 13. 14. po roku o
rok rok rok rok rok rok veku €
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jabloň a hruška VK + PK 24,563 26,024 27,485 28,945 30,406 31,866 20 1,228
ŠK 17,991 19,120 20,248 21,410 18 0,929
voľný ZK 12 0,498
vreteno
kordón
palmeta 9 0,498
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Čerešňa VK + PK 28,115 30,771 33,459 36,148 38,804 41,492 20 1,295
nízkokmeň 20,414 21,908 15 1,095
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Višňa 18,655 19,916 15 1,328
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Slivka a poloslivka 14,439 15,170 15,867 16,597 18 0,863
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Mirabelka, ringlota 12,315 12,680 13,045 13,444 18 0,697
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Marhuľa 22,904 24,895 15 2,490
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Broskyňa 12 2,987
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Orech vlašský 23,169 25,261 27,352 29,543 Do veku zvyšuje 35 1,792
Gaštan jedlý 20 rokov o 3,054
sa eura
hodnota ročne
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Egreš krík/strom 8 0,332
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ríbezľa - červená krík/strom 10 0,299
biela krík/strom 10 0,365
čierna krík/strom 10 0,465
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Malinčie, černice m2 6 0,133
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ostatné ovocné druhy 7,801 8,298 15 0,664
(dula, mandľa,
lieska, jarabina
atď.)
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Minimálna jednotková hodnota po znížení s ohľadom na vek je pri stromoch
vysokokmenných a polokmenných 3,319 eura, pri štvrťkmenných 1,66 eura, pri zákrpkoch
0,664 eura, kríkoch a stromčekoch bobuľovín 0,332 eura. Jednotková hodnota sa znižuje
až o 60% pri stromoch a kríkoch neošetrovaných, minimálne slabého vzrastu alebo poškodených.
Tabuľka č. II
VINIČNÉ PORASTY (VRÁTANE ZARIADENIA VINÍC)
----------------------------------------------------------------------------------
Druh Tvar Jednotková hodnota v € za 1 kus po Hodnota sa
znižuje ročne
----------------------------------------------------------
výsadbe 1. roku 2. roku 3. roku 4. - 9. po roku o €
roku veku
----------------------------------------------------------------------------------
Vinič štepený vedenie 1,6265 1,8257 2,0248 2,2240 2,4232 0,2987 0,0996
na hlavu
vedenie 1,8257 2,1576 2,4232 3,9833 4,3152 0,2987 0,1992
stredové
a vysoké
----------------------------------------------------------------------------------
Vinič vedenie 1,5269 1,7261 1,9252 2,1244 2,3236 0,2987 0,0996
pravokorenný na hlavu
vedenie 1,7261 2,0580 2,3236 3,8837 4,2156 0,2987 0,1992
stredové
a vysoké
----------------------------------------------------------------------------------
Vinice s vysokým a so stredovým vedením musia mať po 3. roku po výsadbe kompletnú
opornú konštrukciu, v opačnom prípade sa jednotkové hodnoty za jednotlivé kusy viniča
znižujú o 20%.
Tabuľka č. III
CHMEĽOVÉ PORASTY A ZARIADENIA CHMEĽNÍC
----------------------------------------------------------------------------------
Jednotková hodnota v € za 1 m2
-------------------------------
Chmeľový porast Zariadenie Spolu
chmeľnice
----------------------------------------------------------------------------------
a) Bežné výsadby
- novozaložené chmeľnice 27) 0,1394 0,8298 0,9692
- zrážka za každý rok 0,0070 0,0415 0,0485
----------------------------------------------------------------------------------
b) Bezvirózne výsadby
- novozaložené chmeľnice 27) 0,2324 0,8298 1,0622
- zrážka za každý rok veku 0,0116 0,0415 0,0531
----------------------------------------------------------------------------------
27) Novovysadený porast a nové zariadenie z drevených stĺpov a drôtov.
Tabuľka č. IV.1
VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 A 120 ROKOV
SMREK
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bonita
Vek Rubná ---------------------------------------------------------------------------------------------
doba 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
3 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
80 0,609 0,609 0,609 0,609 0,609 0,609 0,597 0,178 0,087 0,077 0,056 0,043 0,035 0,030 0,025 0,022
10 100 0,544 0,544 0,544 0,544 0,544 0,373 0,139 0,081 0,057 0,043 0,035 0,029 0,025 0,022 0,019 0,017
120 0,490 0,490 0,490 0,490 0,248 0,112 0,072 0,051 0,039 0,032 0,027 0,023 0,020 0,018 0,016 0,015
80 0,662 0,662 0,662 0,662 0,662 0,662 0,652 0,268 0,168 0,151 0,118 0,094 0,077 0,064 0,055 0,049
20 100 0,592 0,592 0,592 0,592 0,592 0,405 0,152 0,122 0,110 0,085 0,074 0,063 0,054 0,047 0,042 0,038
120 0,533 0,533 0,533 0,533 0,270 0,122 0,079 0,077 0,076 0,062 0,056 0,050 0,044 0,039 0,035 0,032
80 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,708 0,367 0,261 0,237 0,191 0,155 0,126 0,106 0,091 0,080
30 100 0,640 0,640 0,640 0,640 0,640 0,438 0,165 0,167 0,172 0,133 0,119 0,104 0,089 0,077 0,069 0,062
120 0,577 0,577 0,577 0,577 0,292 0,132 0,085 0,105 0,119 0,098 0,091 0,082 0,072 0,064 0,058 0,053
80 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,764 0,474 0,370 0,337 0,278 0,227 0,186 0,155 0,134 0,118
40 100 0,689 0,689 0,689 0,689 0,689 0,472 0,178 0,215 0,243 0,189 0,173 0,152 0,130 0,114 0,101 0,091
120 0,621 0,621 0,621 0,621 0,314 0,142 0,092 0,136 0,168 0,139 0,133 0,121 0,106 0,094 0,085 0,077
80 0,828 0,828 0,828 0,828 0,828 0,828 0,822 0,590 0,495 0,452 0,380 0,314 0,257 0,240 0,307 0,358
50 100 0,739 0,739 0,739 0,739 0,739 0,506 0,191 0,268 0,325 0,253 0,237 0,210 0,180 0,175 0,232 0,277
120 0,666 0,666 0,666 0,666 0,337 0,152 0,099 0,169 0,225 0,187 0,182 0,167 0,146 0,145 0,195 0,235
80 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,880 0,716 0,640 0,586 0,502 0,417 0,458 0,521 0,568 0,601
