V podnikaní pôsobia vo vzájomnej interakcii viaceré podnikateľské subjekty. V rámci ich vzájomnej kooperácie môže dôjsť občas ku vzniku škody, za ktorú nesie jeden z podnikateľov zodpovednosť. Nie každý spor o náhradu škody sa však musí nevyhnutne skončiť pred súdom, keďže podnikatelia môžu uzatvoriť aj dohodu o náhrade škody. V tomto článku sa bližšie pozrieme na niektoré aspekty takejto dohody.
Problematika náhrady škody patrí medzi pomerne komplikované oblasti práva. Vyskytuje sa v oblasti verejného práva (napr. v právnom odvetví trestného práva), ale omnoho častejšie v práve súkromnom (napr. v právnom odvetví občianskeho alebo obchodného práva). V tomto príspevku sa však budeme zaoberať ďalej len súkromnoprávnymi úrovňami náhrady škody medzi podnikateľmi.
Právna úprava škody a jej náhrady nie je obsiahnutá iba v jednom právnom predpise, ale je roztrieštená vo viacerých zákonoch. No pre komplexné poznanie viacerých aspektov náhrady škody ani to nestačí. Veľmi dôležitú úlohu zohráva totiž aj dôsledná znalosť ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá často dotvára právny text alebo poskytuje jeho záväznú interpretáciu (napríklad u judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).
Pre komplexné posudzovanie otázky náhrady škody medzi podnikateľmi je nevyhnutné poznanie dvoch základných súkromnoprávnych predpisov, a to zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. V Obchodnom zákonníku sú totiž upravené najvýznamnejšie špeciálne ustanovenia týkajúce sa náhrady škody, pričom vybrané všeobecnejšie pravidlá sú upravené v Občianskom zákonníku.