60 100 0,790 0,790 0,790 0,790 0,790 0,541 0,205 0,325 0,420 0,328 0,313 0,279 0,321 0,381 0,428 0,464
120 0,712 0,712 0,712 0,712 0,360 0,162 0,106 0,205 0,291 0,242 0,240 0,221 0,262 0,316 0,359 0,394
80 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,940 0,852 0,807 0,741 0,646 0,708 0,748 0,776 0,797 0,812
70 100 0,841 0,841 0,841 0,841 0,841 0,576 0,219 0,387 0,530 0,415 0,403 0,474 0,524 0,567 0,601 0,628
120 0,758 0,758 0,758 0,758 0,383 0,173 0,113 0,244 0,367 0,306 0,309 0,376 0,426 0,470 0,504 0,533
80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
80 100 0,893 0,893 0,893 0,893 0,893 0,612 0,233 0,455 0,657 0,560 0,624 0,669 0,700 0,731 0,754 0,773
120 0,805 0,805 0,805 0,805 0,407 0,184 0,121 0,287 0,455 0,413 0,478 0,531 0,570 0,606 0,633 0,656
90 100 0,946 0,946 0,946 0,946 0,946 0,648 0,465 0,661 0,804 0,793 0,826 0,844 0,858 0,872 0,883 0,891
120 0,853 0,853 0,853 0,853 0,431 0,194 0,241 0,417 0,557 0,584 0,632 0,670 0,698 0,723 0,742 0,757
100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
120 0,901 0,901 0,901 0,901 0,456 0,300 0,518 0,630 0,693 0,736 0,765 0,793 0,814 0,829 0,840 0,850
110 120 0,950 0,950 0,950 0,950 0,480 0,665 0,771 0,822 0,853 0,875 0,890 0,903 0,913 0,920 0,926 0,932
120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
--------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IV.2
VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 A 120 ROKOV
JEDĽA
--------------------------------------------------------------------------------------------------
Bonita
Vek Rubná ---------------------------------------------------------------------------------------
doba 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40
--------------------------------------------------------------------------------------------------
80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
3 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
80 0,595 0,595 0,595 0,595 0,595 0,441 0,171 0,111 0,088 0,073 0,055 0,043 0,036 0,030 0,026
10 100 0,530 0,530 0,530 0,530 0,530 0,204 0,109 0,072 0,053 0,042 0,035 0,029 0,025 0,022 0,020
120 0,476 0,476 0,476 0,373 0,146 0,087 0,062 0,047 0,038 0,031 0,027 0,023 0,020 0,018 0,016
80 0,651 0,651 0,651 0,651 0,651 0,514 0,261 0,197 0,169 0,149 0,117 0,096 0,081 0,071 0,063
20 100 0,579 0,579 0,579 0,579 0,579 0,238 0,166 0,127 0,102 0,086 0,074 0,065 0,058 0,052 0,047
120 0,520 0,520 0,520 0,408 0,159 0,102 0,095 0,083 0,072 0,064 0,057 0,051 0,047 0,043 0,039
80 0,707 0,707 0,707 0,707 0,707 0,590 0,360 0,294 0,263 0,239 0,191 0,159 0,137 0,121 0,108
30 100 0,629 0,629 0,629 0,629 0,629 0,272 0,229 0,189 0,159 0,138 0,121 0,107 0,097 0,088 0,081
120 0,565 0,565 0,565 0,443 0,173 0,117 0,131 0,124 0,112 0,102 0,093 0,085 0,078 0,073 0,068
80 0,764 0,764 0,764 0,764 0,764 0,667 0,467 0,403 0,371 0,345 0,280 0,235 0,205 0,182 0,165
40 100 0,679 0,679 0,679 0,679 0,679 0,308 0,297 0,259 0,225 0,198 0,176 0,159 0,145 0,133 0,123
120 0,610 0,610 0,610 0,479 0,187 0,132 0,169 0,170 0,159 0,148 0,136 0,126 0,117 0,109 0,103
80 0,821 0,821 0,821 0,821 0,821 0,747 0,584 0,527 0,496 0,469 0,385 0,327 0,287 0,257 0,314
50 100 0,731 0,731 0,731 0,731 0,731 0,345 0,372 0,338 0,300 0,270 0,243 0,221 0,203 0,188 0,235
120 0,656 0,656 0,656 0,515 0,201 0,148 0,212 0,221 0,212 0,201 0,187 0,175 0,164 0,154 0,196
80 0,880 0,880 0,880 0,880 0,880 0,829 0,711 0,666 0,641 0,614 0,510 0,437 0,467 0,428 0,374
60 100 0,783 0,783 0,783 0,783 0,783 0,583 0,453 0,427 0,388 0,354 0,321 0,295 0,330 0,386 0,430
120 0,703 0,703 0,703 0,551 0,215 0,164 0,258 0,280 0,274 0,263 0,248 0,234 0,267 0,317 0,358
80 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,913 0,849 0,823 0,808 0,786 0,659 0,570 0,749 0,779 0,803
70 100 0,836 0,836 0,836 0,836 0,836 0,422 0,541 0,528 0,489 0,452 0,415 0,385 0,530 0,570 0,601
120 0,751 0,751 0,751 0,589 0,230 0,181 0,308 0,346 0,345 0,337 0,321 0,306 0,429 0,468 0,500
80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
80 100 0,890 0,890 0,890 0,890 0,890 0,462 0,636 0,642 0,605 0,575 0,630 0,676 0,707 0,731 0,748
120 0,799 0,799 0,799 0,627 0,245 0,198 0,363 0,421 0,427 0,428 0,487 0,536 0,572 0,601 0,623
90 100 0,944 0,944 0,944 0,944 0,944 0,503 0,741 0,771 0,756 0,799 0,827 0,849 0,863 0,874 0,881
120 0,848 0,848 0,848 0,665 0,260 0,216 0,422 0,505 0,534 0,595 0,639 0,673 0,699 0,719 0,734
100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
120 0,898 0,898 0,898 0,704 0,275 0,428 0,570 0,655 0,706 0,744 0,772 0,793 0,809 0,822 0,833
110 120 0,949 0,949 0,949 0,744 0,291 0,727 0,796 0,836 0,860 0,878 0,892 0,902 0,909 0,915 0,920
120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
--------------------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IV.3
VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 A 120 ROKOV
BOROVICA
--------------------------------------------------------------------------------
Bonita
Vek Rubná ---------------------------------------------------------------------
doba 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34
--------------------------------------------------------------------------------
80-120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
3 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
80 0,540 0,540 0,540 0,540 0,540 0,359 0,199 0,126 0,126 0,108 0,078 0,061
10 100 0,474 0,474 0,474 0,474 0,474 0,297 0,153 0,123 0,085 0,063 0,050 0,041
120 0,420 0,420 0,420 0,420 0,420 0,202 0,119 0,080 0,061 0,047 0,039 0,033
80 0,603 0,603 0,603 0,603 0,603 0,442 0,294 0,219 0,219 0,187 0,135 0,106
20 100 0,529 0,529 0,529 0,529 0,529 0,366 0,226 0,214 0,148 0,110 0,087 0,072
120 0,469 0,469 0,469 0,469 0,469 0,249 0,176 0,140 0,105 0,082 0,067 0,057
80 0,667 0,667 0,667 0,667 0,667 0,528 0,394 0,321 0,321 0,274 0,198 0,155
30 100 0,585 0,585 0,585 0,585 0,585 0,437 0,304 0,314 0,217 0,161 0,127 0,105
120 0,519 0,519 0,519 0,519 0,519 0,298 0,237 0,205 0,154 0,120 0,098 0,083
80 0,731 0,731 0,731 0,731 0,731 0,617 0,501 0,433 0,433 0,370 0,268 0,210
40 100 0,641 0,641 0,641 0,641 0,641 0,510 0,386 0,424 0,293 0,217 0,172 0,142
120 0,569 0,569 0,569 0,569 0,569 0,348 0,301 0,276 0,208 0,163 0,133 0,112
80 0,797 0,797 0,797 0,797 0,797 0,709 0,615 0,556 0,556 0,475 0,344 0,269
50 100 0,699 0,699 0,699 0,699 0,699 0,586 0,473 0,544 0,376 0,278 0,220 0,182
120 0,620 0,620 0,620 0,620 0,620 0,399 0,369 0,355 0,267 0,209 0,171 0,144
80 0,864 0,864 0,864 0,864 0,864 0,803 0,736 0,690 0,690 0,590 0,427 0,411
60 100 0,757 0,757 0,757 0,757 0,757 0,664 0,566 0,676 0,468 0,346 0,274 0,279
120 0,672 0,672 0,672 0,672 0,672 0,452 0,442 0,441 0,332 0,259 0,212 0,220
80 0,931 0,931 0,931 0,931 0,931 0,900 0,864 0,838 0,838 0,717 0,679 0,728
70 100 0,817 0,817 0,817 0,817 0,817 0,744 0,665 0,821 0,568 0,420 0,435 0,493
120 0,725 0,725 0,725 0,725 0,725 0,507 0,519 0,535 0,403 0,315 0,337 0,390
80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
80 100 0,877 0,877 0,877 0,877 0,877 0,827 0,770 0,980 0,677 0,585 0,641 0,678
120 0,778 0,778 0,778 0,778 0,778 0,563 0,600 0,639 0,481 0,439 0,496 0,535
90 100 0,938 0,938 0,938 0,938 0,938 0,912 0,882 1,154 0,798 0,801 0,828 0,843
120 0,832 0,832 0,832 0,832 0,832 0,621 0,687 0,752 0,567 0,601 0,641 0,666
100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
120 0,887 0,887 0,887 0,887 0,887 0,681 0,780 0,652 0,711 0,750 0,774 0,790
110 120 0,943 0,943 0,943 0,943 0,943 0,743 0,878 0,833 0,857 0,880 0,892 0,899
120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
--------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IV.4
VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 80, 100 A 120 ROKOV
SMREKOVEC
----------------------------------------------------------------------------
Bonita
Vek Rubná -----------------------------------------------------------------
doba 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40
----------------------------------------------------------------------------
80-100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
3 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
80 0,545 0,545 0,190 0,103 0,071 0,054 0,043 0,033 0,026 0,021 0,018
10 100 0,478 0,344 0,116 0,069 0,048 0,036 0,028 0,023 0,019 0,016 0,014
120 0,425 0,126 0,068 0,046 0,034 0,027 0,022 0,018 0,015 0,013 0,012
80 0,607 0,607 0,285 0,194 0,154 0,131 0,113 0,095 0,080 0,069 0,061
20 100 0,533 0,384 0,174 0,129 0,104 0,087 0,074 0,065 0,057 0,051 0,046
120 0,473 0,140 0,102 0,087 0,075 0,066 0,058 0,052 0,047 0,043 0,039
80 0,670 0,670 0,387 0,295 0,251 0,222 0,198 0,171 0,148 0,131 0,117
30 100 0,588 0,424 0,236 0,197 0,169 0,148 0,129 0,117 0,106 0,097 0,089
120 0,523 0,155 0,138 0,132 0,122 0,112 0,101 0,095 0,087 0,081 0,076
80 0,734 0,734 0,495 0,407 0,362 0,330 0,301 0,266 0,235 0,211 0,190
40 100 0,645 0,464 0,302 0,272 0,243 0,220 0,196 0,182 0,168 0,155 0,145
120 0,573 0,170 0,177 0,182 0,176 0,166 0,154 0,147 0,138 0,130 0,123
80 0,799 0,799 0,610 0,533 0,489 0,458 0,425 0,383 0,343 0,319 0,370
50 100 0,702 0,505 0,372 0,356 0,329 0,305 0,277 0,263 0,245 0,235 0,281
120 0,623 0,185 0,218 0,238 0,238 0,230 0,217 0,212 0,202 0,197 0,239
80 0,865 0,865 0,732 0,672 0,636 0,609 0,575 0,528 0,514 0,562 0,594
60 100 0,760 0,547 0,447 0,449 0,428 0,406 0,375 0,362 0,367 0,414 0,452
120 0,675 0,200 0,262 0,301 0,310 0,307 0,294 0,292 0,302 0,347 0,384
80 0,932 0,932 0,862 0,827 0,805 0,788 0,757 0,736 0,768 0,790 0,809
70 100 0,818 0,589 0,526 0,553 0,542 0,525 0,494 0,505 0,549 0,583 0,616
120 0,727 0,215 0,308 0,370 0,392 0,397 0,387 0,408 0,451 0,488 0,523
80 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
80 100 0,878 0,632 0,611 0,668 0,673 0,666 0,652 0,686 0,715 0,738 0,761
120 0,780 0,231 0,357 0,448 0,487 0,503 0,511 0,554 0,588 0,618 0,647
90 100 0,939 0,676 0,700 0,796 0,824 0,814 0,837 0,850 0,864 0,926 0,889
120 0,834 0,247 0,410 0,534 0,596 0,616 0,655 0,686 0,711 0,776 0,755
100 100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
120 0,888 0,365 0,585 0,670 0,723 0,756 0,783 0,807 0,822 0,838 0,849
110 120 0,944 0,678 0,792 0,841 0,871 0,886 0,899 0,910 0,916 0,924 0,932
120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
----------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IV.5
VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 120, 140 A 160 ROKOV
DUB
---------------------------------------------------------------------------------------------
Bonita
Vek Rubná ----------------------------------------------------------------------------------
doba 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36
---------------------------------------------------------------------------------------------
120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
3 140 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
160 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
120 0,437 0,437 0,437 0,437 0,239 0,102 0,060 0,043 0,033 0,027 0,022 0,019 0,0163 0,014
10 140 0,393 0,393 0,393 0,393 0,128 0,067 0,043 0,032 0,025 0,021 0,017 0,015 0,013 0,012
160 0,356 0,356 0,356 0,356 0,104 0,058 0,038 0,028 0,023 0,019 0,016 0,014 0,012 0,011
120 0,484 0,484 0,484 0,484 0,265 0,156 0,099 0,079 0,070 0,060 0,052 0,046 0,041 0,037
20 140 0,435 0,435 0,435 0,435 0,142 0,103 0,071 0,059 0,053 0,046 0,041 0,037 0,033 0,030
160 0,394 0,394 0,394 0,394 0,116 0,089 0,063 0,053 0,048 0,042 0,037 0,034 0,031 0,028
120 0,532 0,532 0,532 0,532 0,292 0,214 0,141 0,120 0,113 0,098 0,087 0,078 0,071 0,065
30 140 0,479 0,479 0,479 0,479 0,156 0,141 0,101 0,089 0,086 0,076 0,068 0,062 0,057 0,053
160 0,433 0,433 0,433 0,433 0,127 0,122 0,090 0,080 0,078 0,069 0,063 0,057 0,053 0,049
120 0,581 0,581 0,581 0,581 0,318 0,276 0,187 0,166 0,163 0,144 0,129 0,117 0,107 0,099
40 140 0,522 0,522 0,522 0,522 0,171 0,152 0,134 0,123 0,123 0,111 0,101 0,093 0,087 0,081
160 0,473 0,473 0,473 0,473 0,139 0,157 0,119 0,111 0,112 0,101 0,093 0,086 0,080 0,075
120 0,631 0,631 0,631 0,631 0,346 0,343 0,237 0,218 0,220 0,197 0,178 0,163 0,151 0,141
50 140 0,567 0,567 0,567 0,567 0,185 0,227 0,170 0,162 0,168 0,152 0,140 0,130 0,122 0,115
160 0,513 0,513 0,513 0,513 0,151 0,195 0,151 0,145 0,152 0,139 0,129 0,120 0,113 0,106
120 0,681 0,681 0,681 0,681 0,373 0,415 0,292 0,275 0,287 0,259 0,237 0,219 0,205 0,235
60 140 0,612 0,612 0,612 0,612 0,200 0,274 0,209 0,204 0,218 0,201 0,187 0,175 0,165 0,192
160 0,554 0,554 0,554 0,554 0,163 0,236 0,186 0,183 0,198 0,183 0,171 0,160 0,152 0,177
120 0,733 0,733 0,733 0,733 0,401 0,492 0,352 0,340 0,364 0,332 0,307 0,306 0,341 0,368
70 140 0,658 0,658 0,658 0,658 0,215 0,325 0,252 0,252 0,277 0,257 0,242 0,244 0,275 0,300
160 0,596 0,596 0,596 0,596 0,175 0,280 0,223 0,226 0,251 0,234 0,221 0,224 0,253 0,277
120 0,784 0,784 0,784 0,784 0,430 0,575 0,417 0,412 0,454 0,418 0,421 0,450 0,478 0,499
80 140 0,705 0,705 0,705 0,705 0,230 0,380 0,299 0,306 0,345 0,324 0,331 0,359 0,386 0,407
160 0,638 0,638 0,638 0,638 0,187 0,327 0,265 0,274 0,313 0,295 0,303 0,329 0,355 0,376
120 0,837 0,837 0,837 0,837 0,459 0,664 0,488 0,493 0,557 0,538 0,572 0,596 0,615 0,629
90 140 0,752 0,752 0,752 0,752 0,246 0,438 0,350 0,366 0,424 0,417 0,450 0,475 0,496 0,513
160 0,681 0,681 0,681 0,681 0,200 0,378 0,310 0,328 0,384 0,380 0,412 0,436 0,457 0,473
120 0,891 0,891 0,891 0,891 0,488 0,759 0,565 0,630 0,677 0,696 0,719 0,734 0,747 0,756
100 140 0,800 0,800 0,800 0,800 0,262 0,501 0,405 0,468 0,515 0,539 0,566 0,586 0,603 0,617
160 0,725 0,725 0,725 0,725 0,213 0,432 0,359 0,420 0,467 0,491 0,518 0,537 0,556 0,569
120 0,945 0,945 0,945 0,945 0,518 0,862 0,786 0,817 0,839 0,853 0,864 0,871 0,877 0,882
110 140 0,849 0,849 0,849 0,849 0,278 0,569 0,563 0,606 0,639 0,660 0,680 0,694 0,708 0,719
160 0,769 0,769 0,769 0,769 0,226 0,491 0,499 0,543 0,578 0,602 0,622 0,637 0,652 0,663
120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
120 140 0,899 0,899 0,899 0,899 0,536 0,661 0,717 0,742 0,761 0,775 0,787 0,797 0,807 0,815
160 0,814 0,814 0,814 0,814 0,436 0,570 0,635 0,665 0,689 0,706 0,720 0,732 0,743 0,752
120
130 140 0,949 0,949 0,949 0,949 0,780 0,836 0,860 0,872 0,883 0,890 0,896 0,902 0,906 0,909
160 0,859 0,859 0,859 0,859 0,634 0,720 0,762 0,782 0,799 0,811 0,820 0,828 0,834 0,839
120
140 140 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
160 0,905 0,905 0,905 0,905 0,812 0,862 0,886 0,897 0,905 0,911 0,915 0,918 0,921 0,922
120
150 140
160 0,952 0,952 0,952 0,952 0,908 0,934 0,947 0,951 0,955 0,957 0,960 0,962 0,963 0,963
120
160 140
160 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
---------------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IV.6
VEKOVÉ HODNOTOVÉ FAKTORY PRE RUBNÚ DOBU 100, 120 A 140 ROKOV
BUK
--------------------------------------------------------------------------------------------------
Bonita
Vek Rubná ---------------------------------------------------------------------------------------
doba 10 12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38
--------------------------------------------------------------------------------------------------
100 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
3 120 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
140 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
100 0,399 0,399 0,399 0,399 0,399 0,316 0,106 0,064 0,046 0,037 0,030 0,026 0,023 0,021 0,019
10 120 0,348 0,348 0,348 0,348 0,348 0,085 0,056 0,041 0,034 0,029 0,026 0,023 0,021 0,020 0,019
140 0,308 0,308 0,308 0,308 0,308 0,061 0,046 0,036 0,032 0,029 0,027 0,025 0,024 0,023 0,023
100 0,462 0,462 0,462 0,462 0,462 0,366 0,163 0,123 0,101 0,088 0,078 0,070 0,065 0,061 0,057
20 120 0,403 0,403 0,403 0,403 0,403 0,099 0,086 0,080 0,074 0,070 0,066 0,063 0,061 0,059 0,057
140 0,356 0,356 0,356 0,356 0,356 0,070 0,070 0,071 0,070 0,068 0,068 0,067 0,068 0,069 0,069
100 0,525 0,525 0,525 0,525 0,525 0,416 0,224 0,189 0,162 0,146 0,133 0,122 0,115 0,109 0,103
30 120 0,458 0,458 0,458 0,458 0,458 0,112 0,118 0,123 0,119 0,116 0,112 0,109 0,107 0,106 0,104
140 0,405 0,405 0,405 0,405 0,405 0,080 0,097 0,109 0,112 0,114 0,116 0,117 0,120 0,123 0,125
100 0,590 0,590 0,590 0,590 0,590 0,467 0,288 0,261 0,231 0,212 0,196 0,183 0,174 0,166 0,158
40 120 0,515 0,515 0,515 0,515 0,515 0,126 0,152 0,170 0,170 0,169 0,166 0,163 0,162 0,162 0,159
140 0,455 0,455 0,455 0,455 0,455 0,090 0,124 0,150 0,159 0,166 0,171 0,175 0,181 0,188 0,192
100 0,656 0,656 0,656 0,656 0,656 0,519 0,355 0,340 0,307 0,288 0,270 0,254 0,244 0,235 0,225
50 120 0,572 0,572 0,572 0,572 0,572 0,140 0,188 0,221 0,226 0,229 0,229 0,226 0,227 0,229 0,227
140 0,506 0,506 0,506 0,506 0,506 0,100 0,154 0,195 0,212 0,225 0,235 0,243 0,254 0,266 0,274
100 0,722 0,722 0,722 0,722 0,722 0,572 0,426 0,426 0,393 0,375 0,355 0,338 0,326 0,318 0,372
60 120 0,631 0,631 0,631 0,631 0,631 0,155 0,225 0,277 0,289 0,298 0,301 0,301 0,304 0,309 0,375
140 0,557 0,557 0,557 0,557 0,557 0,110 0,184 0,245 0,271 0,293 0,309 0,322 0,341 0,359 0,453
100 0,790 0,790 0,790 0,790 0,790 0,626 0,501 0,521 0,489 0,474 0,453 0,435 0,484 0,559 0,619
70 120 0,690 0,690 0,690 0,690 0,690 0,169 0,265 0,338 0,359 0,376 0,384 0,388 0,452 0,543 0,624
140 0,610 0,610 0,610 0,610 0,610 0,120 0,217 0,299 0,337 0,370 0,395 0,416 0,505 0,631 0,753
100 0,859 0,859 0,859 0,859 0,859 0,680 0,581 0,624 0,596 0,586 0,584 0,651 0,713 0,762 0,803
80 120 0,750 0,750 0,750 0,750 0,750 0,184 0,307 0,406 0,438 0,466 0,495 0,580 0,665 0,741 0,809
140 0,663 0,663 0,663 0,663 0,663 0,131 0,251 0,359 0,411 0,458 0,510 0,622 0,744 0,861 0,976
100 0,929 0,929 0,929 0,929 0,929 0,736 0,664 0,738 0,716 0,813 0,825 0,855 0,886 0,909 0,928
90 120 0,811 0,811 0,811 0,811 0,811 0,199 0,351 0,479 0,527 0,645 0,699 0,762 0,826 0,883 0,936
140 0,717 0,717 0,717 0,717 0,717 0,142 0,287 0,424 0,494 0,634 0,720 0,817 0,925 1,026 1,129
100 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
100 120 0,873 0,873 0,873 0,873 0,873 0,270 0,529 0,650 0,735 0,794 0,848 0,890 0,933 0,972 1,008
140 0,772 0,772 0,772 0,772 0,772 0,192 0,432 0,575 0,690 0,780 0,872 0,955 1,044 1,129 1,216
100
110 120 0,936 0,936 0,936 0,936 0,936 0,679 0,795 0,849 0,895 0,926 0,946 0,963 0,985 1,007 1,027
140 0,827 0,827 0,827 0,827 0,827 0,484 0,650 0,751 0,840 0,910 0,973 1,033 1,103 1,170 1,239
100
120 120 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
140 0,884 0,884 0,884 0,884 0,884 0,712 0,818 0,885 0,939 0,983 1,029 1,073 1,119 1,162 1,206
100
130 120
140 0,942 0,942 0,942 0,942 0,942 0,890 0,942 0,970 0,991 1,010 1,031 1,052 1,079 1,101 1,126
100
140 120
140 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000
--------------------------------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. V
HODNOTA ŤAŽBOVÉHO VÝNOSU HUŤ V RUBNEJ DOBE (u) PRI PLNOM ZAKMENENÍ
----------------------------------------------------------------------------
Bonita
Drevina Rubná --------------------------------------------------------------
doba 10 12 14 16 18 20 22 24 26
----------------------------------------------------------------------------
80 99936 99936 99936 99936 99936 99936 100427 159741
Smrek 100 102873 102873 102873 102873 102873 115564 183236 260963
120 105897 105897 105897 105897 135824 209467 283609 369914
80 113818 113818 113818 113818 113818 123910 185152 238507
Jedľa 100 117374 117374 117374 117374 117374 169101 242305 324032
120 121040 121040 121040 130923 202391 281161 360986 449777
80 135810 135810 135810 135810 135810 150802 186676 233475
Borovica 100 139970 139970 139970 139970 139970 160141 210700 236100
120 144258 144258 144258 144258 144258 185387 240215 305460
80 129162 129162 180162 246754
Smrekovec 100 132961 145073 230145 318845
120 136872 220245 321006 425644
100 120672 120672 120672 120672 120672 127650 194540 261134 322429
Buk 120 124540 124540 124540 124540 124540 218301 284066 351226 404591
140 128531 128531 128531 128531 128531 268493 326359 384711 424881
120 159431 159431 159431 159431 194959 301114 430024 559038 690995
Dub 140 164283 164283 164283 164283 262883 396001 554024 712907 871211
160 169281 169281 169281 169281 296704 440741 610294 781546 949987
----------------------------------------------------------------------------
pokračovanie tabuľky
-----------------------------------------------------------------------------
Bonita
Drevina Rubná ---------------------------------------------------------------
doba 28 30 32 34 36 38 40 42
-----------------------------------------------------------------------------
80 248659 269640 343540 421500 499836 582940 665791 750400
Smrek 100 339199 422074 504949 592759 681369 769946 858917 949200
120 456073 546198 636734 727745 819474 913541 1008625 1103800
80 279558 319780 397348 481527 565302 651254 737323
Jedľa 100 406378 492951 580355 671865 764288 859437 956629
120 540040 632983 726544 825048 924636 1027034 1131228
80 233475 255003 311962 368999
Borovica 100 294083 360353 426995 493863
120 370564 445080 520745 597000
80 312699 379532 448684 553367 669288 795958 936602
Smrekovec 100 415284 518955 633482 759899 895479 1042356 1198119
120 535120 653588 780553 91744 1066765 1224632 1392450
100 383199 442248 501116 554607 607991 659920
Buk 120 458147 504789 551288 587720 622819 655460
140 464538 493163 520223 535040 549192 559531
120 824073 967674 1112543 1266687 1421532
Dub 140 1029968 1197939 1365953 1541256 1716990
160 1119017 1298063 1477709 1663638 1851774
-----------------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. VI
Celkové pestovné náklady založenia lesného porastu (c) vo veku 3 rokov podľa
drevín
---------------------------------------------------------------------
Celkové náklady v € na ha drevín
---------------------------------------------------------------------
Smrek Jedľa Borovica Smrekovec Dub Buk
---------------------------------------------------------------------
2 499,50 2 824,80 3 525,19 3 379,14 3 863,77 3 123,55
---------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. VII
KOEFICIENTY NA STANOVENIE ZÁKLADNEJ HODNOTY
PORASTOV OSTATNÝCH ZASTÚPENÝCH DREVÍN (kd)
------------------------------------------------------------------
Drevina Priradené dreviny Koeficient
------------------------------------------------------------------
smrek smrek obyčajný, pichľavý, čierny, omorika, 1,00
ostatné druhy rodu "smrek"
------------------------------------------------------------------
jedľa biela, obrovská, kaukazská, vznešená,
ostatné druhy rodu "jedľa" 1,00
jedľa duglaska tisolistá, sivá 0,67
tis obyčajný 1,00
------------------------------------------------------------------
borovica lesná 1,00
borovica borovica čierna, Banksova, hladká (vejmutovka),
balkánska, ťažká, tuhá, limba
ostatné druhy rodu "borovica" 0,80
borovica horská (kosodrevina,
absolútna bonita 12) -
------------------------------------------------------------------
smrekovec smrekovec opadavý, ostatné druhy rodu "smrekovec" 1,00
------------------------------------------------------------------
buk lesný 1,00
hrab obyčajný 0,60
javor horský, mliečny, poľný, jaseňolistý,
ostatné druhy rodu "javor" 1,08
buk jaseň štíhly, americký, ostatné druhy
rodu "jaseň" 1,10
lipa malolistá, veľkolistá, striebristá,
ostatné druhy rodu "lipa" 0,63
pagaštan konský, gaštan jedlý 0,68
čerešňa vtáčia, čremcha strapcovitá,
višňa mahalebka 0,68
hruška obyčajná, jabloň planá 0,68
------------------------------------------------------------------
dub letný, zimný, červený, močiarny,
ostatné druhy rodu "dub" 1,00
dub, cer 0,50
brest horský, hrabolistý, väz, ostatné
druhy rodu "brest" 0,70
orech čierny, vlašský 0,70
platan východný, západný, javorolistý 0,70
breza bradavičnatá, biela, ostatné druhy
rodu "breza" 0,80
jelša lepkavá, sivá, zelená, ostatné druhy
rodu "jelša" 0,70
jarabina vtáčia, mukyňa, brekyňa 0,70
dub agát biely 0,70
ostatné mäkké listnáče 0,80
topoľ čierny, biely, ostatné domáce topole 1,05
šľachtené topole 1,75
topoľ osika 0,95
vŕba biela, krehká, rakyta, ostatné druhy
rodu "vŕba" 0,75
------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. VIII
Jednotkové hodnoty sadzieb faktora polohy lesného porastu
---------------------------------------------------------------------
Priemerná približovacia Priemerná odvozná
vzdialenosť vzdialenosť
---------------------------------------------------------------------
m € za m3 km € za m3
---------------------------------------------------------------------
1 - 100 1,5604 - 11 2,4099
101 - 200 1,3845 11,1-12 2,1178
201 - 300 1,2116 12,1 - 13 1,8396
301 - 400 1,0413 13,1 - 14 1,5741
401 - 500 0,8723 14,1 - 15 1,3221
501 - 600 0,7084 15,1 - 16 1,0844
601 - 700 0,5447 16,1 - 17 0,8594
701 - 800 0,3847 17,1 - 18 0,6486
801 - 900 0,2270 18,1 - 19 0,4498
901-1 000 0,0727 19,1 - 20 0,2646
1 001 - 1 100 - 0,0807 20,1 - 21 0,0943
1 101 - 1 200 - 0,2307 21,1-22 - 0,0641
1 201 - 1 300 - 0,3781 22,1 - 23 - 0,2085
1 301 - 1 400 - 0,5231 23,1 - 24 - 0,3396
1 401 - 1 500 - 0,6649 24,1 - 25 - 0,4567
1 501 - 1 600 - 0,8040 25,1 - 26 - 0,5620
1 601 - 1 700 - 0,9414 26,1 - 27 - 0,6536
1 701 - 1 800 - 1,0755 27,1 - 28 - 0,7279
1 801 - 1 900 - 1,2076 28,1 - 29 - 0,7957
1 901 - 2 000 - 1,3371 29,1 - 30 - 0,8464
2 001 - 2 100 - 1,4635 30,1 - 31 - 0,8843
2 101 - 2 200 - 1,5878 31,1-32 - 0,9082
2 201 - 2 300 - 1,7082 32,1 - 33 - 0,9195
2 300 a viac - 1,8280 33,1a viac - 0,9235
---------------------------------------------------------------------
Tabuľka č. IX
ZRÁŽKY Z HODNOTY LESNÉHO PORASTU V DÔSLEDKU JEHO POŠKODENIA
----------------------------------------------------------------------------
Zrážka zo základnej ceny v % podľa
dosiahnutého vekového stupňa
Stupeň Odlistenie -----------------------------------------------------
poškodenia v % 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16
----------------------------------------------------------------------------
0 do 10 - - - - - - - - - - - - - - - -
1 11 - 25 - - - - 2 4 4 6 5 4 3 2 2 2 1 -
2 26 - 60 50 50 50 4 4 10 11 16 12 9 8 5 5 4 3 2
3 61 - 95 80 80 80 6 7 15 18 25 19 15 12 8 7 6 5 4
4 96 - 100 100 100 100 7 8 19 22 32 24 18 15 11 9 8 7 6
----------------------------------------------------------------------------
Údaje v tabuľke sa vzťahujú spravidla na poškodenie imisiami.
Primerane ich možno použi aj pri poškodení iným škodlivým
činiteľom, ak ho charakterizuje odlistenie.
Tabuľka č. X
OKRASNÉ DREVINY
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pol. Druh Jednotková hodnota v € za kus, pri živých plotoch za 1 bm
č. --------------------------------------------------------------------------
do do do do do do do nad
5 rokov 10 rokov 15 rokov 20 rokov 25 rokov 30 rokov 35 rokov 35 rokov
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
1 Listnaté stromy 4,78 5,97 7,30 8,80 11,22 13,68 16,60 18,26
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
2 Listnaté stromy 7,17 8,96 10,95 13,18 16,83 20,51 24,90 27,38
tvarované
previsnuté,
popínavé,
farebné
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
3 Ihličnaté stromy 4,32 5,48 6,31 7,80 9,63 11,62 13,11 15,93
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
4 Ihličnaté stromy 6,90 8,76 10,09 12,28 15,40 18,59 20,98 25,23
tvarované
previsnuté,
popínavé,
zákrpky
farebné
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
5 Kry 2,99 3,98 - - - - - -
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
6 Živé ploty - listnaté 3,32 3,98 - - - - - -
ihličnaté 2,99 3,65 - - - - - -
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
7 Rastliny - pivonky, 1,99 - - - - - - -
ruže, stálozelené,
otáčavé, clematis
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
8 Azalky, rhododendróny 1,99 3,32 3,98 5,31 - - - -
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jednotková hodnota sa znižuje až o 60% pri neošetrovaných, poškodených alebo
prestarnutých drevinách.
Najvyššie dosiahnuté jednotkové hodnoty platia aj pre ďalšie roky veku okrasných
drevín.
Ak ide o celoplošný výskyt lesných a okrasných stromov na iných než lesných
pozemkoch na minimálnej ploche 1 000m2, ohodnotia sa ako lesný porast.
Pri prirodzene založených porastoch (vzniknutých náletom semena) sa počíta
len 50% z takto zistenej jednotkovej hodnoty.
PRÍL.16
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ NA ÚČELY ZISTENIA PRIMERANEJ HODNOTY PROTIPLNENIA
PODĽA ZÁKONA Č. 566/2001 Z.z. O CENNÝCH PAPIEROCH A INVESTIČNÝCH SLUŽBÁCH A O ZMENE
A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O CENNÝCH PAPIEROCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
Všeobecná hodnota akcie na účely zisťovania primeraného protiplnenia podľa
osobitného zákona 1) sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty podniku ako celku a
počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.
Všeobecná hodnota podniku
ako celku sa stanoví majetkovou metódou alebo podnikateľskou metódou, ak osobitný
zákon 2) neustanovuje povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou
metódou a zároveň podnikateľskou metódou.
Ak osobitný zákon 2) ustanovuje znalcovi povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku
ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou, použijú sa obidve
metódy, pričom v závere znaleckého posudku sa uvedú obidve všeobecné hodnoty podniku
stanovené majetkovou metódou aj podnikateľskou metódou vrátane z nich vyplývajúcich
všeobecných hodnôt akcií. Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku sa zohľadnia špecifiká
hodnoteného podniku a ponuky na prevzatie pomocou všetkých relevantných podkladov
od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku
na prevzatie alebo ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie
podľa osobitného zákona 2) (ďalej len "navrhovateľ"). Podkladom na stanovenie všeobecnej
hodnoty podniku podnikateľskou metódou je podnikateľský zámer predložený navrhovateľom,
z ktorého je zrejmý vývoj podniku po majetkovej, finančnej, nákladovej a výnosovej
stránke, ktorý odzrkadľuje postavenie podniku na trhu, spravidla na päť rokov dopredu.
Podnikateľský zámer obsahuje také náležitosti, aby bolo možné zabezpečiť preskúmateľnosť
reálnosti tvorby a výšky odčerpateľných zdrojov vo vzájomnej súvislosti minulého
a budúceho obdobia vrátane východísk tvorby a stanovenia parametrov podnikateľského
zámeru.
1. Majetková metóda sa použije podľa § 3 ods. 3 tejto vyhlášky takto:
n
VŠHM = suma VŠHZMi - VŠHCZ [€],
i=1
kde je
VŠHM - všeobecná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou [€],
n
suma VŠHZMi - súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek majetku, ktoré
i=1 sú predmetom ohodnotenia [€],
VŠHCZ - všeobecná hodnota cudzích zdrojov [€],
pričom všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku a záväzkov podniku s ohľadom
na ich technicko-ekonomické určenie stanovia znalci z príslušných znaleckých
odborov.
2. Podnikateľská metóda sa použije vždy s ohľadom na časovo neobmedzenú
životnosť podniku takto:
VŠHP = HOZ + HP [€],
kde je
VŠHP - všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [€],
HOZ - všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [€],
HP - hodnota pokračujúca [€].
Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou sa metodicky
rozlíši stanovenie všeobecnej hodnoty podnikov od stanovenia všeobecnej hodnoty finančných
inštitúcií.
Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví
takto:
n OZt
HOZ = suma ----------- [€],
t=1 (1+i) na t
kde je
HOZ - všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného
obdobia [€],
OZt - odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [€],
i - miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje
v desatinnom tvare [%/100],
n - dĺžka sledovaného obdobia [rok].
Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:
OZn+1 1
HP = --------- . --------- [€], pričom i > g,
i - g (1+i) na n
kde je
HP - hodnota pokračujúca [€],
OZn+1 - objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [€];
ak odčerpateľný zdroj na rok n+1 nie je vopred odhadnutý navrhovateľom,
stanoví sa na základe vypočítanej trvale udržateľnej miery rastu (g),
i - miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom
tvare [%/100],
g - trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa
do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n - dĺžka sledovaného obdobia [rok].
Hodnota pokračujúca (HP) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku
v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať
odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú
hodnotu k dátumu ohodnotenia.
Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu
medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od
stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci
jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.
Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyplýva z historického
a prognózovaného vývoja výnosov, pričom sa abstrahuje od mimoriadnych a extrémnych
hodnôt. Ak nie je možné vzhľadom na minulý a budúci vývoj podniku stanoviť trvale
udržateľnú mieru rastu odčerpateľných zdrojov (g) uvedeným spôsobom, je možné použiť
údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ako priemernú hodnotu rastu príslušného
odvetvia za predchádzajúce obdobie spravidla piatich rokov. Údaje zo Štatistického
úradu Slovenskej republiky sa použijú aj v prípade, že po odvodení z historických
údajov vychádza trvale udržateľná miera rastu (g) vyššia ako miera kapitalizácie
(i). Ak výsledky na základe vyššie uvedených postupov nie je možné aplikovať, hraničnou
hodnotou trvale udržateľnej miery rastu (g) je predpokladaná miera inflácie k dátumu
ohodnotenia.
Na stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja sa použijú nasledujúce
modely:
a) Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja pre podnik s výnimkou
finančných inštitúcií, ktorý využíva alebo bude využívať len vlastný kapitál alebo
vlastný kapitál aj požičaný kapitál
Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie výsledok hospodárenia
z hospodárskej činnosti po zdanení zvýšený o
- odpisy a
- ostatné náklady započítané do výsledku hospodárenia z hospodárskej
činnosti, ktoré nie sú výdavkami v bežnom období, napríklad tvorba rezerv, opravných
položiek k majetku, a znížený o
- investície do upraveného prevádzkovo-nutného pracovného kapitálu, pričom
upravený pracovný kapitál sa stanoví odpočítaním len neúročených krátkodobých záväzkov
od obežných aktív,
- investície do obstarania prevádzkovo-nutného dlhodobého majetku a
- výnosy započítané do výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti,
ktoré nie sú príjmami v bežnom období, napríklad rozpustenie rezerv, rozpustenie
opravných položiek k majetku.
Ak hodnotený podnik využíva alebo bude využívať vlastný kapitál aj požičaný
kapitál, miera kapitalizácie (i) sa vypočíta takto:
PK VK
i = (1 - DS). NPK . ----- + NVK . ---- [-]
CK CK
CK = PK + VK [€],
kde je
i - vypočítaná miera kapitalizácie v percentách odrážajúca mieru rizika,
priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá
sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
DS - sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani
z príjmov pre ohodnocovaný podnik; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom
tvare [%/100],
NPK - nákladové úroky z Výkazu ziskov a strát, od ktorých sú odpočítané sankčné
úroky a sú prepočítané na ročnú bázu k príslušnému úročenému požičanému kapitálu;
do výpočtu sa dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],
PK - objem úročeného požičaného kapitálu ku dňu ohodnotenia;
pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu miery kapitalizácie sú dlhodobé
bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky,
lízing, platené nájmy a iné záväzky [€],
NVK - náklady vlastného kapitálu v percentách, to znamená podiel na zisku očakávaný
a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú
v desatinnom tvare [%/100],
VK - objem vlastného kapitálu pozostáva zo zložiek pasív, ktorými
na účel výpočtu je vlastné imanie [€],
CK - celkový kapitál, ktorým sa rozumie súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu [€].
Náklady vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej
miery, ktorá sa rovná výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou
splatnosti na trhu dlhopisov v Slovenskej republike.
K hodnote podniku stanovenej týmto modelom sa pripočíta všeobecná hodnota
prevádzkovo-nepotrebného majetku a zdôvodní sa jeho neupotrebenie v podnikateľskej
činnosti hodnoteného podniku. Tento majetok sa ohodnotí v súlade s jeho technicko-ekonomickým
určením znalcami z príslušných znaleckých odborov. V podkladoch od navrhovateľa sa
označí aj prevádzkovo-nepotrebný majetok vrátane zdôvodnenia jeho neupotrebenia v
podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku. Tieto skutočnosti sa preskúmajú a zohľadnia
v znaleckom posudku. Od vypočítanej hodnoty podniku sa odpočíta všeobecná hodnota
úročeného požičaného kapitálu k dátumu ohodnotenia. Výsledkom je všeobecná hodnota
podniku stanovená podnikateľskou metódou pre tento prípad.
Ak hodnotený podnik využíva alebo bude využívať len vlastný kapitál, miera
kapitalizácie (i) sa stanoví na úrovni nákladov vlastného kapitálu, pričom náklady
vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa rovná
výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou splatnosti na trhu
dlhopisov v Slovenskej republike.
b) Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja finančných inštitúcií
Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie čistý úrokový výnos zvýšený
o
- výnosy z cenných papierov s premenlivým výnosom,
- čisté výnosy z poplatkov a provízií,
- zisk finančných operácií,
- ostatné výnosy z bežnej činnosti,
- použitie rezerv a opravných položiek a znížený o
- všeobecné prevádzkové náklady, ktorými sa rozumejú náklady na zamestnancov,
ostatné prevádzkové náklady,
- tvorbu rezerv a opravných položiek,
- daň z príjmov,
- kapitálové požiadavky na základe kapitálovej primeranosti,
- predpokladané investície nutné na zaistenie požadovaného rastu zisku,
- prídely do zákonného rezervného fondu a do štatutárnych fondov,
- eventuálne obmedzujúce finančné prostriedky na základe Obchodného zákonníka.
Miera kapitalizácie (i) sa v tomto prípade stanoví na úrovni nákladov vlastného
kapitálu, pričom náklady vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej
miery, ktorá sa rovná výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou
splatnosti na trhu dlhopisov v Slovenskej republike.
Pri stanovovaní všeobecnej hodnoty akcií podľa tejto prílohy sa v znaleckom
posudku uvádza aj charakteristika a špecifiká hodnoteného podniku vrátane ekonomicko-finančnej
analýzy, popisu a zdôvodnenia použitých metód a postupov.
PRÍL.17
STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ SPOLOČNOSTÍ PODIEĽAJÚCICH SA NA ZLÚČENÍ
ALEBO SPLYNUTÍ SPOLOČNOSTÍ A HODNOTY AKCIÍ NÁSTUPNÍCKEJ SPOLOČNOSTI NA ÚČELY ZISTENIA
HODNOTY PEŇAŽNÉHO DOPLATKU ALEBO HODNOTY PRIMERANÉHO PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA č.
513/1991 Zb. OBCHODNÝ ZÁKONNÍK V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
Všeobecná hodnota jednej akcie sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty spoločnosti
ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.
Na stanovenie peňažného doplatku 1) pri zlúčení alebo splynutí spoločností
sa stanoví všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí
a tiež hodnota nástupníckej spoločnosti. Hodnota peňažného doplatku sa určí ako rozdiel
všeobecnej hodnoty akcie spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a
všeobecnej hodnoty akcie nástupníckej spoločnosti pri zachovaní výmenného pomeru
akcií.
Na stanovenie primeraného protiplnenia 2) pri zlúčení alebo splynutí spoločností
sa stanoví všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí.
Všeobecná hodnota hodnotených spoločností sa stanoví použitím metód uvedených
v § 3 tejto vyhlášky, pričom na stanovenie peňažného doplatku alebo primeraného protiplnenia
pri zlúčení alebo splynutí spoločností nie je možné použiť likvidačnú metódu. Znalec
zhodnotí na základe predložených podkladov vhodnosť a možnosť použitia metód podľa
predchádzajúcej vety, pričom v časti posudok 3) znaleckého posudku náležite zdôvodní
výber metódy alebo metód, ktoré v znaleckom posudku použil, rovnako aj prípadnú nemožnosť
alebo nevhodnosť použitia ostatných metód. Po aplikácii viacerých metód sa určenie
jednej výslednej všeobecnej hodnoty v závere 4) znaleckého posudku zdôvodní.
Všeobecná hodnota spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí a
všeobecná hodnota nástupníckej spoločnosti, ktoré vstupujú do vzťahu pre výpočet
hodnoty peňažného doplatku, musia byť stanovené rovnakou metódou.
Znalec zohľadní špecifiká hodnotenej spoločnosti a samotného zlúčenia alebo
splynutia spoločností pomocou všetkých relevantných podkladov, ktoré požaduje od
spoločnosti, ktorej vznikla povinnosť ich poskytnúť.
Pri stanovení všeobecnej hodnoty spoločnosti sa vychádza z podkladov, ktoré
boli znalcovi poskytnuté na vypracovanie znaleckého posudku a ktoré sú platné k požadovanému
dňu, pričom
a) pri spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení spoločností je týmto dňom
deň, ku ktorému valné zhromaždenie schválilo návrh zmluvy o zlúčení spoločností,
b) pri spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí spoločností je týmto dňom deň, ku
ktorému bolo splynutie zapísané do obchodného registra alebo inej evidencie, a v
prípade, keď v čase zadania znaleckého posudku ešte nedošlo k zápisu cezhraničného
splynutia do obchodného registra alebo inej evidencie, deň, ku ktorému posledné z
valných zhromaždení spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom splynutí schválilo
návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností,
c) pri nástupníckej spoločnosti, ktorá je výsledkom zlúčenia alebo splynutia spoločností,
je týmto dňom deň, ku ktorému bolo zlúčenie alebo splynutie zapísané do obchodného
registra alebo inej evidencie, a v prípade, keď ešte nedošlo v čase zadania znaleckého
posudku k zápisu cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného
registra alebo inej evidencie, deň, ku ktorému posledné z valných zhromaždení spoločností
podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí schválilo návrh
zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo návrh zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností.
1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
1) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov.
1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov.
Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
č. 250/1997 Z.z., ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh.
1) Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
č. 116/1997 Z.z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách.
1) § 2 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších
predpisov.
1) § 118g ods. 5, § 118i ods. 7 a § 118i ods. 12 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o cenných papieroch) v znení zákona č. 209/2007 Z.z.
1) § 218i a 218ja zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č.
657/2007 Z.z.
2) Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný poriadok, zákon
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej
národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov,
zákon č. 554/2003 Z.z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení
zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z.z., zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, § 45 a 45a zákona č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov,
§ 111 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
2) Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009
Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) v znení neskorších predpisov.
2) § 2 písm. b) zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní
zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2) Zákon č. 566/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
2) § 218j a 218jb zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 657/2007 Z.z.
3) § 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z.z.
3) Zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.
3) § 2 písm. e) zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
3) § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003
Z.z., zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
4) § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z.z.
4a) § 2 ods. 4 a 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
4) § 2 písm. f) zákona č. 435/2000 Z.z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003
Z.z.
4) § 17 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.z.
5) § 70 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
5) Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 718/2002 Z.z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti
technických zariadení.
5) Zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene
zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6) Zákon č. 554/2003 Z.z.
6) Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
6) Príloha č. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a o miestnom poplatku
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 465/2008 Z.z.
7) Zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní
zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7) Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z.
o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.
8) Zákon č. 264/1999 Z.z.
Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 718/2002 Z.z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a bezpečnosti technických zariadení.
8) Zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
9) Napríklad § 87a zákona č. 511/1992 Zb., § 139 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z.z.